Naša planéta je jednoducho fascinujúca.
O našej planéte by si mohol každý deň nájsť tisíce a tisíce zaujímavostí. Aj keď dnes žijeme už v 21. storočí a máme k dispozícii moderné technológie, na Zemi sa stále nachádzajú neobjavené miesta a nepreskúmané oceány, ktoré skrývajú tajomstvá a míľniky, o ktorých budú naše budúce generácie rozprávať ešte veľmi dlho, ale my sa teraz musíme uspokojiť s informáciami, aké máme k dispozícii dnes. A aj tie sú mimoriadne zaujímavé.
Naša atmosféra má vlastnú hranicu s názvom Kármán line, ktorá leží vo výške 100 kilometrov nad hladinou mora a aj keď sa skutočný koniec atmosféry nachádza oveľa vyššie, Kármán line rozdeľuje atmosféru a vonkajší vesmír napríklad pri športových podujatiach organizovaných Medzinárodnou leteckou federáciou.
Svetové oceány obsahujú takmer 97 percent všetkej vody na našej planéte, a tak len zostávajúce 3 percentá tvorí sladká voda. Jej zásoby sa z veľkej časti ukrývajú v ľadovcoch po celom svete, kde sa nachádza približne 70 percent sladkej vody, a predpokladá sa, že v ruskom jazere Bajkal sa nachádza ďalších 20 percent sladkej vody na povrchu našej Zeme.
Odborníci z MIT už dávnejšie prišli s teóriou, že pred 252 miliónmi rokov spôsobila baktéria s názvom methanosarcina v oceánoch masové vyhynutie hmyzu, čo nepriamo ponúklo príležitosť skupine vtedajších plazov s názvom archosauria posunúť sa v evolučnom rebríčku vyššie. Vďaka tomu zrejme v súčasnosti po Zemi behajú krokodíly, ktoré sa z nich vyvinuli.
Najvyššou horou sveta je Mount Everest s výškou 8848 metrov nad morom, lenže keby sme brali do úvahy aj rozmery pod morskou hladinou, jeho titul by prebrala havajská sopka Mauna Kea. Nad hladinou má síce výšku len 4205 metrov, ale ak by sme ju odmerali od jej najhlbšieho miesta, dostali by sme sa na hodnotu 10 203 metrov, čím by Everest prekonala.
Najsuchším miestom na svete nie je púšť Atacama v Čile, kde sa neobjavila kvapka dažďa už niekoľko tisíc rokov, ale skupina údolí s názvom McMurdo Dry Valleys v Antarktíde, kde nezapršalo už viac ako 2 milióny rokov a vietor tam fúka rýchlosťou až 320 kilometrov za hodinu.
Jednou zo zaujímavých teórií o vzniku mesiaca je tá, ktorá hovorí o tom, že pred viac než 4 miliardami rokov do našej Zeme narazil mohutný objekt s názvom Theia. Vedci predpokladajú, že náraz mohol byť až taký silný, až sa zemské jadro a plášť zmiešali s jadrom a plášťom objektu. Zostatok hmoty z objektu Theia sa potom pohyboval neďaleko Zeme a nakoniec z neho vznikol náš Mesiac.
Na geografii si sa zrejme naučil, že pred 175 až 335 miliónmi rokov existoval na našej planéte jeden superkontinent s názvom Pangea. Aj keď dnes máme kontinentov až sedem, vedci si myslia, že o 250 až 300 miliónov rokov sa kontinenty opäť pomaly spoja a vytvoria jeden celok s názvom Pangaea Ultima.
Napriek tomu, že sú ostrovy Americká Samoa a Line Islands ako súčasť krajiny Kiribati prakticky susedmi v Tichom oceáne a sú od seba vzdialené len 2-tisíc kilometrov, je medzi nimi rozdiel neuveriteľných 25 hodín. Cez Line Islands dokonca prechádza dátumová hranica a nachádzajú sa v časovom pásme UTC+14:00, takže aj keď je tam rovnaký čas ako na americkom Havaji, Line Islands sú už o jeden deň vpred.
Naša planéta je pokrytá prevažne vodou v oceánoch a aj keď sa nám zvyčajne na povrchu strieda deň s nocou a svetlo s tmou, obyvatelia hlbších častí oceánov toľko šťastia nemajú. Hĺbka, do ktorej v oceánoch preniká slnečné svetlo, je len čosi okolo 200 metrov pod hladinou, a tak je zbytok vody permanentne ponorený do tmy, čo znamená, že do veľkej časti našej planéty sa svetlo ani nedostane.
Najstaršou svätyňou na našej planéte je Gobekli Tepe na juhu Turecka a jej pôvod archeológovia datujú do obdobia pred takmer 12-tisíc rokmi. Svätyňa je najstaršou známou ľudskou stavbou, ktorá bola objavená ešte len v roku 1994 a výskumníci predpokladajú, že nápisy na jej stĺpoch naznačujú vplyv nárazu kométy na náhle ochladenie na našej planéte.
