Nemôžeme zmeniť to, kým sme. Chceme iba žiť normálny život a mať rovnaké práva ako ostatní, vravia tvorcovia Dúhového dokumentu. Ich 4-dielny seriál ti priblíži skutočný život LGBT+ ľudí.
Prečo je coming out pre LGBT+ ľudí náročný a nie je porovnateľný s „coming outom“ Igora Matoviča? Ako sa žije veriacim queer ľuďom, ktorých vlastná cirkev vylučuje, a v čom je tranzícia na Slovensku pre transrodových ľudí nedôstojná? Aj na tieto otázky prináša odpoveď Dúhový dokument, 4-dielna dokumentárna séria, ktorá mapuje život LGBT+ ľudí na Slovensku.
Jednotlivé epizódy sa venujú príbehom konkrétnych LGBT+ ľudí, tvorcovia zahrnuli aj rozhovory s odborníkmi, s bývalou ombudsmankou Máriou Patakyovou či s predstaviteľmi rôznych cirkví, ktorí prijímajú aj queer ľudí vo svojich spoločenstvách.
Séria vznikla pod vedením Matúša Hučka a Adriány Mackovčákovej v spolupráci s OZ Mladí a portálom Dúhy.sk. Ide o prvú sociálnu sieť pre LGBT+ ľudí a s jej spoluzakladateľom Ondrejom Vráblom sme sa o nej rozprávali krátko po jej vzniku. V súčasnosti má viac ako 15-tisíc používateľov, je to podľa Ondrejových slov bezpečný digitálny priestor pre queer Slovákov.
Spolu s Matúšom nám opísali, čím si prechádza LGBT+ komunita v posledných týždňoch po úkladnej vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. O život prišli práve preto, že boli takisto queer. „Bolo úžasné cítiť tú podporu na námestí v Bratislave počas protestu proti nenávisti,“ povedal nám Matúš. „Ale to nestačí. Treba zostať a slová premeniť aj na činy.“ Obaja sa zhodujú, že proti nenávisti treba bojovať aktívne: ak sú ľudia svedkami neprávostí, mali by sa ozvať.
V Refresheri je tolerancia a rozmanitosť jednou z hodnôt, ktoré vyznávame, a preto o queer komunite píšeme otvorene, s rešpektom a rozhľadom. Začať môžeš napríklad rozhovorom s nebinárnou osobou alebo gayským párom, ktorý spolu vychováva dve deti. Podpor našu tvorbu, pridaj sa do klubu Refresher+.
Ako vyzerá portál Dúhy po vražde pred Teplárňou? S čím tam prichádzajú ľudia?
O: Stala sa tragédia, stal sa hnusný teroristický čin a mnohých ľudí sa to veľmi dotklo. Dovolím si tvrdiť, že každého z komunity. Vnímame, že ľudia na Dúhy prichádzajú aj s potrebou mať bezpečné miesto, kde by sa mohli zveriť so svojimi pocitmi.
Už krátko po vražde sa šírili prvé dezinformácie a hoaxy, dostali sa aj na Dúhy? Zachytili ste provokatérov či trollov?
O: Hoaxy a dezinformácie o vražde sme zachytili. V ten deň alebo deň potom sme zachytili aj trollov a hejterov, ale nie je toho zas až tak veľa. Zvládame to monitorovať, intenzívne pracujeme na bezpečnosti a overujeme obsah.
Pracovali ste na dokumentárnom miniseriáli o živote LGBT+ ľudí na Slovensku. Už tam zaznieva, že queer ľudia zažívajú aj šikanu a rôzne prejavy útokov, niekedy zo strany najbližších. Napriek tomu, že o tom queer ľudia otvorene hovoria, a napriek vražde, ku ktorej došlo, sa však niektorí politici a aj ľudia na sociálnych sieťach ohradzujú voči tomu, že by Slovensko bolo homofóbne. Vravia, že tie útoky sú len činy jednotlivcov a „psychopatov“ a že nereflektujú celkovo atmosféru v krajine. Čo na to hovoríte, je Slovensko homofóbne?
M: Dlho som žil v Anglicku a viem si to porovnať. V Anglicku sa mi nikdy nestalo, že niekto za mnou prišiel a kričal na mňa alebo sa na mňa škaredo pozeral. Na Slovensku sa mi to stalo ešte aj na jednom z protestov: jeden pán, ktorý išiel okolo, sa slečny vedľa mňa opýtal: „A ty si tiež teplá?“ a odišiel. Povedal to tónom, z ktorého bolo jasné, čo si o tom myslí. Dievča sa rozplakalo. Na ľuďoch z komunity takéto mikroagresie zanechajú stopu aj po rokoch.
Aj v Dúhovom dokumente nám ľudia hovorili o rôznych prípadoch, keď na nich ľudia kričali len preto, že mali napríklad dúhovú Ikea tašku.
O: Aj ja to viem porovnať. Študujem v Brne, je to len pár kilometrov, ale nemusím sa báť držať sa s priateľom za ruky. V Česku to nie je dokonalé, no oproti Slovensku je to na úplne inej úrovni. Homofóbia na Slovensku je omnoho silnejšia, vidieť to aj na sociálnych sieťach v nenávistných komentároch. Niektorým známym queer ľuďom už pár hodín po vražde vypisovali, že oni sú ďalší na rade. Takto nevyzerá spoločnosť, ktorá akceptuje LGBT+ ľudí.
Keď sa pozrieme priamo do parlamentu a počúvneme si rozpravu k akémukoľvek zákonu, ktorý sa čo i len trošku dotýka dúhových tém, zaznievajú tam úplné ohavnosti.
Často vidíme v komentároch pod článkami aj od Refresheru tento argument: keby sa toľko o LGBT+ ľuďoch nehovorilo, keby „to robili“ v súkromí, tak na nich nikto neútočí. Prípadne argumentujú vyhrotenou situáciou po vražde, a mnohí vrátane politikov vravia, že to bola len výnimočná vec a v skutočnosti sa vám tu žije dobre. Súhlasíte s tými výrokmi?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vnímajú „coming out“ Igora Matoviča.
- Prečo je coming out pre queer ľudí niekedy veľmi ťažký.
- Či je možné, že sa Slovensko začne viac podobať Maďarsku v prístupe k LGBT+ ľuďom.
- Ako sa žije veriacim LGBT+ ľuďom na Slovensku.
