Podľa sociológa Václava Hřícha z agentúry AKO majú voľby v septembri niekoľko výhod pre politikov. Vo všeobecnosti majú podľa neho výhodu väčšie strany s dostatkom ľudských a finančných zdrojov.
Sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry AKO pre Refresher analyzoval výhody a nevýhody termínu predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou konať 30. septembra 2023.
Podľa Václava Hřícha Slovensko po 25 rokoch zažije letnú politickú kampaň, ktorá umožní členom strán tráviť viac času na spoločenských akciách pod otvoreným nebom. Mali by sme sa pripraviť na prítomnosť politikov na festivaloch aj hodoch, organizovať budú aj vlastné mítingy.
Podľa Hřícha tento termín praje najmä pripraveným stranám, ktoré budú mať dostatok zdrojov – nielen finančných, ale aj ľudských. Naopak, v horšej pozícii budú malé strany, ktoré nemajú na kampaň peniaze a dostatočný počet voliteľných politikov, ktorí si prídu s voličmi podať ruku.
Predčasné voľby budú takmer určite 30. septembra. Je to vhodný termín, ktorý môže priniesť napríklad vyššiu účasť?
Ako všetko, nesie to so sebou riziká a príležitosti. Po 25 rokoch zažijeme letnú kampaň, ktorá bola naposledy v roku 1998, vtedy bolo to slávne bicyklovanie pána Dzurindu po Slovensku. Tým, že potom padla vláda, v roku 2002 sa to posunulo na stred roka a už sa to posúvalo iba smerom dozadu, takže podstatná časť kampane prebiehala v zime.
Letná kampaň dovoľuje využívať exteriér. Strany a kandidáti môžu chodiť na mítingy, kultúrne podujatia, hody, dní obcí. Dajú sa organizovať akcie od varenia gulášov až po vatru zvrchovanosti. V teréne sa dá pracovať oveľa lepšie ako v zime, keď treba už len na mítingy zvolávať ľudí na komornejšie miesta. Toto je určite veľa príležitosť.
A nevýhody?
Je otázkou, či strany majú na takúto kampaň kapacity a či majú dostatok známych tvárí, aby vedeli robiť kampaň paralelne na viacerých miestach. Nedá sa to robiť, keď máte len jeden výjazdový tím. Strany musia byť schopné poskladať dosť známych tvárí, aby mohli byť na rôznych miestach naraz a obiehali Slovensko.
Ako to ovplyvní strany, ktoré ešte nevznikli?
Dostanú šancu vzniknúť a aspoň trochu dať o sebe vedieť, otázne je, či to bude mať význam a ako to dopadne. Dokonca aj súčasné vládne strany by mohli teoreticky z tejto pozície kampaňovať trochu lepšie. Ľahšie sa dostanú do médií a majú lepšiu pozornosť alebo môžu presadzovať zákony, ktoré im môžu pomôcť s popularitou.
Na druhej strane argument Richarda Sulíka dlhodobo bol, že čím dlhšie je táto vláda pri moci, tým je Robert Fico silnejší.
Áno, keď vidíme, v akom nesúlade vládnu, pocit skepsy a sklamania môže byť za ďalší polrok ešte väčší a môže sa to skončiť ešte väčšou porážkou.
Vieme povedať, komu tieto dva až tri mesiace navyše pomôžu? Vyzerá to tak, že skôr väčším a bohatším stranám ako tým, ktoré ešte nevznikli alebo sa v týchto dňoch rodia.
Určite. Nielen bohatším stranám, ktoré majú finančné prostriedky, ale aj tým, ktoré majú personálne bohatšie strany. Ani bohatá strana bez známych osobností nebude mať výtlak, lebo nebude mať kto robiť kampaň, podávať ruky a podpisovať podpisové karty. Nie je to iba o peniazoch, ale aj tie sú veľmi dôležité.
Čo vieme povedať o možných výsledkoch volieb na základe všetkých dát, ktoré máme?Môžu dopadnúť patom, ak sa do parlamentu dostane veľa malých strán. Ochota spraviť päť- alebo šesťkoalíciu bude nižšia a v tej chvíli hrozí model z Talianska alebo Izraela, že v priebehu niekoľkých rokov budeme mať niekoľko predčasných volieb, až kým sa podarí vládu zložiť.
Môžeme výsledky referenda čítať aj tak, že 1,2 milióna hlasov „za“ je počet hlasov, ktoré by mohol Robert Fico získať v parlamentných voľbách?
V čisto matematickom prepočte by to mohlo sedieť, je to zhruba 40 percent preferencií. Ale nikto z nás nevie, či ľudia, ktorí prišli hlasovať v referende, sú zároveň tí, ktorí chodia voliť v parlamentných voľbách.
Môže byť pravda, že časť ľudí voliť nechodí, a tak by mohol byť výkon strán nižší. Je však rovnako pravdepodobné, že časť voličov Hlasu, Smeru alebo Republiky na referende nebola. O to viac môžu mať v skutočných voľbách. Faktograficky sa táto teória nedá overiť.
Nedá sa to odmerať?
Najbližšie meranie máme na začiatku februára, uvidíme, či nebudú na stole úplne iné témy.
Kto je víťazom a kto porazeným v tomto referende?
Je ťažko označiť niekoho za víťaza a porazeného. Referendum je zo svojej podstaty rozhodnutím o konkrétnom jave. Na Slovensku s výnimkou vstupu do EÚ k takémuto rozhodnutiu neprišlo.
U nás nesúhlas vyjadrujeme neúčasťou. V zahraničí je bežné, že ľudia na referendum chodia a hlasujú za alebo proti. U nás sa referendá končia kontumačne, referendum politici využívajú ako komunikačnú tému, ale neplatí to len pre Smer-SD. V histórii to už použili takmer všetci, čo možno deformuje prístup ľudí.
Ako hodnotíte účasť? Predpovede smerovali skôr k 20 a menej percentám.
Účasť bola o trochu vyššia, ako som očakával. Agentúra AKO merala záujem tesne po vyhlásení referenda, vtedy odpovedalo „určite pôjdem“ až 37 % občanov. Pôvodne boli na petičnom hárku dve otázky, prvá bola, či by mala skončiť vláda, ale táto otázka neprešla cez Ústavný súd.
Tesne pred konaním referenda sa však stalo, že to, čo táto otázka reprezentovala, sa stalo realitou, lebo vláde bola vyslovená nedôvera a padla. Predpokladám, že časť ľudí pôvodne chcela prísť podpísať v referende túto otázku, preto to bolo pre časť populácie „vybavené“.
Má u nás ešte zmysel organizovať referendá?
Ak chceme, aby referendum malo v budúcnosti v spoločnosti postavenie, malo by sa začať používať napríklad na komunálnej úrovni pri menej závažných témach. V takých prípadoch nehrozí, že laický názor verejnosti môže napáchať škody. Ľudia by sa však mohli naučiť, že ide o bežný nástroj, čo môže viesť k praktickejšiemu využitiu referenda v praxi, napríklad v elektronizácii. Zatiaľ sme na to nedorástli.
Zložili sme sa Robertovi Ficovi na drahý prieskum preferencií?
Určite je to drahá reálna skúsenosť, ale nie prieskum. Prieskum by to robil metodologicky oveľa správnejšie. Z týchto výsledkov vidíme na úrovní obcí až okrskov, ako sa ľudia rozhodli, ale nevidíme, kto sa ako rozhodol. Nevidíme ani to, prečo sa tak rozhodli. Štúdie síce existujú, ale nemajú taký rozsah a konali sa najmä na internete, čo napríklad nezachytilo cieľovú skupinu nad 64 rokov.
