Diskusný článok, v ktorom skĺbili všetky dostupné dáta o online násilí proti ženám, ukazuje, že útokov namierených na novinárky pribúda. Ohrozuje to pritom slobodné médiá.
Nový diskusný článok UNESCO ukazuje výrazný nárast v online útokoch voči novinárkam. Útoky sa týkajú dezinformácií, diskriminácie a populistickej politiky. Podľa organizácie ide o jednu z najvážnejších svetových hrozieb pre slobodu tlače.
Obťažovanie reportérok sa pritom z online priestoru presúva aj do reálneho sveta. Čoraz častejšie tento neslávny trend vidíme aj na Slovensku.
Výsledky štúdie vyplývajú z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 901 novinárok zo 125 krajín. V rámci štúdie realizovali výskumníci hĺbkové rozhovory so 173 novinárkami a odborníčkami. Okrem toho analyzovali aj dve veľké prípadové štúdie, ktoré zahŕňali viac ako 2,5 milióna príspevkov na sociálnych sieťach.
Prieskumníci tiež analyzovali 15 lokálnych štátnych prípadových štúdií a stovky ďalších vedeckých publikácií.
Na novinárky útočia dezinformátori aj politici
Diskusný článok od UNESCO ukazuje, že online útoky (virtuálne vyhrážky, výsmech a iné formy obťažovania) majú následky aj v skutočnom svete. Ovplyvňujú pracovný výkon novinárok a ich duševné zdravie, ale pribúdajú aj fyzické útoky.
I keď podľa expertov čelia hejtu aj muži novinári, najmä v prípade žien ide o rodovo podmienenú formu násilia, v ktorej útočia na ich výzor, intelekt a sexualitu.
Väčšiu diskrimináciu pritom zažívajú novinárky, ktoré sú zároveň členkami menšiny. Viac útokov môže vyvolať aj obsah ich práce: novinárky, ktoré sa venujú dezinformačným kampaniam, sú často terčom online útokov. Dáta ukazujú, že na novinárky virtuálne útočia ľudia aj z politických dôvodov. Ide o politikov, extrémistov či alternatívne médiá.
Článok tiež zdôrazňuje, že sociálne siete aj samotné reakcie majú problém reagovať efektívne a promptne. Podľa dát novinárky nedostávajú dostatočnú podporu od svojich redakcií, dokonca v niektorých prípadoch čelili aj victim-blamingu, teda obviňovali ich z toho, že útoky na seba privolali samy.
Na druhej strane, sociálne siete reagujú pomaly a nestíhajú podchytiť množstvo vyhrážok a útokov. Vedci ich označujú za toxický informačný ekosystém, ktorý online násilie umožňuje.
Podľa spoločnej globálnej štúdie UNESCO a Medzinárodného centra pre novinárov viac ako polovica útočníkov sú anonymní používatelia, ale 37 percent tvoria politici.
Facebook je podľa tejto štúdie najnebezpečnejšou platformou, kde k útokom dochádza. Tie sú často spojené s vyhrážkami sexuálnym (18 percent) a iným fyzickým násilím (25 percent) alebo zabitím a časť z nich sa pretaví aj do offline sveta. Niekoľko z nich dokonca dostalo vyhrážky smerované na ich blízkych vrátane detí.
Útoky zažívajú aj slovenské novinárky
Online násilie proti novinárom obzvlášť citlivo vnímajú slovenské redakcie, najmä po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Šéfredaktori Aktualít, Denníka N a Investigatívneho centra Jána Kuciaka a šéfredaktorka Denníka SME sa nedávno v diskusii Zuzany Kovačič Hanzelovej rozprávali práve o tom, že novinári na Slovensku pocit bezpečia nemajú. Istú úroveň ohrozenia vnímajú ako súčasť práce, čo pre Refresher potvrdili aj viaceré novinárky, s ktorými sme sa o online útokoch rozprávali.
Časť z nich zažila ohrozujúce situácie aj naživo a niektoré vravia, že útoky na novinárov bývajú občas aj koordinované. Témy, ktoré spoločnosť rozdeľujú, napríklad správy o vojne na Ukrajine, interrupciách či právach menšín, majú podľa novinárok, s ktorými sme hovorili, potenciál vyvolať nenávistné prejavy.
Všetky novinárky, s ktorými sme hovorili, sa zhodujú v tom, že nenávistné prejavy často obsahujú komentáre o ich výzore a sexualite. Podľa odborníčok ide o pokus umlčať nielen novinárky, ale konkrétne ženy.
„Chcú ich umlčať, zdiskreditovať a zastrašiť. Ich cieľom je, aby sa ženy stiahli z verejného života,“ vraví al-Kaisy. Celosvetovo si všíma, že sa tieto techniky využívajú najmä pri debatách, ktoré chcú agresori zastaviť: o rodovej rovnosti, o právach žien či LGBT ľudí.
