Tí uvedomelejší to majú často v diskusiách na sociálnych sieťach veľmi ťažké, keďže dnes spomenuté typy komentujúcich majú značnú presilu.
Slovenský internet sa za posledných pár rokov naplnil až neuveriteľným množstvom rôznorodého obsahu zastávajúceho rozličné pohľady na rovnakú problematiku. V skratke, či už ide o hudbu, šport alebo politiku, vždy sa nájdu jedinci, ktorí sa na rovnaký album, výkon tímu alebo politický názor pozerajú inak a žiaľ majú potrebu o tom hovoriť nielen svojim blízkym, ale dokonca aj na internete. Často anonymne, čo je však ešte o niečo horšie, keďže z tejto pozície je človek schopný vyplodiť doslova čokoľvek.
Dnes sme sa rozhodli pripraviť si pre vás článok, v ktorom zhrnieme najčastejšie typy diskutujúcich na slovenskom internete. Avšak s jednou veľmi špecifickou vlastnosťou - dokážu nám zdvihnúť tlak aj napriek tomu, že sa nás diskutovaná téma možno až tak úzko netýka a pokojne by sme ju zvládli za iných okolností ignorovať. Žiaľ, asi je treba si zvyknúť, že populácia každej krajiny sa delí na tú viac a menej uvedomelú, čo sa v konečnom dôsledku odráža v priestoroch na komentáre pod drvivou väčšinou najsledovanejších profilov na sociálnych sieťach či dokonca priamo na weboch médií. A tým nemyslíme len náš web. Našťastie sa nájdu aj stránky, kde diskusný suterén dosahuje ešte hlbšie dno.
Jazykovedci, odborníci na gramatiku a kodifikátori
Každý obyvateľ Slovenska, ktorý absolvoval aspoň povinnú školskú dochádzku, by mal dokázať bez chýb napísať aspoň zopár jednoduchých viet, v ktorých sa nachádzajú vybrané slová či nominatív množného čísla. Raketový inžinier nemusíš byť ani na to, aby si zvládol umenie čiarky a drobnosti ako predložky "s, so" a "z, zo". Jednoducho, je to učivo základnej školy a každý rozumný človek, ktorý už vtedy vedel, že nie je stvorený pre písanie, sa zameral na povolanie, kde nemusí dennodenne gramatiku využívať. A nechodí denne vypisovať komentáre na Facebook. No a najlepší sú tí, ktorí hneď v úvode napíšu, že mávali z diktátov päťky a je im to ukradnuté.
Extrémisti
Obyvatelia Banskobystrického kraja a ich zmätení nasledovníci, pre ktorých je gramatika neznámym pojmom, sa v posledných pár mesiacoch na internete nebezpečne rozšírili. Našťastie ich však dokážeme veľmi rýchlo od publika s trojciferným IQ rozoznať. Propagujú neštandardné názory, ktoré sa významným spôsobom odlišujú od normálu, na profilovke majú znak obľúbenej strany alebo aspoň tmavozelené tričko a na nástenke zdieľajú nedôveryhodné alternatívne médiá s vymyslenými informáciami. A najčastejšie je to študent strednej aj vysokej školy života. Ak takého zbadáte, určite sa mu veľkým oblúkom vyhnite.
Smajlíky, Emoji, Srdiečka, Slniečka, Úsmevy
Sem patrí tvoja priateľka a všetky jej kamarátky. Ale, žiaľ, aj niektorí polomuži. Niektorí ľudia jednoducho s príchodom sociálnych sietí prestali používať slová a nadobudli pocit, že stačia emotikony. Keď je niečo smiešne, použiješ klasického usmievačika, keď je niečo veľmi smiešne, použiješ ich veľa. Jednoduché. Na srdiečka a úsmevy sme už síce zvyknutí, no postupne sa začínajú z komentárov vytláčať aj úplne obyčajné slová, čo začína byť frustrujúce. Niekedy som vlastne sám z kreativity emoji diskutérov prekvapený.
Reakcie podivných jedincov na otázku stránky pre cieľovku tínedžerov, či zajtra musia jej sledovatelia vstávať do práce alebo školy. No nestačili by slová? :) :) :) :) :) :)
Tí, ktorí majú vždy posledné slovo
Aj pri takej obyčajnej diskusii by mal komentujúci vedieť odhadnúť správnu mieru, teda kedy sa ešte všetko uberá tým konštruktívnym smerom a kedy je to už len obyčajná bezduchá hádka. Ak sa sa teda dostaneš do "konfliktu" s niekým takým, buď tým, kto výmenu názorov rozumným spôsobom ukončí. Samozrejme, existuje aj zopár základných znakov, ako podobných ľudí odhadnúť. Všetko najčastejšie začínajú čarovným slovným spojením "Môj názor..." a následne sa vám snažia ten váš vyhovoriť, obvykle bez argumentov. Všetko nasvedčuje tomu, že práve komentovanie príspevkov je ich jediná životná záľuba.
Nie je potrebné čítať to celé. Žiadne múdrosti v tomto vlákne diskusie nehrozia. Ide len o obyčajný príklad.
Všade bol a všetko videl a ku všetkému sa musí vyjadriť
Mnohí z vás majú určite obľúbené facebook stránky, ktoré pravidelne sledujete. Stavím sa, že ste už mali možnosť zaregistrovať, že sa na nich v priestoroch pre diskusiu často opakujú tie isté mená. Majú potrebu vyjadrovať sa ku každému príspevku a je im vlastne jedno, či sa v danej problematike vyznajú. Ich najvernejším nástrojom je klávesnica, keďže tá toho predsa znesie veľmi veľa. Po krátkej analýze však prídeme na to, že pre týchto ľudí je internet jediným útočiskom, pretože v reálnom živote nikoho nezaujímajú.
Nasilu vtipní
Hranica medzi tým, čo je na slovenskom internete skutočne vtipné a tým, čo je vrcholne trápne, je skutočne veľmi tenká. Na rozdiel od vtipov Petra Marcina, ktoré sú len trápne. No je pravdou, že niekedy až do takej miery, že aj ten najviac sofistikovaný humorista zareaguje. Týchto ľudí často vidíme pod "Dnes..." stránkami, ich vety začínajú "Ten pocit keď..." alebo inou otrepanou frázou, ktorá už dávno nie je v móde. Hlavným cieľom nasilu vtipných jedincov je získať aspoň kúsok pozornosti a samozrejme aj nejaké tie lajky. Veď to je v dnešnej dobe najvzácnejšia veličina. Žiaľ.
Hejteri
Keď si dáš tú námahu pozrieť si nový videoklip interpreta, ktorého z duše nenávidíš alebo si prečítaš časť článku len preto, aby si k nemu potom mohol napísať negatívny komentár, si hejter. Pravdepodobne ťa však hnevá niečo úplne iné a týmto spôsobom len dávaš najavo, že potrebuješ pomoc. A možno aj odbornú. Podobných ľudí máme z času na čas možnosť registrovať aj na našej stránke, no rovnaké mená sa následne objavujú v priestoroch na komentáre pri iných portáloch. Prieskumy hovoria, že sa len jednoducho nudia v práci. Snáď si to teda všimne Mattiasov zamestávateľ, aby mohol pružne reagovať na množstvo jeho voľného času počas pracovnej doby.
Fejkové profily
Ako sme už spomínali v úvode, toto je jeden z najhorších typov komentátorov. Človek sa v anonymite nebojí napísať naozaj hocičo a vlastne ani nemusí myslieť na to, čo tým spôsobí. V skutočnosti je však zúfalé už samotné rozhodnutie vytvoriť si profil na to, aby bolo cez neho bezpečné zverejňovať tupé komentáre. Často sa v spojitosti s niektorými skutočnosťami hovorí aj o zaplatených komentátoroch, ktorí dostávajú peniaze za to, že svojmu "zamestnávateľovi" píšu pod príspevky kladné názory. Aj takéto profily sa však daju veľmi jednoducho skontrolovať. Konkrétne príklady v tomto prípade radšej uverejňovať nebudeme. Veď kto by si nimi chcel kaziť deň.
Kopiranti
Hlavným poznávacim znakom je preberanie cudzích názorov, pričom je už na prvý pohľad jasné, že sa daný človek nedokáže v problematike orientovať a ani on sám nevie, prečo má potrebu komentovať. Najčastejšie ide o mladých a starých ľudí, ktorí by buď ešte alebo už nemali mať volebné právo. Možno aj nevedome tak podporujú zvrátené pohľady na všetko možné od hudby, cez politiku a aktuálne dianie doma a vo svete až po šport. Mať svoj vlastný názor je v roku 2017 devízou, no zároveň je veľmi dôležité ho aj dokázať správnym spôsobom interpretovať a práve kopirant nemá ani jednu z týchto vlastností.
Milan ani nevie, čím vlastne je. Ale capslockom bojuje proti všetkému.
Študenti a absolventi vysokej školy života
Jedným slovom odborník. Najčastejšie ide o človeka bez akéhokoľvek vyššieho vzdelania, ktorý sa vo svojom jednoduchom živote nemal možnosť veľakrát stretnúť s potrebou argumentácie, všetko vidí čiernobielo a svoje vlastné názory považuje za tie jediné správne. Pri spracovaní informácie si vytvorí stanovisko, a to sa následne snaží nanútiť všetkým okolo. Diskusiu najčastejšie vedie urážkami, fakty mu veľa nehovoria, no a zároveň má tendenciu za svoj neúspešný život obviňovať len okolie a systém. Ale nehanbí sa svoj facebook profil obohatiť informáciou o tom, že ho po strednej škole prijali na vysokú školu života či pouličnú ekonomickú.
Ďakujem za pozornosť a pevne verím, že ste sa v tomto článku nenašli. Vidíme sa nabudúce. Dovidenia!
