Skúsený vymáhač Juraj Imrich sleduje vývoj svojho remesla od holohlavých hromotĺkov na géčkových mercedesoch až po sofistikované medzinárodné schémy a machinácie.
„Keď som začínal vymáhať, boli to tvrdé roky a hľadali chlapcov so širokými lakťami. Posielali ma na miesta, kam nikto nechcel ísť, do rómskych get v Handlovej alebo Partizánskom. Niekoľkokrát ma tam prišli zachrániť policajti,“ hovorí konateľ Patriot Group Juraj Imrich, ktorý nás v súkromnej školiacej miestnosti zasvätí do tajov často démonizovaného remesla vymáhačov pohľadávok.
Webovú stránku firmy zdobí horiaca silueta koňa. Jej reprezentatívne priestory v zástavbe rodinných domov na trenčianskom sídlisku zas kožené sedačky, soška sparťanského bojovníka, portrét M. R. Štefánika či stolček s kvalitným alkoholom.
V kancelárii so stenami lemovanými úhľadnými fasciklami sa zamestnanci za telefónmi a počítačmi snažia o vymáhanie pohľadávok od dlžníkov. Ak neuspejú virtuálne na diaľku, ich kolegovia sadnú do auta a vydajú sa za nimi fyzicky.
Riaditeľ Patriotu, ktorý si zahral aj vo videoklipe Separa a P.A.T., sa vymáhaniu pohľadávok venuje 17 rokov, pričom 10 z nich strávil priamo v teréne. Dnes chodí na výjazdy len počas kontrolných dní, keď sleduje, ako jeho „chlapci“ pracujú a komunikujú a či sa nedá niečo zlepšiť.
Kto si najčastejšie objednáva vaše služby?
Z 95 percent sa zaoberáme obchodom a vzťahom IČO – IČO. Vymáhame pre právnické osoby, čiže živnostníkov a eseročky, ktoré nemajú vyplatené faktúry za dodaný tovar alebo majú nezaplatené služby. Medzi fyzickými osobami sú pôžičky všeobecne menej bežné.
Laici používajú skôr termín vymáhanie dlhov. Je dlh a pohľadávka to isté?
Áno. Aj správa, riadenie a vymáhanie pohľadávok na jednej a manažment na druhej strane znamenajú to isté. Manažment však znie lepšie. Ľudia sú citliví na slová, lebo si stále pamätajú démonizované časy výpalníctva. Predstavujú si veľkých bezkrkých chlapov v bombere s bejzbalovou palicou a otvoreným kufrom auta.
Tak to však už nefunguje. Štátna správa dokázala zmenami v polícii a na prokuratúre podobné skupiny eliminovať. Ostala však pachuť, že vymáhanie je temná aktivita na hrane sivej zóny.
Niektoré firmy vymáhačov naďalej s týmto imidžom pracujú vo svojej reklamnej komunikácii. Ako sa k tomu staviate?
Robia to niektoré firmy najmä z južného Slovenska. Nie je to dobré. My sa tomu snažíme čo najviac vyhnúť. Je rozdiel, či v ľuďoch evokujete strach alebo rešpekt. Náš imidž nemôže byť kričiaci pán s bejzbalkou na bilborde.
Raz nám prišlo trestné oznámenie, v ktorom sa písalo, že ku klientovi prišli dvaja bezkrkí a vyholení chlapci v teplákoch. Keď však vyšetrovateľov uvidel seriózneho 80-kilového chlapíka v saku, tak mu hovorím: „Tu máte tú 130-kilovú opicu...“ Neplatiči nás často démonizujú.
Nechodia už vymáhači za hranicu zákona?
Jedine v inom zmysle. Z hľadiska podnikateľskej etiky nebudem menovať, no nájdu sa takí, čo zneužijú naivitu klientov. Často k nám prídu s tým, že u konkurencie zaplatili dopredu dve tisícky, tá nič nevymohla a odišli s dlhým nosom.
Existuje niečo ako ideálny osobnostný profil vymáhača?
Vymáhač by mal mať prirodzenú autoritu a dokázať podľa príležitosti prispôsobiť svoj jazyk. Inak sa rozpráva s pekárom a inak s právnikom. Vymáhanie je komplikovaná operácia a každé slovo a gesto má nejaký význam.
Musí však byť predovšetkým vzdelaný, mať základy trestného, obchodného a občianskeho práva. Musí vedieť, kam môže vstúpiť a kam sa, naopak, nemôže dať vlákať. Musí vedieť, ako funguje obchodný styk, čo je to zmluvná pokuta, uznanie záväzku či úrok z omeškania.
A čo fyzická stránka?
Najlepšie je, keď váži 90 až 100 kíl a meria asi 185 centimetrov. Je výhodou, ak má prirodzenú autoritu. Chlapci v teréne nemusia byť veľkí, musia však mať isté fyzické predispozície. Keď majú fyzický fond, tak dokážu dlho stáť, šoférovať, zniesť chlad a ostať až do večera vo forme.
Je dobré, ak sa venujú športu, pokojne aj cyklistike, triatlonu či vzpieraniu. Hoci máme dvoch bývalých zápasníkov, nemusí ísť vždy o bojové športy. Tie však majú výhodu, že učia nebáť sa a zvyšujú toleranciu adrenalínu. V stresovej situácii sa totiž nemôžete roztriasť a ostať paralyzovaní.
Mentálna odolnosť však nemusí vždy súvisieť s fyzickým fondom...
„Fyzično“ je pre mňa fakt dôležité. Mentálnu odolnosť môžete vytrénovať a príde aj s kurzami a so vzdelávaním sa. Sám som bol dlho v teréne, tak viem, ako ľudí vyškoliť. Je však pravda, že do terénu nemôžeme poslať náhodného človeka z posilňovne. Bol by na smiech a nič by nevybavil. Nehľadáme „preposilkovaných“ ľudí.
Na špecifické akcie si občas najímame najväčšieho spolupracovníka. Má 130 kíl a pracuje aj ako osobný strážca. Používame ho, keď vieme, že môže prísť ku stretu so záujmovými skupinami. Môžeme sa na neho spoľahnúť aj ako na šoféra a sprievod pre klienta, ktorý si vyžaduje stretnutie s dlžníkom.
Pracujú ako vymáhači v teréne aj ženy?
Nie je to práca pre ženy a ani u nás takú nemáme. Keď som však kedysi vymáhal pre nebankovku, k najlepším tam patrila kolegyňa s takými tvrdými lakťami, že by ju z nás asi nikto nechcel mať doma. Fundované, erudované ženy s dobrým vystupovaním sú, naopak, nedoceniteľné v kancelárii.
Je vaša firma na slovenské pomery štandardná?Nezapadáme do štandardných schém. Väčšina veľkých inkasných spoločností sú väčšie a fungujú na kvantitu, keď vymáhajú pohľadávky pre Orange či SPP. Dostanú zoznam 3 000 neplatičov, ktorým rozpošlú šeky a výzvy.
My ku každej pohľadávke pristupujeme individuálne. Preto máme aj terénnych pracovníkov, ktorý môžu prísť za istých podmienok na návštevu. Individuálne prípady sa nedajú riešiť z kancelárie.
Kedy chodia terénni pracovníci na návštevu?
Keď je neplatič nekontaktný, nereaguje na výzvu, neozve sa alebo vidíme, že je jeho sídlo virtuálne. Vtedy skríningom zisťujeme, či má sídlo inde alebo je napojený na inú spoločnosť.
To znie ako práca pre detektívov...
Skríningom sa snažíme prísť na to, kde by sa mohli nachádzať konatelia, spoločníci a prokuristi aj to, či už utopili nejaké eseročky alebo využili „biele kone“. Ešte pred osobnou návštevou si musíme vytvoriť presný obraz, aby sme vedeli človeka konfrontovať.
Pripomína mi to preteky, keď hľadajú dlžníci spôsoby, ako ubziknúť, a vy sa ich snažíte dobehnúť...
Musíme používať sofistikovanejšie metódy, no často sú naše sily v nepomere. Neplatič má nezriedka viac zbraní a možností, ako ujsť. Legislatíva je nastavená tak, že tí, čo majú dbať na dozor nad podvodníkmi, to nerobia.
Ako sa s vami snažia dlžníci najčastejšie vybabrať?To vám, samozrejme, nemôžem povedať.
Tak trocha inak: aké stratégie najčastejšie používajú dlžníci, aby sa vám vykrútili?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké sú najčastejšie výhovorky dlžníkov.
- Prečo s časom klesá vymožiteľnosť pohľadávok.
- Prečo chodia vymáhači v teréne zásadne vo dvojici.
- Čo hrozí tzv. bielym koňom.
- Koľko percent z vyplateného dlhu si zarobia vymáhači.
