Je oveľa nižšia než Mount Everest, aj napriek tomu ju zatiaľ nikto nezdolal.
Vedeli ste, že na svete existuje stále miesto, kam nevkročila ľudská noha? Minimálne jedným takýmto miestom je hora Kailas, ktorá je najvyšším vrcholom hrebeňa Gang Rinpočhe patriaceho do pohoria Transhimaláje. Rozprestiera sa teda v Tibete, resp. v Číne. I keď má „len“ 6638 metrov, čo by profesionálnym horolezcom problém nerobilo, keďže Mount Everest je vyšší o viac než 2000 metrov, pričom jeho vrchol už dosiahlo približne 4 000 horolezcov, na vrchole Kailas doposiaľ nestál jediný človek.
Dôvodom má byť významnosť hory, ktorá je posvätná hneď pre štyri ázijské náboženstvá: bönismus, buddhismus, hinduismus a džinismus. O hore Kailas tak môžeme hovoriť ako o jednom z najposvätnejších miest celej planéty. Má polohu takmer pravidelnej pyramídy, pričom vrchol je trvalo pokrytý snehom a ľadom.
Najdlhšie uctievajú horu Kailas bönisti, ktorí veria, že je miestom, kam zostúpil sám zakladateľ ich náboženstva. Hinduizmus a budhizmus v nej vidí symbol mužnosti. S neďalekým jazerom Manasarovar tak tvorí celok, keďže toto jazero predstavuje naopak symbol ženskosti. Pre džinizmus je zase miestom, kde prvý z 24 tírthankarov - Adinátha, dosiahol duchovnú slobodu. Tírthankara je džinistický učiteľ, resp. svätec, ktorý „prestúpil na druhý breh“, teda vďaka svojmu vedeniu sa oprostil z prirodzeného kolobehu života.
Obe náboženstvá navyše pokladajú Kailas za akýsi stred sveta, poťažmo vesmíru. Hinduisti Kailas tiež stotožňujú s mýtickou horou Meru. Tá má tvoriť os sveta a stred všetkých dimenzií vesmíru (lók). Taktiež je pokladaná za domov hinduistického boha Brahmy, no súbežne sa má na vrchole Kailasu nachádzať aj trón boha Šivu, ktorý tú má pobývať so svojou manželkou, bohyňou Párvatí.
Hora Kailas a jazero Rakshastal vľavo a Manasarovar vpravo
Jediným človek, ktorý kedy dozrel vrchol tejto posvätnej hory, má byť podľa budhistov jogín a básnik Milaräpa. Keďže sa tak ale malo stať niekedy v 11. storočí, možno tieto tvrdenia pokladať za obzvlášť prifarbené. Vo všeobecnosti tibetské legendy hovoria, že na vrchol sa dostane iba bezhriešny človek. Pre drvivú väčšinu ľudstva tak má byť hora Kailas nedosiahnuteľná.
Ani posvätnosť a mýty kolujúce o hore Kailas však neodradili mnohých svetoznámych horolezcov, aby sa pokúsili o jej zdolanie. K prvým patrí Reinhold Messner, ktorý ako prvý dosiahol vrcholu Mount Everest bez použitia kyslíkových prístrojov. V 80. rokoch, kedy sa o Kailas začal zaujímať, ale neboli vzťahy medzi Čínou a Tibetom práve ideálne, čoho dôsledkom čínske úrady do sveta vypustili absurdnú informáciu, že žiadna hora Kailas neexistuje. Povolenie na výšľap dostal až o 7 rokov neskôr, no z úcty k posvätnosti tohto miesta svoju expedíciu neuskutočnil.
Na internete možno dohľadať veľké množstvo legiend a príbehov, ktoré Kailas vykresľujú v značne mystickom svetle. Jedným z nich je aj príbeh Colonela Wilsona, ktorý svoju údajnú expedíciu opisoval aj v Alpine Journal (vol. 40, 1928). V článku hovorí: „Keď sa mi už podarilo nájsť cestu k vrcholku Kailas, objavila sa silná snehová búrka a pokračovanie vo výstupe sa stalo v okamihu nemožné.“ Ruský horolezec Sergei Cistiakov mal zase pri expedícii pociťovať nepríjemné pocity, akonáhle však začal klesať dole, mala sa dostaviť silná úľava. Nech už sú vaše názory na spomínané legendy akékoľvek, hora Kailas je v každom prípade jedným z posledných miest, ktoré ľudská noha ešte nepošpinila.
