„Pred sebou máme miestnosti, akými sú napríklad cela predbežného zadržania, kúpeľňa či sklad, ktoré sú špecifické tým, že majú zmenšený priestor. Práve malé priestory môžu spôsobiť, že zásah záchrannej služby sa stane zložitejším. Niekedy je totiž náročné v malom priestore diagnostikovať a zachraňovať pacienta,“ doplní Brna s tým, že najmä kúpeľne, v ktorých sa stávajú mnohé úrazy v domácnosti, zvyknú byť pre záchranárov výzvou – o to väčšou, keď je pacient mokrý a ťažký.
Po krátkom výklade sa spoločne presunieme na chodbu, kde každého zaujme úzka šachta. Brna spresní, že ide o únikový východ. „V tomto tuneli či v odvetrávacej šachte dokážeme simulovať extrakciu pacienta zo stiesnených priestorov,“ poznamená.
Keď prejdeme jednu stranu veľkej chodby, vydáme sa preskúmať miestnosti na druhej. Prvú z nich ešte pripravujú. Bude v nej celý interiér sanitky tak, ako ho záchranári poznajú, aby sa vo vozidle vedeli čo najrýchlejšie orientovať.
V ďalšej stredne veľkej miestnosti nachádzame dve postele s figurínami. Brna priblíži, že ide o priestor, ktorý je modulovateľný na detskú izbu, kuchyňu či obývačku.
Podobne to je aj s ďalším priestorom, ktorého vybavenie záchranári prispôsobujú podľa toho, aký kurz idú aktuálne vyučovať.
V akcii
Potom čo máme prezretý takmer celý „tréningový úkryt“, Brna nám navrhne, aby sme sa opäť vrátili do simulačnej miestnosti. Tentoraz však na nás už za sklom čakajú záchranári, ktorí možnosti simulačného centra predvedú naplno.
Zatiaľ čo skupinka záchranárov oživuje figurínu, miestnosť za sklom začne blikať rôznymi farbami. Na monitore počítača môžeme sledovať, kedy a čo s figurínou robia. Pozorne to sleduje aj inštruktor, ktorý práve cez intercom komunikuje s posádkou.
