Jeden z najúspešnejších slovenských horolezcov zdolal najvyšší vrchol Severnej Ameriky.
Vieš si predstaviť, že by si sa vzdal svojho pohodlného životného štýlu a vydal by si sa na dobrodružnú cestu? Tridsaťpäťročný Slovák, ktorý okrem iného patrí do skupiny najúspešnejších slovenských horolezcov, sa rozhodol opustiť všetko – predal auto, podiel vo firme a prenajal dom. Michal Sabovčík sa aj s priateľkou Sisou, ktorá prerušila kariéru anestéziologičky, vydal do Kanady. Vo Vancouveri si po mnohých peripetiách kúpili karavan a nomádskym spôsobom sa presúvajú po Panamerickej diaľnici. Táto cesta spája Aljašku s Argentínou. Jedným z mnohých cieľov ich výpravy je užiť si extrémy panenskej prírody a dotknúť sa výšok, na ktorých zdolávanie si trúfnu len tí najlepší, a to len s obrovským rešpektom a pokorou.
Michalovi výzvy nie sú cudzie. Momentálne prechádza jednou zo svojich osobných výziev pod názvom Seven Virgin Summits, čiže zdolanie siedmich, zatiaľ neprekonaných vrcholov na svetadieloch. Zatiaľ absolvoval Antarktídu a Grónsko. Dobre vie, do čoho sa púšťa. Pred niekoľkými rokmi zdolal spolu s Petrom Hámorom siedmu najvyššiu horu sveta, himalájsku Dhaulágiri vysokú 8 167 m.
Známy horolezec sa už ako mladý zapísal do slovenskej histórie extrémneho horolezectva. Spolu s Adamom Kadlečíkom sa mu podarilo za 15 dní zvládnuť zimný prechod hrebeňom Tatier alpským štýlom. Pred nimi túto trasu zdolal v roku 1976 iba jediný muž, a to priekopník slovenského extrémneho horolezectva Pavel „Pavúk“ Pochylý. Cestu mladých horolezcov si môžeš pozrieť v dokumente Stopy na hrebeni od Pavla Barabáša.
Po stopách slovenských extrémnych horolezcov
Ako sme ti povedali v úvode, Michal sa spolu s priateľkou presúva karavanom. Nikde sa nezdržia príliš dlho, pretože ich cieľom nie je samotná cesta, fascinujú ich skôr expedície, splavy a možnosti lozenia. Kempovali aj na brehu nádherného jazera v kanadskom národnom parku Banff. Toto miesto možno poznáš z Instagramu – množstvo influencerov si nenechá ujsť fotenie pri jazere s tyrkysovou vodou. Počas cesty sa spoločne pripravujú na ďalšie horolezecké výzvy.
Za deväť mesiacov od odchodu zo Slovenska prešli viac ako 19 000 km. Zvládli krkolomnú Arctic Getaway, ktorú lemujú len hory a nehostinná arktická tundra s takmer nulovou vegetáciou. Jej súčasťou je aj známa Dalton Highway, na ktorú aj napriek extrémnym podmienkam dobrodruhovia radi vstupujú. Na tejto štrkovej ceste sú okrem vyznávačov adrenalínu zvyčajne iba obrovské nákladné autá smerujúce z ropných polí na pobreží Severného ľadového oceánu.
Svoju cestu chceli začať na začiatku Panamerickej diaľnice. To si vyžiadalo presun do jedného z najsevernejších bodov Aljašky Prudhoe Bay. Toto miesto má údajne len 2 000 obyvateľov. V skutočnosti je číslo ešte vtipnejšie, pretože po odpočítaní zamestnancov ropných plošín je „domácich“ len päť. No ropné polia, tundra ani Panamerická diaľnica pre horolezca Mišovho formátu nie sú žiadnym lákadlom. Vábia ho hory a výstupy na ne.
Slovak Direct Denali
Do zoznamu cieľov cesty patrilo zdolanie masívu Denali (známy aj pod starším názvom Mount McKinley). Rovnako ako pri ceste, ktorú môžeš vidieť v spomínanom dokumente Pavla Barabáša, sa rozhodli ísť po stopách Slovákov. V roku 1984 Blažej Adam, František Korl a Tóno Križ prekonali južný výstup na Denali, ktorý dostal názov Slovak Direct. Táto trasa je jednou z najobávanejších a najťažších v celom masíve. Michal chcel vzdať hold svojim rodákom tým, že zvládne Denali práve po trase ako oni pred rokmi.
Jedna zo životných výprav
Sisa s Michalom nešli na Denali sami. V Anchorage sa k nim pridal zvyšok výpravy. Denali zdolali najprv všetci bežnou cestou, ktorú si vyberá väčšina horolezcov túžiacich postaviť sa na jeho vrchol. No Michalovi spolu s Richardom Nemcom to nestačilo. Denali je známe nevyspytateľným počasím, krutou zimou a teplotami, ktoré vedia pri nárazovom vetre klesnúť aj pod –70 °C. V týchto extrémnych podmienkach zvládli ikonický výstup s prevýšením viac ako 2 800 metrov metódou One Push, to znamená, že liezli v kuse 40 hodín bez spánku.
Čo sa dá pri takýchto extrémoch robiť v prípade, že sa niečo skomplikuje? „Na mnoho krízových situácií sa dá pripraviť na kurzoch. Sú však aj také situácie, na ktoré vás vopred nepripraví nikto. V týchto chvíľach je práve chladná hlava to, čo vám pomôže zhodnotiť všetky dostupné možnosti, prostriedky, a často ste nútení improvizovať. Myslím, že práve schopnosť vynájsť sa je vo výškach najdôležitejšia. Dostupnosť horskej záchrannej služby u nás v Európe ľuďom dodáva možno až falošný pocit bezpečia, ale ak niekomu pri probléme ako prvé napadne volať pomoc, výšky a odľahlé kúty sveta nie sú pre neho, pretože tu sa človek môže spoľahnúť len sám na seba a svojho spolulezca,“ zhodnotil Michal.
Tento výkon nezostal bez povšimnutia. Komisia alpinizmu Slovenského horolezeckého spolku JAMES vyhodnotila prvé voľné prelezenie jednej z najťažších ciest na Aljaške ako výstup v najlepšom možnom štýle a v jednom záťahu, čo tandemu extrémnych alpinistov prinieslo ocenenie Zlatá karabína. Oficiálne udeľovanie cien sa uskutoční na najbližšom ročníku známeho festivalu Hory a mesto.
Cesta na Denali mala však aj vtipné momenty. Obzvlášť ich pobavil manažment odpadu vrátane toho ľudského. Panenskú prírodu v týchto končinách nesmie nikto narušiť, a preto v každom z base campov museli zakopávať všetko potrebné vybavenie aj s odpadom vrátane toho ľudského a pri zostupe ho vykopať a v očíslovaných zásobníkoch odniesť späť na rangerskú stanicu. Dokonca im hrozila aj dehydratácia, pretože sa im pokazil varič a nemohli si topiť sneh a ľad na pitie.
Výškový alpinizmus nazývaný aj extrémnym horolezectvom je športovou disciplínou, ktorú bežne nevidíš v telke ako iné športy. Financovanie je preto o niečo náročnejšie. Významnú časť tohto dobrodružstva si Michal s priateľkou a alpinistami, ktorí sa k nemu pridávajú, financujú sami, no jeho odhodlanie podporujú už aj niektoré svetoznáme značky horolezeckého vybavenia a jeho fanúšikovia.
S jedným z nich – spolumajiteľom spoločnosti Fedors Group, ktorá sa zameriava na predaj luxusných nehnuteľností a prémiových novostavieb v Bratislave – Patrikom Korytkom sa zoznámil vďaka náhode: „S Michalom sme sa spoznali pred dvoma rokmi úplnou náhodou v Tatrách na Zbojníckej chate pri jednom z mojich výletov do hôr. V tom čase Michal zastupoval chatára a pre snehovú búrku sme aj s kamarátom Ondrejom Krajňákom zostali uviaznutí na chate. So zastupujúcim chatárom Mišom sme si dali po poháriku, a keď som zistil, čo je to za borca, neustále som ho zasypával otázkami o zaujímavostiach z jeho výprav. Je to v podstate žijúca slovenská legenda extrémneho výškového alpinizmu a paradoxne sa o ňom u nás až tak veľa nepíše. Skamarátili sme sa, a keďže aj ja som bývalý profesionálny športovec, dobre viem, koľko úsilia a odhodlania musí človek mať, aby sa stal jedným z najlepších v tom, čo robí. Preto som rád, že ako spoločnosť sme mohli aspoň trochu podporiť takého velikána ako Mišo na jednej z jeho výprav v Amerike.“ Na vrchole Denali preto po zdolaní Slovak Directu viala aj vlajka jedného zo sponzorov výpravy realitnej kancelárie Fedors Group.
Keď práve nelezú a necestujú, mladý pár kempuje na miestach, ktoré nevedia nájsť ani Google mapy. Svoje plány menia za pochodu a s 350 kg batožiny sú pripravení doslova na každé dobrodružstvo. Aby si si nemyslel, nie sú to len zásoby konzerv, majú so sebou lyže, packrafty a paraglajdingové padáky napríklad. Aktuálne sa pohrávajú s myšlienkou prekonania najvyššieho vrcholu južnej pologule – Aconkagua (6 962 m. n. m) a zdolávania po stopách slovenských horolezcov v Amerike. Michal sa pokúsi zopakovať slovenský prvovýstup západnou stenou na legendárny Fitz Roy. Okrem toho ho zaujíma aj vrchol v Patagónii, na ktorom ešte ľudská noha nestála. Keby sa to podarilo, mohol by si zo svojho zoznamu siedmich panenských vrcholov Seven Virgin Summits odškrtnúť ďalší.
