Za dnes už samozrejmé informácie museli v minulosti stovky ľudí obetovať zdravie.
Vplyv cukrov na naše zuby nebol vždy tak očividný. V medzivojnovom období sa tak uvoľnila cesta pre dovtedy nevídaný výskum. Odhaliť tajomstvo kazivosti zubov sa rozhodli švédski vedci vo svojom experimente krátko po 2. svetovej vojne. Ako pokusných králikov použili psychiatrickým pacientov zo sanatória Vipeholm, na ktorých pozorovali, aký vplyv má konzumácia vysokých dávok sladkostí na chrup a celkovú kazivosť zubov. Za najväčší švédsky experiment tak padli desiatky bezbranných pacientov s mentálnym postihnutím.
Z bývalej psychiatrickej kliniky je dnes gymnázium
Celý príbeh odštartoval vo Švédsku ešte v roku 1938. Prvým impulzom na preskúmanie vplyvu potravy na chrup boli veľmi nepriaznivé štatistiky, podľa ktorých až dve tretiny populácie trpeli zubnými kazmi, čo je v porovnaní s dnešnou dobou ešte vskutku priaznivá hodnota, keďže až 94 % Európanov dnes trápia zubné kazy. I keď sa o nepriaznivých dopadoch cukrov na zuby do istej miery polemizovalo, neexistovali žiadne relevantné údaje a vedecké argumenty, ktoré by jednoznačne preukázali tieto tvrdenia. Kompetentné švédske úrady tak vydali pokyn k realizácii štúdie. Výsledok mohol dopadnúť len dvoma spôsobmi. Buď by sa obavy potvrdili, alebo vyvrátili. Koncom 30. rokoch však začal mať svet iné problémy a všetka miera pozornosti ako aj finančných prostriedkov putovala do armády a vojnových aktivít. Na svoju realizáciu si tak musel stomatologický experiment ešte nejakú dobu počkať.
Realizácia pokusu bola spočiatku plánovaná prívetivejšou cestou. Subjektom teda mala byť podávaná strava bohatá na vitamíny a minerály. Po dosiahnutí požadovaného časového úseku tak mali byť zuby pokusných osôb zdravšie než bežných ľudí. Okrem pozitívneho dopadu celej štúdie sa mal zároveň otestovať aj vplyv jednotlivých vitamínov na zubný kaz či zubný kameň. Okamžite po skončení 2. svetovej vojny sa s pokusom skutočne v takomto znení aj začalo, no po dlhodobej absencii akýchkoľvek preukázateľných výsledkov sa vedci rozhodli pre druhý, radikálnejší variant. A keďže chýbala oficiálna správa, ktorá by informovala o zmene pokusu, nik o tomto rozhodnutí nevedel. Dokonca ani švédska vláda nemala potuchy, že sa vedci rozhodli ísť opačnou cestou. Mentálne postihnutých probantov tak začali vystavovať strave bohatej na cukry, čo okrem výsledkov prinieslo aj záujem mnohých výrobcov sladkostí, čo zasa smerovalo k lepšiemu financovaniu. Tony sladkých pochúťok tak dovážali do Vipeholmu úplne zadarmo. Pokus pretrvával po dobu dvoch rokov a z čisto vedeckej stránky ho môžeme považovať za mimoriadne úspešný.
Po nenápadnom ukončení bezvýsledného modelu s vitamínmi bolo potrebné určiť presný vzťah medzi množstvom cukru a jeho frekvenciou požívania a kazivosti zubov. Nad nepriaznivým vplyvom na zdravie ako aj na samotný chrup sa nikto nepozastavoval. Lekári sa o pokusných osobách mali vyjadrovať ako o nevzdelaných retardoch, ktorí majú tak závažné psychické postihnutia, že ani nemôžu chápať, čo sa s nimi vôbec deje. Asi aj preto ich o celom pokuse a jeho dopade na zdravie nik neinformoval. Do štúdie bolo zapojených takmer 440 psychiatrických pacientov, ktorí boli následne rozdelení do deviatich rôznych skupín (podľa množstva a frekvencie prijímaného cukru). Skupina vystavená účinkom cukru najviac mala nachystaných až 37 kilogramov na jednu osobu ročne. Medzi vedúcich výskumu patril aj Bengt E. Gustafsson, ktorý páve vďaka tomuto experimentu vydal viac než stovku odborných publikácií. Jeho zásluhou bol experiment vnímaný pozitívne aj zo strany spoločností vyrábajúcich rôzne cukrovinky a sladkosti, čo viedlo k finančnej podpore a výhodnej spolupráci. S cieľom nie zamedziť, ale naopak vyvolať ešte väčšiu kazivosť zubov navrhol výrobu Toffee, karamelového cukríku lepiaceho sa na zuby, ktorý je dnes rozšírený po celom svete. Predpokladal, že práve lepivosť a dlhodobo blízky kontakt cukrov s povrchom zubu má veľmi zlý vplyv na jeho zdravie. Ako vyzerali zuby testovaných jedincov si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Ku koncu štúdie boli dopady pre mnohých fatálne. Viac než 50 účastníkov prišlo o zuby úplne a ďalšie desiatky mali hlboké kazy a postupne strácali možnosť hrýzť. Výsledky experimentu teda skutočne preukázali, že zvýšená konzumácia sladkých pokrmov vedie priamo úmerne k zvýšenej kazivosti zubov. Samozrejme to však nebol jediný výsledok. Vedci tiež objavili skutočnosť, že kazy sa objavujú vo zvýšenej miere pri ľuďoch, ktorí konzumujú sladké viac než štyrikrát za deň. Zároveň odpovedali na otázku, či je lepšie konzumovať viac sladkého jednorazovo alebo menšie dávky počas celého týždňa. Práve druhá možnosť škodí detským zubov vo väčšej miere. Etická stránka veci sa až do 90. rokov ignorovala. Práve vtedy poukázali na etický kontext štúdie a morálne neduhy celého výskumu dvaja študenti. Bo Petersson a Bengt Erik Eriksson sa však po odhalení tvrdej reality pochvaly ani záujmu nedočkali. Aj keď dnešná generácia švédskych lekárov priznala nehumánnosť Vipeholmského výskumu, tiež dodala, že mal značný význam pri určovaní nových stomatologických štandardov a pravidiel. A napriek tomu, že ide o najväčší švédsky experiment na ľuďoch, postupne upadol do zabudnutia, no z jeho výsledkov sa čerpá vlastne dodnes.
