- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Možno by si to nečakal, ale na Slovensku je približne až štyristo stúpencov satana.
Na svete azda neexistuje kontroverznejšia viera než satanizmus. Sú však obavy z neho naozaj opodstatnené? Možno ťa táto informácia prekvapí, ale aj na Slovensku máme stovky stúpencov Satanskej Biblie. Aby sme lepšie pochopili filozofiu tohto náboženstva, porozprávali sme sa s Oliverom, ktorý sa v satanistických kruhoch pohybuje už roky.
Mladý satanista nám v rozhovore priblížil pozadie slovenských satanistických komunít, ale i to, aké základné hodnoty vyznávajú. Oliver tvrdí, že satanizmus je omnoho liberálnejší než iné náboženstvá. „Satanizmus bol v istom čase útočiskom pre homosexuálov, keďže ich v našich komunitách akceptovali bez ohľadu na to, s kým spávajú,“ doplnil Oliver.
Podľa jeho slov nespaľujú Bibliu ani neznesväcujú kresťansky významné miesta. „Zlé skutky sú u nás rovnako zlé ako v spoločnosti,“ priblížil Oliver s tým, že podobne klamlivé sú aj informácie o tom, že satanistické rituály sú násilné a plné krvi.
„LaVey, autor Satanskej Biblie, prišiel s teóriou, že ani počas čiernych omší nevychádzala energia z krvi, ale z bolesti človeka, a preto sa ju rozhodol nahradiť sexuálnou energiou. Tu vlastne prichádza do hry aj celkový ošiaľ týkajúci sa satanistických orgií,“ dodal a jedným dychom prezradil, že zorganizovať podobné orgie sa pokúšala aj česká komunita satanistov, bohužiaľ, neúspešne.
Vedel by si mi vlastnými slovami opísať filozofiu satanizmu?
Satanizmus ako taký sa rozdeľuje na dve odvetvia. Existuje tzv. luciferiánsky satanizmus a LaVeyov satanizmus. LaVeyov satanizmus (náboženstvo založené v roku 1966 americkým okultistom Antonom S. LaVeyom – pozn. red.) je filozofia ateistického satanizmu, ktorý neuznáva žiadnu nadprirodzenú entitu, len človeka samotného.
Ide o egocentrickú filozofiu, ktorá hovorí, aby boli ľudia samými sebou, a pokiaľ svojím správaním nikoho priamo negatívne neovplyvňujú, môže im byť jedno, čo robia. Zjednodušene: je to viera v seba samého, ktorá úplne odmieta všetky kresťanské postavy.
Čiže neuznávate satana tak, ako ho opisuje Biblia?
Nie. Jedinú podobnosť LaVeyovho satanizmu s kresťanstvom môžeme nájsť v tom, že takisto obsahuje prvky ako rituály, oltáre či rituálne miestnosti. Zakladateľ tejto viery Anton S. LaVey tvrdí, že tieto rituály sú vlastne parapsychologická terapia – slúžia na uvoľnenie emócií.
Opačne to majú luciferiáni, ktorí sú na rozdiel od LaVeyových satanistov veriaci. Uctievajú satana presne tak, ako ho opisuje Biblia v rámci kresťanstva. Logicky: keď verím v satana, musím veriť aj v Boha. V skratke môžeme povedať, že ide o „opačné kresťanstvo“. Spomínaný luciferianizmus vznikol neskôr než LaVeyov satanizmus ako odpoveď satanistov na to, že nimi kresťania pohŕdali.
Medzi ktorých satanistov sa radíš ty?
Laveyanov.
Celá LaVeyova filozofia je v oblasti sexuality veľmi otvorená a hovorí o prirodzenosti človeka. LaVey bol toho názoru, že človek je len zviera a mal by si zachovávať svoje zvieracie inštinkty.
Kedy si sa k satanizmu dostal a akým spôsobom?
Už ako malého chlapca ma bavilo pozerať rôzne seriály a filmy s okultnou tematikou. Fascinovala ma aj symbolika, čiže rôzne pentagramy a pentakly. Keď som bol v šiestom ročníku na základnej škole, spolužiačka mi podarovala náramok s pentagramom. Deti v mojom okolí si všimli, že ho nosím, a začali ma posielať do pekla či pokrikovať po mne, že som satan.
Najprv som s tým bojoval a snažil som sa im vysvetliť, že pentagram je ochranný symbol a so satanom nemá nič spoločné. Aby som im dokázal lepšie argumentovať, rozhodol som sa viac ponoriť do tejto tematiky a naštudovať si ju. Vtedy som narazil na spomínaný LaVeyov satanizmus, v ktorého hodnotách som sa úplne našiel, a stotožnil som sa s touto vierou.
Čo sa dialo potom, keď si sa s touto vierou stotožnil? Existuje nejaká cesta, ako sa zo sympatizanta satanizmu stať na Slovensku skutočným satanistom?
V Amerike už dlhé roky funguje oficiálna inštitúcia Satanic Temple, ktorá spája a združuje satanistov. Dlhší čas som sledoval ich aktivity a sympatizoval s nimi – bohužiaľ, len ako neaktívny člen, keďže na Slovensku nemajú svoje zastúpenie.
Neskôr som natrafil aj na česko-slovenskú organizáciu Satanova komunita, ktorá bola v tom čase ešte plne aktívna. Založili ju traja ľudia – dvaja Česi a jeden Slovák –, pričom fungovala na podobnom princípe ako spomínaný americký Satanic Temle. Organizovali sa v rámci nej rôzne podujatia a protesty ako v Česku, tak aj na Slovensku a jej členovia verejne poukazovali na rôzne spoločenské problémy.
Potešil som sa, že aj v našich končinách funguje komunita, ktorá zastáva rovnaké myšlienky a názory ako ja, a tak som do nej vstúpil. O pol roka som sa stal jej podpredsedom pre región východného Slovenska a sám som organizoval akcie a stretnutia. Postupne som sa vypracoval dokonca na veľkňaza.
Do Satanovej komunity sa nám hlásili aj šestnásťroční stredoškoláci. Najstarší členovia mali vyše štyridsať.
Akým spôsobom sa dostaneš do takejto komunity? Je to niečo podobné ako pri kresťanstve, v zmysle, že musíš prejsť akýmsi „krstom“?
Ak si sa chcel stať členom Satanovej komunity, musel si vyplniť online formulár. Žiadosti, ktoré prišli, vyhodnocovali v Česku. Vyššie postavení členovia komunity následne telefonicky alebo správou na Messengeri kontaktovali každého uchádzača, aby zistili jeho motiváciu pridať sa k nám. Na základe krátkeho rozhovoru potom rozhodli, či ho prijímajú alebo nie. Spomínam si, že keď písali mne, tak som im iba v skratke povedal o svojom presvedčení a o LaVeyovi – rozhovor nešiel nijako do hĺbky.
Stať sa členom bolo viac-menej jednoduché. Ako začínajúca organizácia sme potrebovali získať čo najviac členov za čo najkratší čas. Rady ľudí sa riedili až neskôr, keď odchádzali neaktívni členova, ktorí nemali možnosť zúčastňovať sa na akciách, lebo sa konali najmä vo veľkých mestách – často veľmi vzdialených od ich domova. Vo všeobecnosti však bolo Slovensko menej aktívne ako Česko, keďže u našich bratov je satanizmus populárnejší vzhľadom na liberálnejšie nastavenie spoločnosti.
Spomínal si vyššie postavených členov. Majú takéto komunity vlastnú hierarchiu?
Áno. Satanovu komunitu viedli traja zakladatelia. Pod nimi boli dvaja predsedovia – jeden za Slovensko a druhý za Česko – a ja na pozícii veľkňaza. Ďalej sme mali podpredsedov, ktorí sa starali o konkrétne regióny.
Satanizmus bol v istom čase útočiskom pre homosexuálov, keďže ich v satanistických komunitách akceptovali bez ohľadu na to, s kým spávajú.
O Satanovej komunite rozprávaš v minulom čase. Znamená to, že už neexistuje?
Domnievam sa, že momentálne je už dlhší čas neaktívna. Pre osobné a organizačné nezhody medzi vyššími členmi sme sa počas pandémie potichu rozpustili. Už o nej nemôžeme hovoriť ako o funkčnej organizácii, ktorá by aktuálne zgrupovala slovenských satanistov. To znamená, že satanisti na Slovensku stále sú, iba ich nemá kto viesť a spájať.
Koľko aktívnych satanistov zo Slovenska bolo v komunite?
Slovákov nás bolo celkovo okolo štyristo, ale aktívna z toho bola možno tak jedna tretina.
V akej vekovej kategórii ste mali členov?
Do Satanovej komunity sa nám hlásili aj šestnásťroční stredoškoláci. Najstarší členovia mali vyše štyridsať. Väčšinou však išlo o mladých ľudí.
Spomínal si stretávky. Čo sa deje na takých satanistických akciách?
Stretávky sa týkali najmä diskusií, v tých sme rozoberali projekty, ktoré sme sa rozhodli nasledovať. Organizovali sme rôzne environmentálne protesty, protesty proti zneužívaniu detí v cirkvi alebo sme sa zúčastňovali na pochodoch PRIDE.
Išlo teda buď o samotné pochody, či protesty, pričom stretávky ako také boli len zábavné akcie, na ktorých sme sa dohodovali o ďalších krokoch komunity. Väčšinou sme skončili v podniku na nejakej vodnej fajke, pri fľaši vínka a zabávali sme sa.
Nešlo teda o akcie, v rámci ktorých by ste napríklad posprejovali kostol či znesvätili nejaké kresťansky významné miesto, ako by si to nezainteresovaný človek mohol predstaviť?
Určite nie. Najkontroverznejšiu vec sme spravili v Prahe pred prezidentským palácom, kde sme mali jednu z našich väčších akcií. Ako transparent sme si so sebou priniesli obrovský obrátený čierny kríž. Museli sme si ho sami postaviť, čiže išlo aj o kreatívnu prácu.
Kamarátka vtedy držala bábiku a vedľa nej stál ďalší človek s ceduľou s nápisom Ukáž mi, kde sa ťa kardinál dotýkal. Išlo o kontroverzný protest proti zneužívaniu detí v cirkvi.
Ako reagovalo tvoje okolie na to, keď si im oznámil, že si satanista? Pochádzaš z kresťanskej rodiny?
Zažil som si niekoľko konfliktov v spoločnosti – napríklad v škole s učiteľmi. Naši to prijali pomerne dobre.
Moji rodičia sú ateisticky nastavení, aj keď je pravda, že starí rodičia ich donútili, aby mňa aj ostatných súrodencov dali pokrstiť. Nikdy ma však nenútili chodiť do kostola. Akurát sme doma oslavovali tradičné kresťanské sviatky, čo ja už dnes nerobím.
Spomínal si, že ste boli v rámci Satanovej komunity podporiť pochod PRIDE. Je satanizmus omnoho liberálnejší než iné náboženstvá?
Určite. Celá LaVeyova filozofia je v oblasti sexuality veľmi otvorená a hovorí o prirodzenosti človeka. LaVey bol toho názoru, že človek je len zviera a mal by si zachovávať svoje zvieracie inštinkty. Na druhej strane existujú isté pravidlá. Neakceptujeme sex bez súhlasu či s dieťaťom.
Satanizmus bol v istom čase útočiskom pre homosexuálov, keďže ich v satanistických komunitách akceptovali bez ohľadu na to, s kým spávajú. Nikto na nich netlačil a mohli byť, kým chceli.
Ježiš nie je naším bohom, my sami sme svojím bohom aj satanom.
Existujú nejaké satanistické prikázania a hriechy?
Prikázaní – alebo teda skôr nejakých princípov – máme deväť. Okrem toho máme aj tzv. jedenásť pravidiel zeme a deväť hriechov – kedysi som ich mal dokonca vylepené na stene v izbe.
Kardinálny hriech satanizmu je dobrovoľná stupidita. Satanská Biblia hovorí aj o tom, že nemôžeš ublížiť niekomu len preto, že sa ti chce. Na druhej strane ak ti niekto ublíži, vrátiť mu to máš stonásobne. Je toho teda veľa, pričom niektoré z prikázaní sú agresívnejšie. Ostatné vychádzajú z bežnej logiky a morálnych zásad.
Dôležité je spomenúť, že celý satanizmus je postavený na logike človeka a každý si ho môže vyložiť svojím spôsobom. Satanská Biblia je písaná pre ľudí, ktorí dokážu čítať medzi riadkami. Ak by si ju niekto vykladal od slova do slova, pochopí ju zle. Každá veta má niekoľko významov. Je to extrémne zaujímavé čítanie a odporúčam, aby si ju prečítal každý, kto je otvorený dozvedieť sa niečo viac aj za cenu toho, že metaforicky bude priamo napádať jeho vieru.
Nefunguje to teda tak, že ak urobíš zlý skutok, máš plusový bod u satana, ako by si mohol človek o vás myslieť?
Toto je maximálne nepravdivý stereotyp vnímania satanistov. Zlé skutky sú u nás rovnako zlé ako v spoločnosti. Zlý človek je proste zlý človek bez ohľadu na to, či je kresťan, satanista alebo moslim. Napokon, aj Jeffrey Dahmer bol kresťan.
Máte aj nejaké satanistické sviatky či dni, keď musíš napríklad dodržiavať pôst?
Nič také ako pôst u nás neexistuje. Jedno z prikázaní Satanskej Biblie znie „indulgence over abstinence“, čiže „hodovanie pred abstinenciou“. Znamená to, že si máme užívať život a nie abstinovať – presný opak zákazov a príkazov kresťanstva. Rovnako nemáme žiadne predpísané sviatky. Najväčším sviatkom satanistu sú jeho narodeniny.
Neoslavujeme žiadne kresťanské sviatky, akými sú napríklad Vianoce. Konkrétne v tomto prípade ide o narodenie Ježiša Krista, pričom nevidíme dôvod oslavovať narodeniny niekoho iného než nás. Ježiš nie je naším bohom, my sami sme svojím bohom aj satanom. Čiže najväčšie oslavy máme na narodeniny a ostatné sviatky sú podľa osobných preferencií daného človeka.
Sú medzi nami ľudia, ktorí napríklad majú vlastnú verziu Vianoc. Väčšinou sa zameriavajú na originálne prvky kresťanských sviatkov vychádzajúce z pohanstva. Zatiaľ čo ľudia oslavujú Vianoce, oni majú v tom čase oslavy zimného slnovratu.
Ty si spomínal, že neoslavuješ kresťanské sviatky. Ako teda tráviš Vianoce?
Najprv pohár vínka, potom fľaška a k tomu nejaký seriál. (smiech) Počas tohto obdobia praktizujem svoje „hodovanie nad abstineciou“, čiže si užívam ničnerobenie. Mám jeden film, ktorý si pozriem každý jeden rok.
Taktiež mám vlastnú tradíciu, že len ležím v posteli a nič nerobím – nehýbem sa. Pozerám len na strop, kým opäť neupadnem do spánku, akoby som dookola zomieral a znovu sa zrodil. (smiech)
Úspešnosť rituálu vždy závisí od osoby, ktorá ho vykonáva. Nestačí len mávnuť čarovným prútikom a je hotovo.
Veľa kresťanov chodí do kostola a aj tak sa rúha. Existujú aj pokryteckí satanisti?
Bohužiaľ, je ich veľa. Keď som študoval v Prešove, počul som o údajnej skupinke satanistov, ktorí chodili na kalváriu a zabíjali tam mačky.
Odsudzujete teda obetné rituály?
Obetné rituály sú z čias Aleistera Crowleyho, ktorý prišiel s konceptom drastických čiernych omší. Tento človek bol považovaný za monštrum, a ak sa ním niekto doslovne inšpiruje, je psychopat.
Čo teda robíte na vašich rituáloch? Spaľujete Bibliu a útočíte na kresťanstvo?
Nie. Ľudia, ktorí toto robia a nazývajú sa satanistami, sú v skutočnosti len extrémisti.
Satanistické rituály môžu byť rôzne. Napríklad Church of Satan organizoval podľa učenia LaVeya rituály slúžiace na ventilovanie emócií. Riadil ich kňaz, ktorý spoločne s veriacimi recitoval Enochiánske kľúče (zaklínadlá enochiánskej mágie – pozn. red.). Písal ciele a požiadavky na pergamen, ktorý sa neskôr počas obradu spálil, a podobne.
Ľudia sa stretli v rituálnych miestnostiach, v ktorých sa na zemi nachádzal oltár v tvare lichobežníka a na ňom ležala nahá osoba. Všade naokolo boli kahance, keďže obradná miestnosť nemala žiadne okno, cez ktoré by vniklo dnu svetlo. Na jednej strane oltára horela biela sviečka symbolizujúca ženskú energiu a na druhej strane čierna symbolizujúca mužskú. Išlo o oltár podobný wiccanskému oltáru (náboženské hnutie spájané s mágiou – pozn. red.) s tým, že namiesto podobizne nejakého boha či bohyne tam bol živý človek.
Neboli tam teda žiadne sošky satana, lebo LaVeyov satanizmus je postavený na viere v seba a neuznáva iné entity?
Svojím spôsobom áno. V originálnych rituáloch boli rôzne nástenné ozdoby ako hlava Baphometa, wiccanského boha spájaného so satanizmom, vyobrazená v obrátenom pentagrame či pentakle. Ide o postavu s hlavou a nohami capa, so ženskými prsami, s krídlami a telom muža. V miestnosti sa okrem pergamenov a rôznych sviečok nachádzal napríklad aj rituálny nôž, ktorý však spĺňal len základný účel tzv. „volania kútov“, čiže slúžil na uzavretie kruhu. So skutočnou krvou sa na nich nikdy nič nerobilo.
LaVey totiž prišiel s teóriu, že ani počas čiernych omší nevychádzala energia z krvi, ale z bolesti človeka, a preto sa ju rozhodol nahradiť sexuálnou energiou, ktorá je zároveň omnoho potentnejšia. Tu vlastne prichádza do hry aj celkový ošiaľ plný fám, pokiaľ ide o satanistické orgie.
Keby ma teraz cestou zrazilo auto, tak zomriem spokojný, že som si už svoje užil.
Usporadúvali sa satanistické orgie aj na Slovensku?
Nemyslím si. Viem, že sa v rámci Satanovej komunity snažili niečo podobné zorganizovať v Česku, ale určite by bol problém s účasťou. Viem o pár ľuďoch, ktorí by sa možno radi zúčastnili, ale to by sa už ani nemohlo nazývať orgie. Snaha teda bola, ale nevyšlo to. (smiech)
Máš ako satanista doma svoj vlastný oltár?
Áno, ale slúži mi skôr len pre vlastný dobrý pocit a estetiku.
Doma teda nepraktizuješ žiadne rituály?
Na sviatok Halloween – v originálnom znení Samhainu – praktizujem každý rok rituál znovuzrodenia. Priťahujem si ním šťastie, zdravie a, samozrejme, peniaze do ďalšieho roka. Ide o akúsi moju osobnú manifestáciu, keďže to robím len pre svoj dobrý pocit.
Taktiež si niekedy vydymujem izbu šalviou či vonnými tyčinkami, čo je v princípe takisto rituál očistenia priestoru od zlých energií.
Ako prebieha tvoj spomínaný rituál znovuzrodenia?
Vytvoril som si ho sám a používam pri ňom prvky z viacerých kútov okultizmu a náboženstiev uznávajúcich energie. Je zameraný na symboliku, čiže v rámci neho kreslím rôzne symboly, ktoré neskôr spálim a zmiešam s čiernou soľou, ktorá odpudzuje negatívnu energiu. Taktiež pritom meditujem, čiže je to celé len v rámci nejakého relaxu. Nazvime to „energetickou sprchou“.
Nechcem povedať, že ide o modlitbu, ale funguje to na rovnakom spôsobe. Ľudia sa modlia, aby niečo dostali, namiesto toho, aby si za tým išli sami. Ja si, naopak, spravím rituál a pracujem na tom, aby sa to naplnilo.
A veríš v jeho úspešnosť?
Úspešnosť rituálu vždy závisí od osoby, ktorá ho vykonáva. Nestačí len mávnuť čarovným prútikom a je hotovo. Musíš mať pevnú vôľu. Rituál je skôr akési nakopnutie – motivácia. Nečakám, že keď si strčím do vrecka citrín, budem všade na zemi nachádzať peniaze. Je to rezonancia s energiami.
Takže si ateista – neveríš v satana vykresleného Bibliou, ale zároveň si myslíš, že vďaka magickému rituálu si dokážeš do života pritiahnuť šťastie?
V LaVeyovom satanizme nehrá okultizmus zásadnú rolu, čo sa týka mágie. Slúži len ako parapsychologický rituál očistenia, ako som spomínal. Existujú však ľudia ako ja, ktorých zaujímajú aj energie. Samozrejme, nie energie založené na viere v entity.
Ja to vnímam skôr z vedeckej stránky. Energia sa nestráca, ale zachováva a transformuje. Preto využívam svoju mentálnu energiu, aby som sa psychologicky presvedčil o tom, že sa mi niečo podarí.
Ja napríklad neverím na duše, ale verím na duchov. Kresťania tvrdia, že keď zomrú, ich duša pôjde do neba. Hovoria o nej, akoby mala vedomie. V mojom ponímaní je však duša len akási „neuroenergia“ bez schopnosti vnímať či ublížiť, ktorej záblesky tu zostávajú napríklad vo forme spomienok.
Veria satanisti v posmrtný život?
Nie, celá filozofia LaVeya je založená na tom, aby sme si užívali, kým sme tu. Žijem dnes, možno budem žiť zajtra, tak prečo nežiť naplno teraz? Neodopieram si nič. Keby ma teraz cestou zrazilo auto, tak zomriem spokojný, že som si už svoje užil. (smiech)
Nemal si nikdy strach, keď si sa stal satanistom, že sa pridávaš na akúsi odvrátenú stranu a môže sa ti prihodiť niečo zlé?
Nie. Ako som hovoril – ja som svoj boh, svoj satan – svoje všetko. Na rebríčku zvierat, ľudí aj entít som na vrchole ja. Netvrdím, že sa svet točí okolo mňa, ale nemám mať z čoho strach.
Rovnako to mám aj vo vzťahoch – nežiarlim, lebo nemám konkurenciu. Každý je svoj vlastný unikát, tak prečo by som sa mal zaraďovať medzi ostatných ľudí?
