Ľudia sa chodia do prírody bubnovaním odreagovať, ale aj nabrať vesmírnu energiu.
Bezstarostne ležím na prehriatej tráve a pohojdávam ľavou nohou do rytmu afrických bubnov. Rezonujú kopcom Šianec a celým jeho okolím. Oči mi prejdú na koncentrovaných hudobníkov. V každom údere nechávajú kus duše, až sa im ligocú čelá v žiare posledných lúčov slnka. Impozantná vyhliadka, nad ktorou sa vznáša oranžová obloha, dokonale dotvára atmosféru oslavy letného slnovratu. Lepšie kulisy si hudobníci na svoj živelný koncert ani nemohli zvoliť.
Zapadajúce slnko sa pomaly stráca za ďalekými kopcami. Čím je nižšie, tým viac bubeníci zrýchľujú tempo, akoby sa ho snažili povzbudiť v páde za obzor. Bubnujú ako v tranze. Pravidelnými údermi hypnotizujú aj skupinky ľudí, ktorí si prišli vychutnať ich umenie a fotogenickú panorámu mesta Hlohovec. Niektorí návštevníci dokonca vyťahujú vlastné bicie nástroje, aby priložili ruku k dielu. Bez výnimky sa nechávam unášať rezkými rytmami aj ja, pričom razom zabúdam na starosti.
Predtým než slnko úplne zapadne, si hudobníci dajú krátku pauzu. Keď podídem k jednému z nich a spýtam sa ho, ako si užíva koncert v lone prírody, odpovie mi s úsmevom na perách:
„Pre nás to nie je štandardný koncert, skôr by som povedal, že sa rozprávame. Ľudia medzi sebou môžu komunikovať rôzne, či už verbálne, alebo neverbálne. My komunikujeme cez bubny. Vedieme debatu a cez rytmy interpretujeme svoje pocity,“ prezrádza mi profesionálny bubeník Gustáv Horváth, ktorý si na oslavy letného slnovratu prišiel zadžemovať so starým kamarátom.
Neprejde ani pár desiatok minút, keď si bubeníci opäť sadajú za svoje nástroje. Som prekvapený, keďže okolo seba vidím viacero nových tvárí zvierajúcich svoje nástroje. Len čo jeden z muzikantov udrie na blanu svojho djembe, odštartuje chaotickú, ale napriek tomu zaujímavú a počúvateľnú symfóniu zvukov.
Cestovať po Slovensku môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Naposledy sme napríklad navštívili záhadné kamenné gule Megoňky či Val obrov. Ak sa ti naše reportáže zo zaujímavých miest s ešte zaujímavejšími ľuďmi páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Oslava letného slnovratu
Je krátko po siedmej hodine večer, keď odstavím auto na parkovisku vyhliadky Šianec, týčiacej sa nad Hlohovcom. V tom, že som na správnom mieste, ma utvrdzuje zvuk bubnov, ktorý rezonuje horou. Intuitívne sa vydáme za ním.
Nemusím ísť ďaleko a stretávam partiu bubeníkov. Africké bubny majú voľnomyšlienkarsky rozložené uprostred zelene a búchajú na ne, ako im len napadne. Napriek tomu, že si každý hrá svoje, spája ich jeden rytmus. Fascinuje ma, ako si to užívajú.
Okrem vedúcich hudobníkov na svoje bicie nástroje búchajú aj návštevníci. Do oka mi hneď padnú dve dámy, ktoré hrajú na bubny tak energicky, že by zahanbili nejedného dvadsiatnika. Usmejem sa na ne a v tichosti im závidím ich vitalitu a entuziazmus.
Chvíľku iba stojím a užívam si hudbu. V momente, keď sa hudobníci rozhodnú urobiť si prestávku, využijem situáciu a pustím sa s nimi do reči. Ako prvý sa mi prihovorí bubeník, ktorý ako jediný hrá väčšinu času na štandardné akustické bicie a nie na africké djembe. Predstaví sa ako Jindro Planka, každý ho však oslovuje Gino (pozn. red. – čítaj Džino). Zisťujem, že ide o profesionálneho hudobníka, ktorý kedysi hrával po boku Beáty Dubasovej aj v kapele Fermata.
„V 94. roku som ukončil profesionálnu hudobnícku kariéru a začal som sa venovať iným povinnostiam. Stará láska však nehrdzavie. Ako vždy hovorím, dobrá žena, pes a bicí nástroj ťa nikdy nesklamú,“ zasmeje sa a pozve ma do dreveného altánku k ostatným hudobníkom.
Cestou mi vysvetľuje, že bubnovačku na Šianci zorganizoval prvýkrát jeho známy ešte pred štyrmi rokmi. „Otcom akcie je Marek Jankovič. Marek je taký hippie, prírodný človek. Prvá bubnovačka mu vyšla perfektne, a tak chcel, aby sa z akcie stala tradícia. Bohužiaľ, časovo sa tomu už nestíhal venovať. S manželkou bubnujeme a zároveň aj vedieme občianske združenie, čiže prirodzene sme navrhli, že preberieme štafetu,“ priblíži mi.
Podľa Jindrových slov je celá bubnovačka najmä o džemovaní v krásnom prostredí, pri západe slnka a neskôr pod šírym nebom posiatym hviezdami. „Oslavovali sme tu jarnú aj jesennú rovnodennosť a dnes budeme prvýkrát sláviť letný slnovrat. Slnovrat je univerzálne tao – vesmírna energia, ktorá nás všetkých živí,“ dodá bubeník.
Jindra tvrdí, že univerzálne tao – vesmírny kolobeh – ovplyvňuje kolobeh planéty, zemské obdobia, ale aj biorytmus človeka. „Letný slnovrat je z pohľadu hodín na kostole vykreslený medzi jedenástkou a jednotkou – na mieste s najväčšou energiou, čo znamená, že by sa ľudia mali v tomto období zabávať. Podľa filozofie jin a jang ide o obdobie srdcovej čakry a ohňa, keď sa všetko začína otvárať. Ak sa dokážeme spojiť s týmito energiami, užijeme si dokonalú harmóniu,“ dokončí Jindra, keď práve dorazíme k altánku. S úsmevom na perách ma predstaví ostatným muzikantom pri stole.
Len čo si prisadnem, skonštatujem, že ma pozitívne prekvapila rôznorodosť návštevníkov bubnovačky. Očakával som totiž, že na takúto akciu prídu skôr mladí členovia rasta komunity, na mieste sa však zbiehajú ľudia všetkých vekových kategórií.
„Ide o prírodnú záležitosť, vítaní sú teda, samozrejme, aj rastafariáni či hippes. Môže prísť každý, kto si chce dobiť energiu a odosobniť sa od nášho jungovského – klasického zemského života. Bubnovačky sú pre nás spôsob, ako sa spojiť s prírodou, ktorej sme súčasťou,“ doplní Jindra.
Africké rytmy
Do konverzácie sa zapojí aj samotná organizátorka akcie, Jindrova manželka Vladimíra Planková. „Čaro bubnovačky je v tom, že hudba, ktorú hráme, nie je nijak pripravená. Všetko je spontánne ako život. Pridávajú sa k nám aj rôzni ľudia z ulice a spojením rytmov nás všetkých vzniká niečo úžasné a unikátne,“ priblíži.
Bubnovanie, ktoré predvádzajú, má podľa jej slov korene v Afrike. „Rôzne kmene si istým spôsobom bubnovaním spríjemňujú prácu aj počas všedných dní. Nazývajú to offbeat, ale viac k tomu vie povedať náš Janči Koleno z kapely Jamadan, ktorá hrá práve africké rytmy,“ dodá organizátorka a pozrie sa na svojho „kolegu“:
„Činnosti, ktoré vydávajú zvuk a robí ich viacero ľudí naraz – ako napríklad rúbanie stromu –, sa domorodci snažia robiť v jednom rytme. Keď niekto aj buchne inak – nevadí to. Aj údery pomimo dodávajú búchaniu svoj šmrnc,“ priblíži Jano Koleno s tým, že rytmy, ktoré hrajú v rámci Jamadanu, interpretujú najmä z oblastí Guiney a Mali.
Tieto rytmy bubeníci hrajú práve na afrických bicích nástrojoch, ako napríklad djembe, dundun či sabary. Keď sa rozprávame o nástrojoch, opäť sa rozhovorí Jindro, ktorý si spomenie na dokument o výrobe djembe.
„Ukazovali v ňom prepojenie rôznych rytmov sveta a základného rytmu vychádzajúceho z Afriky, priblížili však aj výrobu djembe. Domorodci najprv zoťali strom, z jeho koreňa vydlabali vrub blany a vysekali do neho tunel. Neskôr zabili kozu a na drevenú konštrukciu natiahli blanu. To bola celá veda,“ prezrádza a povzdychne si nad tým, že hoci takéto nástroje vôbec nie sú lacné, domorodci za ich výrobu veľa nezarobia.
Počas nášho krátkeho rozhovoru sa zafarbenie oblohy zmenilo z modrej na oranžovú a slnko už takmer úplne zapadlo. Všimnú si to aj muzikanti, ktorí sa zodvihnú, aby oslavné rytmy letného slnovratu stihli zabubnovať ešte počas posledných minút „zlatej hodiny“.
Nočná atmosféra
Rezké rytmy bubnov sa Šiancom ozývajú až do úplnej tmy. Všetci návštevníci si posadajú okolo ohňa a každý, kto má nejaký nástroj, prispieva svojou trochou do symfónie slobody. Začnú hrať aj tí ľudia, ktorí mali cez deň obavy pridať sa k hudobníkom. Pod rúškom noci z nich úplne opadla tréma. Možno aj práve preto naberá bubnovačka potme ešte väčší, priam magický rozmer.
Keď sa zahľadím do ohňa a nechávam sa unášať na vlnách atmosféry, pripadám si ako niekde uprostred Afriky. Ľutujem len to, že som si doma zabudol vlastné bongá, mohol som sa tiež odviazať a „vybiť“ zo seba všetky negatívne energie.
Hoci prirodzene nepatrím k ľuďom, ktorí by oslavovali pohanské sviatky, ako napríklad letný slnovrat, bubnovanie pod holým nebom mi je sympatické. Nemusím poznať ani teórie jin a jang, aby som vedel, že stráviť čas bubnovaním na čerstvom vzduchu v lone krásnej prírody je nepochybne úžasný spôsob odreagovania sa a vypustenia starostí. Potvrdzuje mi to aj fakt, že hoci bubnovačku opúšťam fyzicky vyčerpaný, mentálne som sviežejší, než som sem prišiel.
