Vražda zdravotnej sestry zhoršila už aj tak naštrbený vzťah medzi miestnymi Rómami a bielymi.
Od novoročnej vraždy v Michalovciach ubehli dva týždne. Nielen ohavný čin, ale aj video, na ktorom vidíme útočníka, ako naháňa a bodá 46-ročnú Eriku kričiacu o pomoc, vzbudilo medzi Michalovčanmi pohoršenie a strach. Keď polícia o 4 dni vo vlaku smerujúcom do Česka zadržala 18-ročného Valentína H., mnohým odľahlo. Avšak zďaleka nie všetkým.
Obvinený, ktorý pochádza z nechválne známej rómskej osady Angyn Mlyn, ukradol obeti aj mobilný telefón a peňaženku. „Dajakí chlapci odtiaľ fetujú, kradnú a prepadávajú. Vraždou však prekročil čiaru. Mohol len zobrať peniažky a odísť, prečo ju zabil? Asi nemal na drogy, tak ‚krízoval‘,“ predpokladá motív vraha matka rómskej rodiny Nikoleta.
Na mieste činu dnes nájdeme zhluk desiatok kahancov. Pred pódiom na námestí ich trúchliaci pre zmenu poukladali do tvaru srdca. Rómsky huslista opodiaľ nôti romantickú pieseň od Lionela Richiho.
Vtom okolo neho prejde zákazník blízkeho Army Shopu. Kúpil si kaser a teleskopický obušok. „Rómov rešpektujem, ale podobne ako mnohí iní, aj ja sa bojím. Kto má legálne zbrane, chodí radšej s nimi,“ zašomre.
Atmosféra strachu vplýva najmä na ženy
Vražda o 6.30 ráno sa stala len niekoľko desiatok metrov od nemocnice, v ktorej Erika pracovala na urgentnom príjme. Mnohé ženy, ktoré stretneme v okolí, odvtedy zmenili svoj pohľad na bezpečnosť. Častejšie nasadajú do áut, obzerajú sa okolo, chodia v sprievode, prípadne vôbec nevychádzajú za tmy.
„Máme strach. Keď sa s kolegyňami vraciame o šiestej večer z roboty po chodníku, kde sa stala vražda, sme obozretné. Už nechceme chodiť samy, a keď sa zotmie, spozornieme. Z videa, kde obeť kričala o pomoc, je mi dodnes zle. Pochopím, keby ju len okradol, prečo jej však zobral život?“ kladie rečnícku otázku Gabriela.
Erikina kolegyňa a praktická sestra Anna začala do práce po tragédii dochádzať autom. „Jej už bohužiaľ nikto život nevráti. Mohlo sa to však stať komukoľvek, a tak sme aj my ostatné zmenili naše návyky. Boja sa sestričky aj upratovačky, a ak samy nešoférujú, prídu po ne manželia.“
V neskorších hodinách je motorizovanej preprave verná aj Gabika. Okolo miesta činu však za svetla prechádza pešo takmer denne. Len 5 hodín po vražde zahliadla dokonca aj nehybné telo obkolesené policajnou páskou. „Keď som ju videla, pomyslela som si, že vyskočila z okna. Potom toho boli zrazu plné správy. Pár dní po vražde, to bolo najhoršie. Keď teraz vidím mladých výrastkov s podozrivým prejavom, radšej prejdem na druhú stranu.“
Tridsiatnik Adam s kamarátkou atmosféru strachu vedome odmietajú. „V našom živote sa nič nezmenilo, musíme pracovať a von chodiť neprestaneme. Nikto nemá právo nikoho zabiť, deje sa to však všade. No nezatvoríme sa predsa doma, aby sme sa tam zožierali strachom a depresiou.“
Aj taxikár Rasťo sa obáva, že tragédie dnes číhajú na každom rohu. Vzhľadom na miestne pomery ho však bohužiaľ vražda v Michalovciach veľmi neprekvapila. „Na Slovensku sa budú podobné veci diať čoraz častejšie. Čím budú ľudia chudobnejší, tým budú aj zúfalejší,“ maľuje čerta na stenu.
Na návšteve v Army Shope
Pre Army Shop v centre mesta znamená atmosféra strachu paradoxne výnimočnú biznisovú príležitosť. Jeho majiteľka Jana sa však ako obyvateľka Michaloviec zo situácie neteší.
„Zákazníci, čo sem nikdy nechodili, zrazu prišli len kvôli slzným sprejom. Mnohí chlapi ich kupujú pre svoje ženy. Odkedy sa stala vražda, berú ľudia svoju bezpečnosť do vlastných rúk,“ zhodnotí, ukazujúc na dva roky nefungujúce pouličné lampy.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké konšpiračné teórie o vražde kolujú medzi miestnymi.
- Ako hodnotia Michalovčania Kotlebovu reakciu.
- Ako sa zmenila nálada medzi Michalovčanmi.
