Výročná správa okrem toho zdôrazňuje, že k nenávistným útokom a výrokom zo strany politikov a političiek dochádzalo aj voči migrujúcim a ľuďom na úteku a takisto voči rómskemu obyvateľstvu na Slovensku.
Vlani na Slovensku pribudli nenávistné vyjadrenia politikov voči LGBTI+ ľuďom aj voči novinárom. Vo svojej výročnej správe o stave ľudských práv v roku 2022 to uvádza Amnesty International Slovensko.
Po vražde pred Teplárňou je to ešte horšie
V kontexte vraždy pred Teplárňou správa informuje, že nenávistné výroky politikov, političiek, viacerých organizácií, médií a ďalších verejne činných osôb spoločnosť naďalej prehliada a akceptuje. „Atmosféra nenávisti spolu s legislatívou a praxou, ktorá nielenže nechráni ľudské práva LGBTI+ ľudí, ale ich aktívne potláča, vytvára pre LGBTI+ ľudí situáciu, v ktorej sa nemôžu cítiť bezpečne a slobodne.“
Správa kritizuje, že od vraždy nedošlo k prijatiu žiadnych ochranných opatrení ani politík, ktoré by LGBTI+ ľuďom zaručovali dodržiavanie ľudských práv.
Slovenskí politici dlhodobo kritizujú queer ľudí a vyjadrujú sa na ich adresu nenávistne. Napríklad Boris Kollár v roku 2015 vyslovil na margo komunity LGBTI+ niekoľko neslušných výrokov. „Oni patria do ústavu a nie na ulicu. Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“ Ďalší z jeho výrokov znie takto: „Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti. Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“ Za tieto výroky necítil ani s odstupom času zodpovednosť.
Anticenu Homofób roka často vyhrávajú politici: Anna Záborská za svoje výroky v roku 2019, Jaroslav Naď bol homofóbom roka 2020, Igor Matovič v roku 2021 a za rok 2022 ešte nominantov nepoznáme. Medzi výrokmi spomínaných bolo označovanie gayov za „pos*aných buzerantov“, odmietanie „žien s pinďúrmi“, ale aj silný odpor voči adopciám či registrovaným partnerstvám a manželstvám queer párov.
Nenávisť voči novinárom sa stupňuje
Amnesty International Slovensko pripomína aj rastúci počet nenávistných prejavov zo strany politikov a političiek na účet novinárok a novinárov. Útočia na nich aj ľudia z dezinformačnej scény. Verbálnym útokom a vyhrážkam čelila napríklad redaktorka RTVS Marta Jančkárová, za ktorú sa postavila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Vlna útokov sa zdvihla po tom, čo na nahrávanie relácie Sobotné dialógy prišiel namiesto pozvaného politika Smeru-SD Mariána Kéryho nepozvaný politik Smeru-SD Ľuboš Blaha, čo RTVS odmietla a uplatnila štandardný postup tzv. prázdneho kresla. Zástupcovia Smeru vtedy hovorili o cenzúre a Robert Fico povedal, že pôjde „po hlave a krku“ šéfovi RTVS Ľubošovi Machajovi. Ľuboš Blaha opakovane RTVS kritizuje so slovami, že umlčiavajú opozíciu, podporujú štátnu propagandu či majú strach pred iným názorom.
Na novinárov často útočí aj Igor Matovič. Novinársku obec označoval nevyberanými alegóriami odkazujúcimi na nacistickú Tretiu ríšu. Jeho nenávistnú rétoriku vzápätí redakcie relevantných slovenských médií vrátane Refresheru odsúdili v otvorenom liste, na ktorý bývalý premiér krátko po tom reagoval. Tvrdil, že nemieni cúvať pred „mocou médií“, že novinárom len nastavuje zrkadlo a že klamú a manipulujú.
Denník N dlhodobo nazýva Denníkom Nenávisť a vzhľadom na počet statusov venovaných médiám a jeho rétoriku sa mu už venovali aj organizácie Reportéri bez hraníc, Európska federácia novinárov a Medzinárodný tlačový inštitút. Tvrdia, že hoci má Igor Matovič, ako každý politik, právo kritizovať médiá, „jeho slová už prekročili hranice legitímnej kritiky a predstavujú neakceptovateľný útok na novinárov“.
