Tieto pseudoreferendá však európske krajiny zrejme neuznajú.
Z prvých čiastočných výsledkov referend, ktoré v uplynulých dňoch prebiehali v štyroch ukrajinských regiónoch okupovaných ruskou armádou, vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich.
Referendá sa konali od piatka v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Spolu tvoria asi 15 % ukrajinského územia.
Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky uvedených pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku z roku 2014.
Údajne hlasujú, že chcú patriť k Rusku
Proruské úrady v okupovaných ukrajinských oblastiach po prvom čiastočnom sčítaní hlasov uvádzajú, že prevažná väčšina hlasujúcich sa vyjadrila za pripojenie k Rusku.
Čiastočné výsledky naznačujú, že v Chersonskej oblasti podporilo pripojenie k Rusku 96,97 % ľudí (sčítaných je 14 % hlasov) a v Záporožskej oblasti podporuje anexiu až 98,19 % (sčítaných je 18 % hlasov). Čísla zverejnila ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Ruské médiá hlásia, že referendá v štyroch ukrajinských oblastiach sa skončili. Žiadosti o pripojenie k Rusku bude zrejme ruský parlament posudzovať 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková.
Referendá však boli v rozpore s medzinárodným právom aj s ukrajinskými zákonmi. Medzinárodní pozorovatelia pochybujú o ich transparentnosti a upozorňujú, že v dôsledku rozsiahleho vnútorného presídlenia od začiatku vojny sú databázy voličov neaktuálne.
Ukrajina aj jej západní spojenci označili referendá za „nelegitímne“ a „podvodné“ a Európska únia už avizovala, že ich výsledky neuzná. Organizácia Spojených národov referendá takisto odsúdila a označila ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie.
Na referendách nie sú totiž prítomní žiadni nezávislí pozorovatelia a väčšina predvojnovej populácie dané oblasti pre prebiehajúce boje už opustila.
Napriek tomu ich výsledky zrejme využije Vladimir Putin na anexiu daných ukrajinských regiónov. Potom bude ruský prezident môcť akékoľvek ukrajinské snahy o opätovné dobytie týchto oblastí za útok na „ruské územie“. V súvislosti s tým už minulý týždeň Putin vyhlásil, že na ochranu územnej celistvosti Ruska je pripravený použiť aj jadrové zbrane.
