Výskum, na ktorom sa zúčastnilo 120 ľudí zo 16 krajín, mal za cieľ zistiť, či je potláčanie negatívnych myšlienok naozaj také zlé.
Potláčanie myšlienok je zbytočné, uložia sa ti do podvedomia a aj tak ťa budú trápiť. Toto tvrdenie by zrejme nespochybnil ani jeden psychológ. No aj napriek tomu sa vedci z Cambridgea rozhodli pre kontroverzný výskum. Výsledky publikované v Science Advances toto tvrdenie nielen vyvrátili, ale priniesli aj ďalšie zaujímavé zistenia.
„Všetci dobre poznáme freudovskú myšlienku, že potláčané pocity alebo myšlienky zostanú v našom podvedomí a negatívne ovplyvnia naše správanie a duševnú pohodu,“ povedal profesor Michael Anderson.
„Podstata psychoterapie je tieto myšlienky vybagrovať, aby sa s nimi človek mohol vyrovnať a zbaviť ich sily. V posledných rokoch sa hovorí, že potláčanie myšlienok je neúčinné a že ľudia v jeho dôsledku v skutočnosti na danú vec myslia viac,“ hovorí profesor s tým, že vyhýbanie sa myšlienkam bolo doteraz spojené s horšími príznakmi úzkosti, depresie či PTSD. Je to naozaj tak?
Účastníci museli vymyslieť 76 scenárov
V čase pandémie, keď silnela kríza duševného zdravia, hľadali vedci z Trinity College v Cambridgei spôsoby, ktoré by ľuďom pomohli vyrovnať sa s duševnými problémami. Našli spôsob, ako otestovať hypotézu o potláčaní myšlienok.
V rámci experimentu, na ktorom sa zúčastnilo 120 ľudí zo 16 krajín, požiadali účastníkov, aby mysleli na scenáre, ktoré by sa mohli potenciálne stať. Dvadsať z nich bolo negatívnych a odzrkadľovalo ich súčasné obavy, dvadsať scenárov bolo pozitívnych (nádeje a sny) a 36 scenárov bolo neutrálnych.
Každému scenáru museli prisúdiť „navádzacie slovo“, ktoré im počas experimentu malo pripomenúť danú obavu či túžbu, a kľúčový detail vyjadrujúci danú udalosť. Negatívny scenár bola napríklad návšteva rodičov v nemocnici v dôsledku covidu-19 s navádzacím slovom „nemocnica“ a kľúčovým detailom „dýchanie“.
Účastníci mali okrem toho ohodnotiť každú udalosť podľa rôznych faktorov: živosť, pravdepodobnosť, že sa to stane, kedy sa to môže stať, úroveň úzkosti z udalosti (alebo úroveň radosti z pozitívnych udalostí), frekvencia myšlienok na udalosť, stupeň aktuálneho znepokojenia, dlhodobý vplyv udalosti a stupeň emocionálnej intenzity, ktorý vyvoláva.
Udalosti si mali predstavovať aj ich potláčať
Každého účastníka experimentu potom čakali tri dni „tréningov“. Prvý deň vedci vybrali jedno z kľúčových slov, ktoré si mal účastník spojiť s udalosťou. Potom ho požiadali, aby o nej prestal premýšľať a snažil sa zablokovať všetky obrazy alebo myšlienky, ktoré by ju mohli vyvolať. Jednej skupine pridelili negatívne udalosti, druhej neutrálne.
Na druhý deň vedci vybrali iné kľúčové slovo, podľa ktorého si účastníci mali čo najživšie predstaviť danú udalosť aj to, čo by pri nej cítili. Z etických príčin si predstavovali len tie pozitívne alebo neutrálne. Na konci tretieho dňa a napokon aj o tri mesiace účastníci opäť ohodnotili dané udalosti podľa spomenutých faktorov.
Myšlienky boli menej živé
Výskum ukázal, že myšlienky, ktoré ľudia potláčali, boli na konci experimentu menej živé a vyvolávali menšiu úzkosť. Tí, ktorí potláčali negatívne myšlienky, mali vo všeobecnosti pocit, že sa im zlepšilo duševné zdravie – najmä v prípade pacientov s PTSD (takmer o 10 %).
Ľuďom s vážnejšími duševnými problémami pomohlo najmä potláčanie predstáv, ktoré súviseli s ich obavami. Po troch mesiacoch sa ukázalo, že účastníci, ktorí túto techniku naďalej používali vo svojom každodennom živote, hlásili miernejšie prejavy depresie alebo úzkosti.
Tieto výsledky sú podľa vedcov v rozpore so zaužívaným presvedčením, že vyhýbanie sa zlým myšlienkam vedie k „odrazovému efektu“, po ktorom si ich človek vybaví ešte živšie ako predtým.
„Aj keď na potvrdenie týchto zistení bude potrebný ďalší výskum, zdá sa, že je možné, a dokonca by mohlo byť potenciálne prospešné, aktívne potláčať svoje negatívne myšlienky,“ uzavrel profesor Anderson.
