Z výskumu vyplynulo, že Slováci a Slovenky sú ochotnejší otvárať hranice ľuďom v ohrození, s ktorými ich spája spoločná história, geografický priestor a hodnoty.
Hoci všeobecné negatívne postoje voči migrantom u Slovákov pretrvávajú, ich názory na migračnú a azylovú politiku sa po vypuknutí vojny na Ukrajine zmiernili.
Vyplýva to z výskumu SAV, ktorá porovnávala postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom po vypuknutí migračnej krízy na východnej hranici EÚ na jeseň 2021 a po rozpútaní vojny na Ukrajine.
Z výskumu vyplynulo, že Slováci a Slovenky sú ochotnejší otvárať hranice ľuďom v ohrození, s ktorými ich spája spoločná história, geografický priestor a hodnoty. „Ukrajinci sú nám predsa podobní, mnohí pred vojnou na Slovensku študovali alebo pracovali. Naša mentálna reprezentácia ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ vysvetlil spoluautor výskumu Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie.
Vedci zistili rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021, všimli si však jednu podstatnú zmenu.
„V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota prijímať ich. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ tvrdia odborníci.
Vojna podľa vedeckého tímu SAV zmiernila postoje ľudí, ktorí mali ešte prednedávnom veľmi odmietavé názory na migračnú politiku.
Stále pociťujú nepokoj či strach z migrantov ako takých, ale sú ochotní prekonať ho. „V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ dodali vedci.
