Dobre zachovaný Wazírího papyrus objavili vo zvinutom stave v jednej z 250 hrobiek z ptolemaiovskej éry v Sakkare.
Egyptskí archeológovia zverejnili prvé fotografie zreštaurovanej Knihy mŕtvych, ktorú objavili v roku 2022. Bude vystavená v novej expozícii zrekonštruovaného Egyptského múzea na námestí Tahrír v Káhire, informuje denník Egypt Independent.
Dobre zachovaný Wazírího papyrus objavili vo zvinutom stave v jednej z 250 hrobiek z ptolemaiovskej éry v Sakkare. V blízkosti nálezu stojí aj omnoho staršia Džoserova stupňovitá pyramída. Po rozvinutí má papyrus približne 16 metrov. Obsahuje doteraz najdlhšiu a najúplnejšiu Knihu mŕtvych napísanú hieratickým písmom. Patrila mužovi s menom Ahmose, ktorý sa v texte spomína 260-krát.
Obsahuje dokopy 113 kapitol rozmiestnených do 150 stĺpcov rôznych veľkostí. Vyskytujú sa v nej zaklínadlá, spevy a modlitby; opis toho, čo duše mŕtvych čaká na inom svete, vrátane trestu a odmeny. Väčšina textov je napísaná čiernym atramentom, zvyšok červeným.
Boh podsvetia a Kniha mŕtvych
Okrem textov sú na papyruse aj vyobrazenia boha podsvetia Osirisa, obetných zvierat a člnov na prevoz zosnulých. Zobrazuje aj pár (pravdepodobne Ahmose a jeho manželka) uctievajúci božstvá starovekého Egypta.
Ahmose bol pre egyptológov doteraz neznámy človek. Musel však byť veľmi bohatý a mocný, ak si dokázal zabezpečiť takto prepracovaný text, ktorý mu mal pomôcť prejsť do posmrtného života.
Pomenovanie Kniha mŕtvych pre súbor staroegyptských pohrebných textov v roku 1842 vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius. Komplikovanejší staroegyptský názov sa dá preložiť ako Kniha na vychádzanie do dňa, prípadne Kniha prechodu do svetla.
Najdlhší známy Veľký Harrisov papyrus meria 41 metrov a na asi 1500 riadkoch textu opisuje panovanie faraóna Ramesseho III. Patrí do zbierok Britského múzea v Londýne.
