Investovanie je pre mnohých stále veľká neznáma opradená mnohými mýtmi. V tomto rozhovore sa dozvieš, či je investovanie aj pre teba a čoho sa držať, aby si čo najlepšie zhodnotil svoje peniaze.
Investovanie možno považovať za sofistikovanejšiu formu sporenia. Dokážeš vďaka nemu zhodnotiť svoje úspory. Raz ich budeš potrebovať – na vlastné bývanie, založenie biznisu alebo napríklad na dôchodok. O investovaní sa toho povedalo už veľa a počul si o ňom fakty, ale aj množstvo mýtov. Chceš sa v nich zorientovať? Z tohto dôvodu sme sa rozprávali s Pavlom Vejmelkom, členom predstavenstva Asset Managementu Slovenskej sporiteľne, ktorý ti objasní, ako to s investovaním je, aké sú jeho riziká, koľko peňazí naň potrebuješ, na čo by si sa mal zamerať a čoho sa vyvarovať.
Uplynulý rok bol z hľadiska ekonomickej situácie výrazne turbulentný. Zmeny, prevažne negatívne, pocítil azda každý Slovák. Ako sa to dotklo bežného bankového klienta?
Vnímame, že zdražovanie spôsobené vyššou mierou inflácie a nárastom cien energií malo dosah na väčšinu klientov. Vidíme to najmä na fakte, že ľudia častejšie siahali po svojich úsporách, ktoré si tvorili niekoľko rokov. Dokazujú to aj čísla – v roku 2021, ktorý bol, mimochodom, rekordný v objeme čistých predajov podielových fondov na Slovensku, dosiahol úroveň 1,5 miliardy eur (pozn.: čisté predaje predstavujú rozdiel medzi sumou investovanou do fondov a sumou z fondov vybranou). Naopak, v roku 2022 sme videli pokles objemu čistého predaja fondov na jednu tretinu, čiže približne 500 miliónov eur. Stále však ide o kladný výsledok, čo znamená, že ľudia stále investujú aj napriek nepriaznivejším podmienkam, a to pravidelne. Niektorí však svoje investovanie pozastavili, iní znížili výšku pravidelnej investície. To je však normálne vzhľadom na to, aká je makroekonomická situácia.
Dá sa povedať, že Slováci sa v kríze vykašľali na investovanie alebo ide len o krátkodobý výkyv v správaní spôsobený aktuálnou situáciou?
Slováci investujú aj naďalej, pretože si uvedomujú efekt a cieľ investovania. Dobrá správa je, že v porovnaní s rokmi 2008 a 2009, keď prepukla veľká finančná kríza, ľudia nezačali panikáriť. V spomínaných rokoch vyberali peniaze uložené v podielových fondoch, čo sa aktuálne nedeje až v takej vysokej miere. Súvisí to najmä s tým, že dnes pravidelne investuje viac ľudí a ich cieľom je zabezpečiť sa do budúcnosti. Ľudia sú v téme investovania skúsenejší a informovanejší.
V posledných rokoch sa veľa hovorí o investovaní a stretávame sa s tvrdeniami, že je len pre bohatých a nemá veľmi zmysel pre bežných ľudí...
Často počúvame, že investovanie je len pre bohatých. Ide však o mýtus. Dnes môže investovať ktokoľvek, kto si dokáže odložiť povedzme dvadsať-tridsať eur mesačne. V prvom rade je dôležité vytvoriť si návyk odkladania si, čo je pre mnohých ten najťažší krok. Žijeme konzumný život, a keď nám na konci mesiaca niečo zostane, láka nás dopriať si a minúť to. Investovanie je o odložení súčasnej spotreby s cieľom splniť svoje potreby v budúcnosti. Odporúčam preto investovať pravidelne, dlhodobo a zamerať sa na produkty, ktoré sú dynamickejšie. Majú síce väčšie výkyvy a s tým aj súvisiace väčšie riziká, ale aj väčší potenciál vyššieho zhodnotenia.
To znamená?
Ukážme si to na príklade. Ak zainvestujete 10-tisíc eur na 10 rokov s 10-percentným ročným zhodnotením, pri jednoduchom úročení by ste zarobili každý rok tisícku, na konci by ste tak mali dokopy 20-tisíc eur. Reálne však budete mať viac ako 26-tisíc. Pretože tá prvá zarobená tisícka vám bude zarábať ďalších deväť rokov (a tak ďalej). Pri dlhšom investovaní je ten efekt ešte citeľnejší, a to aj pri nižšom zhodnotení. Napríklad ak tých 10-tisíc investujete na 30 rokov, pri päťpercentnom zhodnotení a jednoduchom úročení by ste mali na konci 25-tisíc eur, pri zloženom by to však bolo až 43-tisíc eur. Pri pravidelnom investovaní je princíp rovnaký. Jednoducho zarábate nielen z investovanej sumy, ale aj z výnosov. V skratke – ide tak o výnosy z výnosov.
No dobre, neohrozí však moje investované peniaze inflácia, ktorá atakuje rekordné hodnoty (minimálne za posledných 10 – 20 rokov)?
V tomto prípade sa oplatí zahodiť obavy z dynamických akciových fondov. Mnohí Slováci tak urobili a za uplynulých 15 rokov najčastejšie investujú práve do dynamických fondov. Štatistiky nám ukazujú, že pri dlhodobom investovaní do dynamických fondov na povedzme 10, 20 alebo 30 rokov dokážete infláciu z dlhodobého hľadiska nielen kompenzovať, ale často i poraziť.
Údajne až dve tretiny Slovákov napriek tomu nezhodnocujú svoje peniaze. Najčastejším argumentom býva, že ľudia investovaniu nerozumejú alebo ho považujú za riziko.
Áno, ako som spomínal, najčastejšie počúvame, že investovanie sa oplatí len bohatým ľuďom a od istej sumy. Investovať však môžete od pár eur mesačne. Je pre každého, stačí sa držať iba pár pravidiel a mať stratégiu. Čo sa týka rizikovosti, sú vo všeobecnosti konzervatívne, vyvážené a dynamické fondy. Tu opäť od klientov počúvame, že budú radšej investovať do konzervatívnejšieho fondu, pretože sa im zdá lepší. Vnímam to skôr opačne a potvrdzujú to aj dáta. Porážať infláciu dokážu skôr fondy s väčšími výkyvmi. Zameral by som sa preto skôr na ne a investoval svoje peniaze tam. Keď existuje v investovaní nejaké riziko, ktorého by sa mali ľudia báť, tak je to práve neinvestovanie. Nechať ležať peniaze na účte je z dlhodobého hľadiska najrýchlejšia cesta, ako stratia hodnotu. Aj tu však platí pravidlo, že najprv by ste mali mať vytvorenú rezervu a až potom by ste mali investovať.
Ak by ste sa mali vžiť do roly mladého človeka, ktorý má svoje prvé lepšie zamestnanie a zarobí si povedzme tisíc eur, do čoho by ste investovali vy?
Volil by som pravidelné investovanie do dynamického fondu a nebál sa reagovať na jeho výkyvy v čase. To znamená, že ak sa moja životná situácia zmení k lepšiemu, vždy môžem investovať viac, ak o prácu prídem alebo sa môj príjem zníži, investovanie môžem znížiť alebo pozastaviť. V reči čísel, pravidelná investícia by mala byť ideálne vo výške 10, možno až 20 % môjho príjmu. No a na záver ešte jedna rada: investovať by som začal okamžite, ak ste nezačali už včera. Čím skôr začnete pravidelne investovať, hoci aj s menšou sumou, tým skôr sa budete môcť tešiť z efektu tohto rozhodnutia.
Čo ak zrazu potrebujem investované peniaze vybrať? Ako rýchlo sa k nim dokážem dostať?
Štandardné podielové fondy, ktoré investujú do cenných papierov a dlhopisov, sú spravidla likvidné, čo znamená, že si peniaze môžete vybrať kedykoľvek. Stačí požiadať o spätný odkup cenných papierov a peniaze máte do pár dní na účte. Výnimku tvoria realitné fondy, kde to môže trvať o niečo dlhšie, pretože v prípade potreby môže správcovi trvať dlhšie predať reality.
Takže ak chcem peniaze čo najrýchlejšie, mám sa radšej zamerať na fondy zamerané na obchodovanie s cennými papiermi?
Nie je to pravidlom a môže sa stať, že peniaze máte dostupné ihneď aj v iných fondoch. Ak však investujete s myšlienkou, že peniaze budete možno časom potrebovať, odporúčal by som zamerať sa skôr na konzervatívnejšie fondy, ktoré investujú aktíva do likvidných cenných papierov, ideálne takých, kde nie sú veľké výkyvy. Tým výrazne znížite mieru rizika, že v momente vyberania svojich investícií máte menej, než ste vkladali.
A čo investovanie do fondov verzus forex či iné formy investícií? Dnes je v móde špekulovať a skúšať zarobiť zaujímavé sumy práve na rôznych kúpach a predajoch.
Treba rozlíšiť investovanie a špekulovanie. Investovanie by malo spĺňať viacero parametrov, ktoré sme už spomínali vyššie. Malo by mať stratégiu s jasným plánom a cieľom. Za investovanie rozhodne nepovažujem, ak niekto s investovaním do fondov špekuluje. To znamená, že dnes nakúpi a o dva týždne predá a zarobí 1 % z investovanej sumy v čase, keď to išlo nahor. Takéto „investovanie“ sa často robí v kombinácii s úverom, tzn. s nejakým pákovým efektom, čo môže krátkodobo viesť k výrazným ziskom, ak máte šťastie. Alebo naopak, k likvidačným stratám. Keď sa obchoduje forex, je to štandardne s desať- alebo dvadsaťnásobnou pákou, čo znamená, že s účtom s povedzme 10-tisíc eurami dokážete zobchodovať stotisícový objem. Treba si však uvedomiť, že nárast alebo pokles o 1 % aktíva znamená desať- alebo dvadsaťnásobný efekt, keď máte takú páku. Takýto druh špekulácie je skôr pre ľudí, ktorí sa chcú zabaviť a prípadná strata im nebude chýbať. Ide totiž o veľký risk.
Pákový efekt (angl. leverage effect) vzniká, ak si pri investovaní požičiavaš financie na účel vyššieho zárobku. Môžeš tak vďaka tomu zarobiť niekoľkonásobne viac, avšak za vopred dohodnutú odplatu tomu, kto ti na tento pákový efekt požičiava.
Napriek tomu to môže byť zaujímavá forma zárobku a človek môže zarobiť viac ako pri klasickom investovaní...
Ak sa tomu chce niekto venovať, mal by mať peniaze určené na investovanie a tzv. play money, ktoré si môže dovoliť riskovať v takejto špekulácii. Začiatočníkom by som to určite neodporúčal. Oveľa lepšie je začať s pravidelným investovaním do fondov, získať skúsenosti a až potom, keď budú financie a chuť, skúsiť nakúpiť to, čomu veríte, dá sa to vyskúšať. Samozrejme, s mierou. Okrem rizika je rozdiel aj v tom, že vložením peňazí do akciového fondu investujete do ekonomiky ako takej, portfólio fondu je väčšinou široko diverzifikované, investujete súčasne do akcií mnohých svetoznámych spoločností. Keď si vyberiete jednu konkrétnu firmu, je to stávka na jedinú kartu. Štatistiky hovoria, že víťazov je rádovo 10 % – dobrým príkladom sú tí, ktorí investovali do Applu, Amazonu či Tesly. Z firiem, do ktorých sa dá investovať, prežije tak tretina až polovica, no trhovú hodnotu a mieru zhodnotenia vyššie spomínaných dosiahne len máloktorá. Takto môžete veľmi ľahko prerobiť. To je dôvod, prečo sa viac oplatí diverzifikovať portfólio svojich investícií a nie staviť len na jedného „koňa“.
