28-ročná Japonka Mimu nám v rozhovore povedala o svojom živote v Japonsku, ale najmä o rozdieloch medzi našimi krajinami a v čom Japonsko oproti Slovensku zaostáva.
Mimu má 28 rokov a už dva a pol roka žije na Slovensku. Prisťahovala sa sem za svojím slovenským manželom. Ten sa medzitým odsťahoval za prácou do Nemecka, kam sa Mimu chystá tiež. Nie je to však tým, že by tu bola nešťastná, práve naopak. Postupne si zvyká na slovenské návyky (niektoré však nikdy „nedá“), ako napríklad Veľkú noc, ktorá prišla na pretras pri téme ženských práv a rodovej rovnosti.
Mimu pracuje na japonskej ambasáde v Bratislave a v rozhovore nám prezradila, ako sa jej tu žije, na čo si ťažko zvykala, či sa stretla s rasizmom a ako je to v skutočnosti s falošnou slušnosťou Japoncov. Vysvetlila aj to, aké bizarné zvyky majú v Japonsku a čo robiť, aby si neurazil Japoncov, keď k ním prídeš na návštevu.
Je spoločenská, životná a kultúrna úroveň v Japonsku vyššia ako na Slovensku?
Áno.
V tom prípade mi nenapadá jediný dobrý dôvod, prečo by tu ktokoľvek z Japonska chcel žiť. Prečo si sa tak rozhodla ty?
V mojom prípade to je len manželstvo. Veľa Japoncov, ktorí tu žijú, sa sem presťahovali kvôli svojim partnerom. Na Slovensku podniká asi 60 japonských firiem, takže niekoľko Japoncov sem chodí na niekoľko rokov a potom sa vrátia zase naspäť.
Ale chodí sem aj veľa mladých Japoncov, nie?
Áno, väčšinou sú to študenti na zdravotných školách. Majú to lacnejšie.
Takže sa tu naučia všetko potrebné, vrátia sa do Japonska a slovenské zdravotníctvo ich už nevyužije?
Ak sa nemýlim, väčšinou je to tak.
Ako dlho tu žiješ?
Dva a pol roka a som tu šťastná.
Necítiš sa občas ako stredobod pozornosti?
Bohužiaľ, áno. Nemám to rada.
Ako sa s tým vysporiadavaš?
Jednou z vecí je možno to, že som sa začala viac učiť po slovensky a rozprávať tak v obchodoch a reštauráciách, nech si nemyslia, že som tu len na návšteve, ale že tu žijem.
To ľudí ale zaujme ešte viac, nie? To si veľmi nepomôžeš.(smiech) No vlastne áno.
Vieš povedať nejaké príklady na veci, ktoré sú v Japonsku lepšie ako na Slovensku?
V prvom rade mi napadá kvalita služieb, ktorá je v Japonsku na úplne inej úrovni. Či už je to u kaderníčky, na úrade, alebo v reštaurácii, je tam oveľa rýchlejšie a všetci sú milší. Máme tam aj lepšiu kvalitu jedla. Môžem tam ísť do akejkoľvek reštaurácie a bude mi tam chutiť. Na Slovensku si najprv musím skontrolovať recenzie na Google.
Prekvapilo ťa tu niečo pozitívne? Je tu niečo iné, čo sa ti oproti životu v Japonsku veľmi páči?
Oveľa ľahšie si tu urobím kamarátstva. Ľudia sú úprimní, otvorení a povedia ti, čo si myslia. Rýchlejšie nájdeš aj skvelých priateľov, ktorým môžeš veriť. Už teraz mám viac slovenských priateľov ako japonských. Cením si aj vyrovnanosť medzi mužmi a ženami. Na Slovensku viac dbáte na práva žien. V Japonsku je téma ženských práv jednoducho dosť pozadu. Páči sa mi aj to, že tu viac dbáte na práva zvierať a ľahšie sa s nimi nasťahujem do bytu.
Prišla si sem za manželom. Aký máte vzťah?
Spoznali sme sa v Japonsku, kde študoval a už vtedy vedel po japonsky. Dobre pozná kultúru, takže sa s ním cítim ako v prirodzenom prostredí. Sme spolu od roku 2018 a zobrali sme sa v roku 2022. Odkedy som sa sem presťahovala, mám dojem, že sa viac hádame. Zrejme to bude stresom, ktorý zažívam z toho, že tu žijem.
Čo ťa tu stresuje?
Byrokracia. Mám tu trvalý pobyt a iba žiadosť oň ma stála štyri návštevy na úrade. Zakaždým tam totiž niečo chýbalo, ale ten dokument pritom vôbec nebol napísaný v zozname potrebných dokumentov. Tak som si to našla na internete a fakt to tam nebolo, na úrade proste chceli niečo úplne iné, než tvrdili na oficiálnom webe. Tento kancelársky systém tu vôbec nemá dobrú štruktúru a ľudia nemajú tušenia, čo majú robiť. Je to frustrujúce.
Myslím, že každý Slovák sa teraz bolestivo usmieva, pretože presne vie, o čom hovoríš. Ako často sa vídate s manželom a ako vám diaľka zmenila vzťah, keďže žije a pracuje v Nemecku?Snažíme sa stretnúť naživo aspoň raz za mesiac. Ironicky to nášmu vzťahu trochu pomohlo. Môj manžel je odvtedy oveľa uvoľnenejší a pozitívnejší. Keď bol tu, neustále sa sťažoval a bol negatívny. Myslím, že ho ovplyvňovalo prostredie a ľudia okolo neho s podobnou mentalitou.
Ako vnímajú vzťah na diaľku Japonci?
Sme na to zvyknutí. Nie sme na seba takí naviazaní. Nemusíme byť s našimi partnermi 24/7. V Japonsku je bežné, že manželia spolu nebývajú a nasťahujú sa k sebe až po čase. Akonáhle spolu Japonci žijú ako manželia, vnímajú sa ako členovia rodiny, nie ako horkokrvní zaľúbenci. Takže rovnako, ako ľúbim svojich rodičov, ale nemusím ich vidieť každý deň, to mám aj s manželom.
Vníma to on rovnako?
Už áno, prispôsobil sa tomu (smiech).
Sú si muž a žena v Japonsku rovní, respektíve žijete podľa stereotypov, že muži pracujú a zarábajú peniaze a ženy sa starajú o deti a domácnosti?
Myslím, že vo veľkých mestách ako Osaka či Tokyo sa to zlepšuje a tamojší muži o ženách už neuvažujú ako o niečom menejcennom ako sú oni. V malých mestách a na vidieku však muži stále vnímajú ženy ako služobníčky. Ženy tam nemajú veľmi priestor na kariérny život. Vidím však, že mladé Japonky to chcú zmeniť, no zároveň vidím mužov, ktorým sa to vôbec nepáči.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V čom v Japonsku oproti Slovensku zaostávajú práva žien a aké japonské stereotypy jej prekážajú.
- Či sú Japonci stále takí seriózni a či stále pracujú od rána do večera.
- Na ktoré slovenské zvyky si nedokáže zvyknúť a aký má problém s Veľkou nocou.
- Aký má problém so slovenskými návštevami a poradí ti, ako neuraziť Japoncov, ku ktorým ideš na návštevu.
