Radiácia sa podľa jeho slov nachádza aj v lokalitách, kde by sme to čakali najmenej. A počul si už o rádioaktívnych banánoch?
Radka Zemánka už od detstva fascinovala radiácia, kvôli čomu založil úspešný projekt Žhavá místa. V rámci neho spolu aj s ďalšími nadšencami vyhľadáva a monitoruje rádioaktívne žiarenie rôznych miest v Česku ale i na Slovensku.
Ako nám prezradil v rozhovore, radiácia sa nachádza aj v lokalitách, kde by sme to čakali najmenej. „Väčšina mestských námestí vyslovene „žiari“ v porovnaní s ich okrajovými časťami,“ priblížil.
Zemánek sa okrem iného zaoberá tiež meraním a skúmaním rôznych rádioaktívnych predmetov. Podľa jeho slov majú takéto predmety bežne ľudia doma a ani o tom netušia.
„Rádioaktívne predmety sú pomerne častý artikel. Na bazároch a blšákoch, kde sa ľudia zbavujú starožitností z povaly, nájdete žiariacich vecí naozaj veľa,“ dodal s tým, že ak si zdedil po babičke sklenenú vázu, ktorá za denného svetla mení farbu, bude pravdepodobne rádioaktívna.
So Zemánkom sme sa okrem iného rozprávali aj o tom, kde sa mu podarilo namerať najväčšiu rádioaktivitu, kedy je pre ľudí radiácia nebezpečná a či sú v Čechách a na Slovensku nejaké obavy z ožiarenia opodstatnené.
V Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Naposledy sme vyspovedali napríklad rapera Palerma, ktorý nám porozprával o živote za mrežami, či Jožka zo Zámeny Manželiek. Ak sa ti naša práca páči, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.
- Kde sa na Slovensku a v Česku nachádzajú najrádioaktívnejšie miesta, a či je pobyt na nich bezpečný.
- Aké rádioaktívne predmety môžeš mať aj ty pokojne doma a ani o tom nevieš.
- Prečo sú banány rádioaktívne.
- Čo spôsobuje rádioaktivitu jazier a riek.
- Kedy je radiácia pre človeka nebezpečná a ako sa pred ňou chrániť.
Vedeli by ste mi prosím priblížiť, ako vlastne vznikol projekt Žhavá místa?
Narodil som sa v ten istý rok, kedy vybuchol Černobyľ. Spomínam si, že ako študent som zo všetkých strán počúval rôzne správy o tejto tragickej udalosti. Vždy, keď to niekto spomenul, ľudia neriešili nič iné, len radiáciu. Každého desila a mňa zaujímalo, prečo.
Fascinácia radiáciou mi zostala aj neskôr po škole. Nemal som však financie, ani čas, aby som sa jej hlbšie začal venovať. To zmenila až pandémia, kedy človek nemal do čoho „rypnúť“. Keďže som mal viac voľného času, zadovážil som si dozimeter (merač ionizujúceho žiarenia, pozn. red.) a začal som merať radiáciu rôznych miest len tak pre vlastnú zábavu.
Jeden profesor mi vtedy vnukol myšlienku, či by som si nechcel zapisovať dáta o svojich meraniach. Vytvoril som si teda aplikáciu, do ktorej som zaznamenával konkrétne miesta s nameranými hodnotami. Neskôr som k nim začal pridávať aj fotografie, keďže sila radiácie v meste a v prírode je rozdielna.
Kedy nastal ten zlomový bod, že ste túto svoju „zábavku“ začali brať vážnejšie?
Keď som ukázal spomínanú aplikáciu známemu, povedal mi, že jeho by tiež bavilo merať radiáciu. Vytvoril som teda prvú online webovú aplikáciu, ktorá spočiatku slúžila len nám dvom. Fungovala na veľmi jednoduchom princípe: stačilo vybrať dozimeter, zapísať hodnoty, priložiť fotografiu a uložiť zmeny.
Do roka sme spoločne takto premerali veľmi veľa miest – ak sa nemýlim, bolo ich okolo tisíc. Napadlo mi preto, že by sme mohli našu prácu skúsiť odprezentovať ľuďom. Najskôr sme pustili do éteru jednoduchú aplikáciu, ktorá nedokázala nič viac len zobraziť miesto a na ňom namerané hodnoty radiácie. Toto nám ľudia tak trochu zhejtovali. (smiech)
Po negatívnej spätnej väzbe od fanúšikov sme našu databázu obohatili o fotografie a rôzne články. Toto úsilie nám nakoniec otvorilo dvere k spolupráci so Státním ústavem radiační ochrany, ÚJV Řež (výskumný ústav pozn. red.), s Katedrou dozimetrie a aplikace ionizačného záření na ČVUT, či s firmou Aerodrone.cz.
Pred niekoľkými rokmi sme riešili rádioaktívnych diviakov v lese.
Akí ďalší ľudia okrem Vás stoja za týmto projektom?
Spočiatku som to bol len ja a ten môj známy. Potom, čo sme začali byť aktívni na sociálnych sieťach, sa k nám však postupne pridávali ďalší ľudia.
V súčasnosti máme pätnásť aktívnych členov, ktorí so mnou budujú komunitu a pomáhajú mi organizovať akcie. S týmito ľuďmi budeme dokonca v blízkej budúcnosti zakladať aj združenie. Okrem toho je približne ďalších šesťdesiatpäť ľudí, ktorí robia vlastné merania a zapisujú ich do našej mapy.
Spomínali ste akcie aj merania. Čomu všetkému sa vlastne venujete?
Začali sme iba s meraním. Dnes je však naša činnosť už komplexnejšia.
Okrem merania radiácie, robíme v spolupráci so Státním ústavem radiační ochrany aj monitoring. Ústav nám poskytol veľké množstvo staníc na meranie, ktoré prenajímame rôznym záujemcom. Vo výsledku to znamená, že na našich stránkach vidíte radiačnú situáciu po celej Českej Republike, ale i na Slovensku.
Taktiež sa snažíme vzdelávať ľudí v téme radiácie, či už publikovaním článkov, alebo organizovaním rôznych podujatí. Jednoducho povedané: usilujeme sa o tom, aby sa ľuďom pri slove „radiácia“ nielen zježili chlpy, ale aby zistili, že je to celkom bežný jav, ktorý nemusí byť vždy nebezpečný.
Kde všade meriate rádioaktívne miesta a podľa čoho vôbec viete, ktoré lokality môžu byť rádioaktívne?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kde sa na Slovensku a v Česku nachádzajú najrádioaktívnejšie miesta, a či je pobyt na nich bezpečný.
- Aké rádioaktívne predmety môžeš mať aj ty pokojne doma a ani o tom nevieš.
- Prečo sú banány rádioaktívne.
- Čo spôsobuje rádioaktivitu jazier a riek.
- Kedy je radiácia pre človeka nebezpečná a ako sa pred ňou chrániť.
