Tento rok bolo do súťaže zaslaných okolo 50 000 fotiek a tou víťaznou sa stal záber fotografa Brenta Stirtona. Jeho fotografia zachytáva situáciu po veľkej brutalite - mŕtvy nosorožec zabitý pre svoj vzácny roh, ktorý má veľkú hodnotu.
Nielen National Geographic organizuje mnohé fotografické súťaže zameranú na prírodu, ale známa je napríklad aj súťaž Wildlife Photographer of the Year, na ktorej sa podieľa The National History Museum z Britských ostrovov. Nie vždy to však je len o chutných či milých fotkách zvierat, čoho dôkazom bol aj najnovší ročník za rok 2017, kedy sa absolútnym víťazom stala fotka, ktorá vám na tvári skôr spraví slzy ako úsmev.
Tento rok bolo do súťaže zaslaných okolo 50 000 fotiek a tou víťaznou sa stal záber fotografa Brenta Stirtona. Jeho fotografia zachytáva situáciu po veľkej brutalite - mŕtvy nosorožec zabitý pre svoj vzácny roh, ktorý má veľkú hodnotu. Nosorožec ostronosý je kriticky ohrozeným druhom od roku 1996 a ak to chcete v percentách, jeho populácia klesla od roku 1960 o neskutočných 97,6 percenta. No ani to nebráni pytliakom ich naďalej zabíjať, keďže roh má obrovskú hodnotu, dokonca väčšiu ako zlato či kokaín. Tie sú následne využívané v tradičnej medicíne či len ako obyčajná dekorácia, no pytliakom to je vlastne jedno, hlavne že majú zarobené.
Brent Stirton sa snaží prostredníctvom takýchto fotografií upozorniť svet o tomto probléme (nielen o nosorožcoch) a nielenže sa jeho fotografia stala absolútnym víťazom, taktiež za celý sprostredkovaný príbeh vyhral ocenenie Wildlife Photojournalist Award. Na jeho ďalších fotkách tak môžeme napríklad vidieť ženu objímajúcu mláďa nosorožca menom Lulah, ktorého mamu nemilosrdne zabili pytliaci alebo ďalšie zvieracie obete ľudí.
Zamestnanec The National Historic Museum Richard Sabin verí, že práve takéto fotografie sú kľúčové pre otvorenie dialógov o ochrane prírody. "Súťaž The Wildlife Photographer of the Year nie je len o krásnych záberoch či technických zručnostiach fotografov. Je taktiež o provokovaní a začatí debát."
Nosorožce ostronosé by sme kedysi našli po celej Afrike na juh od Sahary, prežiť sa im však podarilo už len v piatich krajinách - Južnej Afrike, Namíbii, Keni, Zimbabwe a Tanzánii. Najhoršie obdobie prišlo v roku 1995, kedy na svete žilo len 2410 nosorožcov tohto druhu, v roku 2010 bola ich populácia dvojnásobná, terajšie počty sú však stále o 90 percent menšie ako niekoľko generácií dozadu, a to vďaka medzinárodnému obchodu s rohom.
V Číne či Vietname sa roh z nosorožca využíva v tradičnej medicíne, hoci neexistuje vedecký dôkaz o jeho účinku, v iných krajinách zas slúžia ako ozdoby, robia sa z nich šperky či zbrane. Posledné roky navyše cena za roh stúpla a stúpol tým pádom aj počet útokov na tieto bezbranné tvory. "Hoci nie som kvalifikovaný na to, aby som kritizoval tradičné kultúry a ich využívanie rohu, myslím si, že je to hlavne chamtivosť, bezohľadnosť a ignorácia, ktoré podporujú obchod s rohmi. Musí tu byť lepší vzdelávací systém. Som zúfalý a beznádejný, keď vidím obrázky zvierat, ktoré hrajú dôležitú úlohu v našom ekosystéme, ako sú bezcitne zabíjané. Strata týcht zvierat navždy by bola tragédia pre ľudstvo," povedal Richard.
Sú tu aj, samozrejme, snahy zachrániť zostávajúce nosorožce ostronosé, všetky druhy tohto zvieraťa sú chránené pod CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora). Medzinárodný obchod s rohom z nosorožca je taktiež zakázaný od roku 1977 a na území Južnej Afriky od roku 2009. Verme teda, že sa nám podarí tento boj proti pytliakom vyhrať.
