Orla Perć je to najťažšie, čo môžeš vo Vysokých Tatrách zažiť. Keby nemá historický charakter, zrejme dnes už pre verejnosť neexistuje.
Orla Perć, alebo v slovenčine Orlia prť, je tatranská magistrála vedúca popri hrebeni poľských Tatier. Znie to relatívne nevinne, veď poľské Tatry sa výškovo na tie naše nechytajú ani náhodou, v skutočnosti je však táto túra len pre najskúsenejších a na tejto tradičnej trase zahynulo už viac ako 140 ľudí. O čom Orlia prť teda je?
Táto trasa vznikla počiatkom 20. storočia a svoju obeť si našla už v roku 1911, keď tu zahynul ruský študent Ján Drege, čo pripomína po ňom pomenovaný Žleb Drege'a. 4,5 kilometra dlhá trasa sa napriek náročnosti stala v Poľsku rýchlo extrémne obľúbenou a napriek mnohým úmrtiam nie je zriedkavé, že sa človeku samotná cesta predĺži len pre príliš vysoký počet turistov pri úsekoch s reťazami a rebríkmi.
Orlia prť začína v sedle Zawrat a končí v sedle Krzyźne. Počas niečo vyše štyroch kilometrov prekonáš prevýšenie okolo 1100 metrov a tieto 4 kilometre, ktoré ti chôdzou na rovine trvajú zrejme okolo 30-40 minút, ťa tu potrápia na 6-8 hodín. Nehovoriac o tom, že aj do sedla Zawrat a zo sedla Krzyźne sa treba dostať, čo celej túre pridáva ďalších približne 8 hodín. Summa sumarum to máme 14-16 hodín krutého a nebezpečného stúpania a klesania, z čoho si asi stihol vydedukovať, že na túru by si nemal vyraziť neskôr ako o piatej ráno a určite by si sa nemal príliš zdržovať.
Trasa je plná reťazí, rebríkov a exponovaných stúpaní. Ak máš strach z výšok a nad priepasťami a prepadlinami sa vôbec necítiš byť istý, toto nie je túra pre teba. Ďalšie nebezpečenstvo znamenajú aj skalné lavíny a celkovo skaly, ktoré na technicky náročných úsekoch zvyknú turisti nevedomky zhadzovať na ľudí lezúcich pod nimi. Z tohto dôvodu patrí medzi odporúčanú výbavu aj prilba.
Ak si už niekedy bol v Tatrách, iste vieš, aké vrtkavé vie byť počasie. Ak by si si však mal vybrať jedno miesto, kde nechceš, aby ťa búrka chytila, tak je to práve tu. Ver mi. Daj si preto veľký pozor a v prípade blížiacej sa búrky sa pokús čo najskôr zostúpiť do jednej z horských chát.
Okrem mnohých úmrtí tu prišlo aj k obrovskému množstvu zranení, čo vyvrcholilo v roku 2006, keď horská sprievodkyňa Irena Rubinowska a filmový režisér Piotr Mikucki ostro napadli TANAP s tým, že charakter trasy musí byť zmenený na "via ferrata", vyžadovalo by si to teda podstatne viac výstroje, no prechod by bol podstatne bezpečnejší. Keďže poľské Tatry sú veľkostne len zlomkom tých slovenských a Orla Perć patrí medzi najvyhľadávanejšie trasy, vznikol ostrý stret záujmov s ľuďmi z prostredia biznisu. TANAP napokon rozhodol, že Orla Perć pre "jej historický význam" zostane zachovaná, pristúpila však na kompromis a časť trasy zo sedla Zawrat na Kozí Vrch zjednosmernila.
Ak si napriek desivým záberom (a povedzme si narovinu, príšernej hudbe vo videu) trúfaš túto náročnú cestu absolvovať, ideálny začiatok je od horského priechodu Lysá Poľana. Na začiatok Orlej prte to sú 4 hodiny, rovnako dlho bude trvať aj návrat. Na Orliu prť sa dostaneš aj cez vrch Svinica, ktorý je podľa mnohých najnáročnejším dostupným tatranský štítom na Slovensku (nachádza sa, podobne ako Rysy, na hraniciach), čo však môže byť samo o sebe dosť vyčerpávajúce.
Ak si sám sebou nie si istý, turisti si zvyknú túto ťažkú trasu rozložiť aj na dva dni. Z Orlej prte vedie hneď niekoľko odbočiek na horské chaty, cesta na väčšinu z nich trvá okolo dvoch hodín.
V každom prípade opatrne, s rešpektom, ale nebojácne. Orla Perć je síce riadnou výzvou aj pre skúsenejšieho turistu, no pohľad na slovenské Tatry z poľskej strany je pohľad, ktorý väčšina turistov na Slovensku nepozná. A preto to za to stojí.
