Medzi jedlom a mocou je silné spojenie, dokazuje poľský reportér vo svojej knihe Čo sa varí v Kremli. V rozhovore pre Refresher hovorí o tom, prečo si myslí, že Putin smeruje k svojmu koncu, a vysvetľuje, ako Rusko využíva jedlo v politickom boji.
Napadnutie Ukrajiny bola veľká chyba a Putin za to možno zaplatí aj životom, povedal pre Refresher poľský reportér Witold Szabłowski. Stretol sa s kuchármi, ktorí varili pre Stalina alebo pripravovali prvé jedlo pre vodcov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska po rozpade ZSSR. Hovoril s kuchárom z Kremľa či so ženou, ktorá varila pre ľudí ukrývajúcich sa v obliehanej mariupolskej oceliarni Azovstaľ.
Vo svojej novej knihe Čo sa varí v Kremli (Absynt, 2022) mapuje dejiny Ruska v jedinečnej kulinárskej reportáži. Spája v nej recepty na tradičné ruské jedlá s receptom na to, ako zneužiť hladomor na získanie politickej moci.
Prečítaj si, čo hovorí na Putinov súčasný režim a prečo si myslí, že ho možno dajú popraviť. Vysvetľuje tiež, prečo ľudia, ktorí varili pre diktátorov, neľutujú, kde pracovali.
Aj knihy majú miesto v živote modernej generácie. Rozprávali sme sa so zakladateľmi vydavateľstva Absynt, ktoré vydalo aj knihu Čo sa varí v Kremli, a priniesli sme ti rozhovory aj s majiteľmi slovenských kníhkupectiev Martinus či Brot Books Deli. Tento článok mohol vzniknúť vďaka našim predplatiteľom, pridaj sa do klubu Refresher+ tiež.
V knihe tvrdíte, že prostredníctvom kuchyne sa dajú spoľahlivo odhaliť mechanizmy moci. Aký je súvis medzi kuchármi a kuchárkami a ich diktátormi?
Keď si prečítate Harariho, pochopíte, že koncept moci sa zrodil vďaka jedlu, o ktoré sa ľudia museli podeliť. Niekto musel rozhodovať o tom, kto dostane dobré mäso, kto dostane kosti a kto nedostane nič. Takže naši predkovia vymysleli koncept moci, a dnes je to rovnaké: tí, ktorých obľubujem, dostanú výhody, a tí, ktorých nemám rád, nedostanú nič.
Vždy je to viac než len o jedle. Písal som o tom už aj vo svojej predošlej knihe (Ako nakŕmiť diktátora, Absynt 2021, pozn. red.). Medzi jedlom a mocou je silné spojenie.
Nedostatok jedla dokážu niektorí ľudia využiť ako politickú zbraň. Deje sa to vo vojne na Ukrajine, keďže Rusko sa okrem nedostatku plynu vyhrážalo aj blokovaním dodávok obilia. Je ešte nejaká krajina, ktorá využíva jedlo alebo vyhrážky hladomorom tak ako Rusko?
Rusko sa vyhrážalo hladomorom 90 rokov po veľkom hladomore na Ukrajine, ktorý samo vyvolalo. To je na tom to zarážajúce, že to robia na okrúhle výročie úmrtia miliónov ľudí, ktoré spôsobil Stalin svojím umelo vytvoreným hladomorom.
Putin na začiatku vojny hovoril, že ak krajiny nebudú súhlasiť s jeho podmienkami, budú hladovať. Je nepredstaviteľné, že v 21. storočí môžete použiť v politike rovnaké vyhrážky. Aj preto som napísal knihu o Rusku, zatiaľ som nenašiel lepší príklad toho, ako sa hladomor a jedlo dajú využiť na vyhrážanie.
V čase povstaní proti Miltonovi Obotemu v Ugande využili jedlo v politickom boji, keď uzavreli rieky, aby sa jedlo nedostalo k obyvateľom. Ale Putin to robí vo väčšej, globálnej mierke.
Putin si k sebe púšťa veľmi málo ľudí, izoluje sa od iných, málo vystupuje na verejnosti, podujatia sleduje cez internet. Je to typické pre diktátorov?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V čom sú súčasní diktátori iní ako tí z minulosti.
- Kto môže dať nahradiť Vladimira Putina a ako ho zrejme podľa reportéra popravia.
- Či sa stretol s kritikou od ruskej vlády za svoju knihu.
- Ako vysvetľuje, že kuchári diktátorov často verili propagande a lžiam, aj keď boli tak blízko zdroja.