A čo na spomenutom sviatku lásky neznášame najviac?
Kalendár hlási 14. februára a regály sú plné plyšových medvedíkov, srdiečkových čokolád a všetko je zahalené do červenej farby. Do farby ktorá je symbolom lásky, ale pre nás nezadané metaforou pekla na zemi. V supermarketoch sú dokonca celé uličky, ktoré nám ukazujú, ako by to v tom pekle vyzeralo. Kopa cukru, aby sme boli ešte viac tučné a depresívne a kopa zmätených nerozhodných chlapov, ktorí nevedia či zobrať Ferrero alebo Raffaello, lebo celý rok nedávali pozor. A čo teda každoročne neznášame na Valentíne úplne najviac?
Pripomína nám, že sme samy
Ako by nestačilo, že aj tá godzila z prvého poschodia si našla priateľa a denne postuje desať vysmiatych fotiek v objatí svojho miláčka. Nie že by sme lásku ostatným nedopriali, ale po prečítaní článku o tom, že v Nemecku sa brali dva psy, máme pocit, že sme naozaj tie posledné na svete, čo lásku nie a nie nájsť. Áno, sme si toho vedomé. Sme samy, nezadané, opustené. Nepotrebujeme ešte nejaký sviatok, ktorý nám to omláti o hlavu. A keby sme si predsa len chceli pripomenúť, že nemáme chlapa, stačí zavolať babičke. Možno by z toho kvapla aspoň "dvacka" na zmrzlinu.
Pripomína nám, aké krásne je nebyť sám
Poznáte takú tú pesničku „Když dva se rádi mají, i v lednu je jak v máji?“ Perfektné! Takže zatiaľ čo my nezadané trávime dlhé zimné večery samy pri filmoch, nikto nám nenapíše ako mu chýbame a vonku sa brodíme v sračkách snehu, je nám zima a tečie nám sopeľ, tí zamilovaní majú máj, žiaria ako slniečka a ešte si navzájom kupujú darčeky? Life's not fair.
Diskriminuje nás nezadané
A kto to vôbec vymyslel, že tie šťastnejšie budú mať svoj deň, zatiaľ čo my nezadané nie? Taký deň všetkých nezadaných by bola väčšia topka. Bary by sa plnili nami slobodnými a pretože z depky, že sme samy sme takmer prepadli alkoholu, by bolo po pár panákoch o naväzovanie kontaktov postarené. Minúť celú výplatu na tridsiatupiatu bundu, ktorú naozaj nepotrebujeme by bolo úplne v poriadku, pretože máme predsa sviatok, nie? A zjesť celú tortu pri počúvaní We Like to Party znie omnoho lepšie, než ju zhltnúť v slzách pri Lonely od Akona.
Núti nás na sebe hľadať chyby
Štrnásty február je deň, ktorý nás núti sa nad sebou zamyslieť. Kde vlastne robíme chybu? Som hlúpa, tučná (veď tá torta bola len jedna), alebo mám proste len nešťastie v láske? Chyba! Deň sv. Valentína je dňom lásky, ale nehovorí nám, akej lásky. A preto ak sme doteraz žiadnu lásku nenašli, môžeme osláviť aspoň sebelásku. Aj tak nás nikto nechce len preto, že sme dokonalé a boja sa nás osloviť. To je predsa jasné, nie?
Začína Liga majstrov
Áno, existuje veľa dôvodov, prečo deň sv. Valentína tzv. "hejtovať". Je to len jeden veľký marketingový ťah, ktorý nás núti vyznávať lásku ako na povel, a ak lásku nemáme, sme smutné, že nám to ešte dátum pripomína. Ale viete čo je úplne najhoršie? Začína Liga majstrov. A teda pokiaľ ste tie šťastne zadané, nielen že nasledujúcich pár večerov budete tráviť pred televíziou v drese Barcelony. Navyše je dosť možné, že z očakávanej vety: „Láska, na Valentína ťa vezmem do Paríža," sa stane, že 14. februára hrá FC Barcelona s Parížom, a tak ten údajne najromantickejší večer v roku, strávite s fľaškovým pivom, balíkom čipsov a pri futbale.
