Český startupista predal firmu tech gigantu za desiatky miliónov. Nebojte sa začať na silnom trhu, radí (Rozhovor)
Ak by som išiel do ďalšieho startupu, najviac by som sa bál toho, že sa zaseknem v polohe „už to všetko poznám a nemusím sa nič učiť“, hovorí podnikateľ, ktorý založil Apiary.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Český startupista predal firmu tech gigantu za desiatky miliónov. Nebojte sa začať na silnom trhu, radí (Rozhovor)
Ak by som išiel do ďalšieho startupu, najviac by som sa bál toho, že sa zaseknem v polohe „už to všetko poznám a nemusím sa nič učiť“, hovorí podnikateľ, ktorý založil Apiary.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Založil technologický startup, predal ho nadnárodnému gigantu za niekoľko desiatok miliónov eur a teraz pomáha digitalizovať štát. Podnikateľský príbeh Jakuba Nešetřila sa v našich končinách len tak nevidí.
Firma Apiary, ktorú založil, poskytuje programátorom softvérový nástroj na tvorbu rozhraní, aby spolu dokázali komunikovať aplikácie a programy od rôznych výrobcov a na rôznych zariadeniach.
S Jakubom Nešetřilom sme sa rozprávali o časoch, keď Apiary odovzdal do rúk Oraclu, o tom, ako uspieť so startupom, ale aj o daniach, ktoré si vyberá hektický životný štýl startupera.
Ak si chceš prečítať viac rozhovorov s úspešnými lídrami a podporiť našu prácu, pridaj sa do klubu Refresher+ a získaš prístup ku všetkým exkluzívnym článkom na Disrupteri a Refresheri.
Sme na finále programu Challenger, kde sa hodnotia startupy. Láka vás znovu sa vrátiť do startupového prostredia?
Nesmierne. Keby som nemal dve malé deti, s ktorými chcem byť doma, určite by som už na niečom robil. Pevne verím, že som ešte neodišiel do trvalého dôchodku. Medzitým sa udržujem v kondícii tým, že mentorujem startupistov a odovzdávam svoje skúsenosti ďalej.
Je ľahšie rozbehnúť druhý startup?
Určite je to iné, v mnohých ohľadoch jednoduchšie. Už mám kontakty na investorov, omnoho väčšiu viditeľnosť a asi by som vedel ľahšie pritiahnuť zamestnancov. Zároveň by som vnímal oveľa väčší tlak na to, že musím uspieť. Keď sme rozbiehali Apiary, hovorili sme si, že nemáme čo stratiť. Teraz by som do firmy investoval aj svoj spoločenský kapitál a reputáciu.
Ak by som išiel do ďalšieho startupu, najviac by som sa bál toho, že sa zaseknem v polohe „už to všetko poznám a nemusím sa nič učiť“. Aj štatisticky podľa prieskumov to býva jeden z najčastejších dôvodov, prečo druhé startupy neuspejú. Keď niečo funguje raz, neznamená to, že to bude rovnako fungovať aj druhýkrát.
O schopnosť udržať si hlad po informáciách, nasávať ich a hľadať nové cesty, sa dá veľmi ľahko prísť. Keď budem starší, budem v tom asi pomalší. Zostáva mi len dúfať, že to vyvážim svojimi skúsenosťami. Aj keď je pravda, že štatisticky nevychádza, že by boli starší startupisti menej úspešní. Niektorí začínajú aj v šesťdesiatke. Snažím sa pristupovať k tomu s pokorou.
Koniec koncov, CEO je obklopený svojimi zamestnancami, ktorí mu vedia dať spätnú väzbu…
Ja som sa so svojimi kolegami radil neustále. Skôr som mal opačný problém. V jednom momente rastu firmy som prišiel na to, že už nemôžem byť s každým kamarát. Pokiaľ sme boli desiati a zmestili sme sa do jednej miestnosti, mali sme pomerne jednoduchú skupinovú dynamiku.
Najkomplikovanejšie to bolo, keď sa presťahoval do Ameriky a noví zamestnanci v Česku, ktorí prišli po mojom odchode, ma už vlastne vôbec nepoznali. Zrazu boli nervózni z toho, keď som mal prísť do officeu. Ale človek si musí uvedomiť, že vo firme od nejakej veľkosti už má určitú rolu. Môže byť s kolegami kamarát, ale nesmie to ovplyvňovať jeho rozhodovanie.
Musíte mať nastavené transparentné procesy a každý vrátane CEO má povinnosť dodržiavať ich. Keď sú startupy malé, často nemajú nastavené procesy a všetko riešia ad hoc. To je úplne v poriadku. Ale keď rastú a neurčia sa princípy a pravidlá, vedie to k politikárčeniu.
Pozorujete, že sa kvalita českých a slovenských startupov posúva?
Vyvíja sa tak rapídne, že sa to ani nedá porovnať. Je pravda, že scénu nepoznám tak detailne ako pred desiatimi rokmi. Ale vidím, aké investície ohlasujú kolegovia v celom východoeurópskom regióne, že len za posledný polrok vznikli v Česku dva unicorn startupy.
Čiastočne to súvisí s tým, že dostupnosť kapitálu sa rozdelila po celom svete. Predtým sa sústredil najmä v Silicon Valley. Tomu zodpovedá aj omnoho vyšší počet startupov a peňazí v rizikovom kapitáli. Myslím si, že máme byť na čo hrdí.
Dokážeme sa už v Európe Spojeným štátom priblížiť aj v tom, ako sa vieme „predať“?
Keď som ešte žil v USA, v tomto mali lokálni podnikatelia navrch a myslím si, že kultúrne rozdiely nezmizli. Spomínam si, ako sme mali v Silicon Valley nešťastný krúžok európskych CEO. Boli tam Briti, Česi aj Taliani, všetci sme cítili, že čo sa týka schopnosti predať sa, máme to v americkom biznisovom prostredí obzvlášť ťažké.
Založili ste technologický startup Apiary, ktorý ste predali Oraclu za niekoľko desiatok miliónov eur. Čo robiť pre to, aby bol startup úspešný?
To je ťažké povedať všeobecne. Najdôležitejšie je vydržať a najťažšie je poznať, kedy treba prestať. Každý úspešný startup, ktorý poznám, bol na pokraji bankrotu a mal pocit, že neprežije. Potom silou vôle vydržali a uspeli.
KVÍZ: Vyznáš sa v úspešných slovenských firmách? KVÍZ: Vyznáš sa v úspešných slovenských firmách? Ale treba povedať, že na jeden takýto prípad je desať startupov, ktoré nakoniec zlyhali a skončili. V jednom momente sa musí človek naučiť, ako nájsť hranicu, a sebakriticky si uvedomiť, že už nemá zmysel pokračovať. Je lepšie zabaliť to, poučiť sa zo svojich chýb a pustiť sa do niečoho iného.
Mali ste aj vy takýto „čierny“ moment?
Mal som ho, keď som sa rozhodoval, či Apiary predám alebo sa posuniem do ďalšieho kola financovania. Bolo to pre mňa obchodne aj osobne veľmi náročné obdobie. Cítil som, že sa chcem zo Silicon Valley vrátiť do Česka, aby moje deti vyrastali v Európe.
Moja manželka nehovorí po česky, je z Nového Zélandu, a preto doma hovoríme anglicky. Naši synovia s menami Vojta Nešetřil a Prokop Nešetřil nevedeli česky ani ň. Pamätám si presne, ako som v tom období dohováral podpredsedovi českého parlamentu, ako veľmi dôležité je podporovať českú neziskovku, ktorá v Kalifornii vyučovala češtinu.
Veľmi by to ľuďom uľahčilo vstup do Silicon Valley a návrat z neho. V tom čase to však bola na štátny aparát príliš inovatívna myšlienka. Vedel som, že keď sa nepresťahujeme späť, o pár rokov už zo synov možno budem mať Američanov. Veľmi to na mňa doliehalo a bolo to jedným z hlavných dôvodov, prečo firmu predať.
Väčšina ľudí si predstavuje, že biznisovo uspieť v USA a usadiť sa tam je splnený sen. Čo vám tak prekážalo?
Zvonka veci vyzerajú vždy inak ako zvnútra. Z Európy to môže vyzerať, že Amerika je zem nekonečných príležitostí. A ono to tak naozaj je. Ale zároveň je to krajina plná násilia, kriminality a tvrdej reality, v ktorej sa musí každý postarať o seba.
Moje deti v škôlke už tretíkrát cvičili protiteroristický dril. Utekali na záchod a zdvihli nohy, aby nebolo vidieť, že tam sú, keby ich niekto chcel zastreliť. To sú presne tie momenty, keď si človek uvedomí rozdiel medzi európskou a americkou kultúrou.
Príde k poznaniu, že je kultúrne zakorenený v rodnej zemi. Spojené štáty sú na podnikanie skutočne perfektné. Ale chcem žiť v Európe. Je už jedno, či to bude v Česku, na Slovensku, alebo v Holandsku.
Myslíte si, že podnikateľské podmienky v Česku sa vyvíjajú natoľko, že podnikatelia o pár rokov možno nebudú chcieť za úspechom vycestovať, ale zostať?
Myslím si, že sa zlepšujú. Aj počet startupov, ktoré sú riadené a prevádzkované z Českej republiky, rastie. V každom startupe je dobré byť čo najbližšie k zákazníkom. Pokiaľ sú v Európe, nedáva zmysel jazdiť do USA. Apiary vytvárala nástroje pre vývojarov a tam je celosvetovo najvyspelejší trh Silicon Valley. Potrebovali sme byť v USA.
To je ďalšia vec, ktorú na začiatku startupy nechápu. Snažia sa s projektom začať na menšom trhu, aby si to vyskúšali, a iba potom expandujú. Vysvetľujem im, že práveže musia začať na najťažšom trhu, a keď tam uspejú, zvyšok sveta sa už pridá. Ale keď sú na chránenom miestečku, ktoré nie je príliš konkurenčné, vybudujú produkt, ktorý nie je konkurencieschopný. Meniť to, keď je firma väčšia, je násobne zložitejšie.
Čím vás Oracle presvedčil, aby ste mu predali Apiary?
Firiem, ktoré sa zaujímali o Apiary, bolo množstvo, od Microsoftu cez IBM až po Google. Oracle nás potreboval najviac. Mali sme veľa spoločných zákazníkov, tak sme sa dohodli na produktovom partnerstve.
Ľudia si kupovali za milión dolárov Oracle a za 100-tisíc Apiary a vraveli, že Oracle si kúpili len kvôli nám. Boli sme kritickým jazýčkom na váhach ich obchodnej stratégie. Potrebovali nás najviac, a preto nám aj dali najvyššiu ponuku, ktorú sme prijali.
Ako si spomínate na okamih, keď ste firmu predali?
Je to asi, ako keď dokončíte vysokú školu a zložíte záverečné skúšky. Najprv neviete uveriť tomu, že sa to skutočne stalo. Človek premýšľa, čo urobiť s čerstvo nadobudnutou slobodou.
V prípade predaja firmy je to trošku iné v tom, že pokračuje ďalej a ja som bol stále v nej. Stále som mal zamestnancov Apiary, ktorí očakávali, že sa o nich postarám a vytvorím im dobré pracovné prostredie aj v rámci veľkej nadnárodnej firmy. Dva dni som cítil ľahkú dezorientáciu, ale potom som si musel znova vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce.
Cítili ste zodpovednosť za zamestnancov, aj keď ste už boli integrovaní do Oraclu?
Áno, bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol, že budem v Oracli ešte niekoľko rokov pracovať. Mal som pocit, že to dlhujem svojim zamestnancom, ktorí prijali prácu v startupe a skončili v korporáte. Zákazníkom, ktorí si pôvodne kúpili produkt menšej nezávislej firmy. Zároveň priznám, že som sa pritom veľa naučil.
Čo napríklad?
Získal som rešpekt. Prišiel som na to, že riadiť korporát je čertovsky ťažká vec. Keď máte firmu, ktorá ma do 40 zamestnancov, je pomerne jednoduché skoordinovať ich tak, aby všetci ťahali za jeden povraz.
V momente, keď máte 200-tisíc zamestnancov, ktorí produkujú 200 produktov, v každom momente vašej existencie ste drvivej väčšine organizácie úplne ukradnutý. Dokonca má veľa z nich pocit, že keby ste odišli, bolo by to pre nich jednoduchšie.
A nie je to len špecifikum súkromnej sféry. Ako teraz pomáham pri digitalizácii štátnej správy, všímam si, že aj štát je v princípe jeden veľký korporát. Majú celkom problém na niečom sa dohodnúť, zjednotiť úsilie tímov a usmerňovať ich.
V podcaste magazínu Forbes ste povedali, že starať sa o svoje zdravie ako zakladateľ je zodpovednosť voči firme aj zamestnancom. Nie každý si to uvedomuje…
Keď sa CEO zloží a vyhorí, nechá v štichu celú firmu. Po celý čas, čo som viedol Apiary, som mal pocit, že je všetko v poriadku. Bol som pod veľkým tlakom, ale všetky telesné prejavy stresu som úspešne potlačil.
Až keď som predal firmu a upokojil sa, začal som žiť zdravo a vtedy vyplávali na povrch všetky zdravotné problémy. Zistil som, že som šesť rokov žil takpovediac na dlh a veľa vecí išlo na druhú koľaj, vrátane môjho manželstva.
Teraz musím ten dlh splácať. S manželkou nám trvalo pár rokov, kým sme sa z toho obdobia spamätali. Keď som budoval startup, mali sme doma dve malé deti, o ktoré sa starala žena, a mňa skoro nevidela. Je to niečo za niečo, ale myslím, že aj keby ste sa opýtali jej, potvrdila by vám, že si obaja uvedomujeme, aké máme veľké šťastie, a nemenili by sme.
Manažéri často hovoria, že keď vás práca baví, je to taký ten pozitívny stres. Ako sa dá nájsť hranica, keď je potrebné spozornieť a uvedomiť si, že nie je všetko s kostolným poriadkom?
To je ťažké, ja sám som príkladom toho, že som tú hranicu nenašiel. Aj ja som mal pocit, že mám len zdravý stres. Možno raz alebo dvakrát som mal pocit, že je už priveľký, ale inak ma pozitívne motivoval. Problémy sa začali vyplavovať na povrch asi rok po tom, čo som spomalil. Je dobré občas vypnúť, dať si týždeň, dva dovolenku a odsledovať, čo to s vami a s vaším telom urobí.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
