Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie, píše sa v správe.
Európsky parlament v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Podľa servera Index.hu správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Server pripomína, že v júli Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.
Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku sedem Lisabonskej zmluvy.
Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.
Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus.
Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.
Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
