O scenároch vývoja v okupovanej záporožskej elektrárni sme sa rozprávali s predsedníčkou slovenského úradu jadrového dozoru Martou Žiakovou.
Slovensko čaká v súvislosti s dodávkami energií v dôsledku vojny na Ukrajine ťažká zima. Nemalé pochybnosti už od marca vzbudzuje aj bezpečnosť záporožskej elektrárne. Odpovede na pálčivé otázky v súvislosti s najväčšou atómovou elektrárňou Európy šiel Refresher hľadať za predsedníčkou Úradu jadrového dozoru (ÚJD) Slovenskej republiky Martou Žiakovou.
Invázia na Ukrajine je pre nás dôležitou témou. Okrem denného spravodajstva sa preto u nás môžeš dočítať aj o tom, čo by mohla robiť Ukrajina so slovenskými stíhačkami MiG-29, alebo aj o tom, čo všetko zažil náš kolega Ivan Koribanič cestou až na frontovú líniu. Ak si predplatíš službu Refresher+, získaš prístup k týmto aj mnohým ďalším exkluzívnym článkom.
Čo sa deje v Záporožskej jadrovej elektrárni?
Elektráreň je obsadená a ostreľovaná, pričom jedna strana obviňuje druhú. Detailné informácie preto, úprimne povedané, nemáme. Informácie o bezpečnostnej situácii dostávame, ako všetky zahraničné inštitúcie, vždy z druhej ruky. Zničenie atómovej elektrárne nemá racionálny základ. Rácio však vo vojne hľadať nemôžeme. Situácia je nepredvídateľná.
S predsedom ukrajinského jadrového dozoru však máme rovnaké stanovisko a v zmysle ženevských dohovorov vyzývame na neútočenie na elektráreň. Ostreľovanie reaktorov je úplná absencia zdravého rozumu a porušenie všetkých medzinárodných konvencií. Myslela som, že nič podobné sa v 21. storočí nemôže stať. Nech sa stane čokoľvek, utrpia obe strany.
Čo hrozí pri ostreľovaní elektrárne?Môže prísť k poškodeniu dôležitej infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prísun energie, a teda aj chladenie reaktorov. Ak príde „len“ k poškodeniu infraštruktúry, musia odstaviť reaktory a ochladzovať ich.
Strely však môžu priamo zasiahnuť aj ochranné kontajnmenty – obaly, ktoré chránia reaktor. Najhoršia možnosť je, že sa pri silnom útoku poškodí primárny okruh a pre nedostatok chladenia sa roztaví palivo. Muselo by však ísť o cielený útok. Záporožská elektráreň má totiž reaktory chránené silným predpätým železobetónom.
K zničeniu reaktora môže prísť aj bez poškodenia kontajnmentu. To sa stalo vo Fukušime, kde sa zastavilo chladenie a prívod elektrickej energie. Zlyhali dve základné bariéry a ochranný obal reaktora roztavilo „korium“ podobné láve. Korium vzniklo zmiešaním roztaveného paliva s konštrukčnými materiálmi. V tom okamihu začali unikať do podzemia rádioaktívne látky.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) pošle čoskoro do elektrárne medzinárodnú misiu. Bude jej súčasťou aj Slovensko?
Cieľom septembrovej misie bude overiť tvrdenia oboch strán konfliktu. Ukrajina aj Rusko deklarujú, že s misiou nemajú problém, a António Guterres už prisľúbil záštitu OSN. Vedci tam pôjdu ako „modré prilby“. Podľa ukrajinských autorít je vraj podmínované okolie aj prenosové stĺpy elektrického vedenia. Azda sa to medzinárodnej misii podarí overiť.
Návšteva je žiaduca. Ak by nás však oslovil generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi, mala by som tendenciu nikoho z ÚJD nepustiť. Obávala by som sa o bezpečie a toho, že by sa prípadne nemuseli vrátiť. Aj keď návštevu schválili vrchní predstavitelia oboch krajín, neznamená to, že odkaz sa dostal až na najnižšiu úroveň ozbrojených vojakov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo v Záporoží nehrozí druhý Černobyľ.
- Kam by prenikla radiácia pri zničení záporožských reaktorov.
- Či môže prísť v Záporoží k havárii z dôvodu neodbornej manipulácie.
- Ako na vojnu na Ukrajine zareagovali slovenské atómové elektrárne.