Silvester 1992 bol pre Slovensko iný ako všetky ostatné. Neznamenal totiž iba príchod ďalšieho roku, ale aj vznik samostatnej Slovenskej republiky.
Silvester 1992 bol pre Slovensko iný ako všetky ostatné. Neznamenal totiž iba príchod ďalšieho roku, ale aj vznik samostatnej Slovenskej republiky. Po odbití polnoci sa veci dali do pohybu takmer ihneď. Počas prvých hodín existencie Slovensko diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta. Po niekoľkých dňoch ho prijali za člena Svetovej banky aj OSN, po mesiaci malo novú menu – slovenskú korunu, a po mesiaci a pol aj prvého prezidenta Michala Kováča. To bol však len začiatok.
Od 1. januára 1993 totiž prešlo 30 rokov, počas ktorých sa naša krajina posúvala vpred a možnosti Slovákov boli vďaka tomu čoraz širšie a pestrejšie. Životná úroveň sa s pribúdajúcimi rokmi zvyšovala a Slovensko sa stále viac a viac podobalo na vyspelé krajiny, ku ktorým chcelo patriť. V roku 2004 sa nám to oficiálne podarilo. Po turbulentných 90. rokoch sme sa konečne stali členom Európskej únie. Ale poďme pekne postupne, pretože na poriadny kus cesty, ktorý naša krajina prešla, a na významné míľniky, ktoré má za sebou, nemajú všetci Slováci rovnaký názor.
Vytrvalý spomienkový optimizmus
Napriek tomu, že už tridsať rokov sme samostatnou krajinou, stále sa nájdu takí, ktorí by Slovensko najradšej vrátili pred rok 1989. Kombinácia spomienkového optimizmu a dezinformačných operácií Ruskej federácie dokázala veľkú časť Slovákov nebezpečne zaslepiť. To, že tento sentiment je stále živý, dokazujú aj čísla, ktoré vyplývajú z prieskumu Sociologického ústavu SAV k príležitosti 30. výročia pádu komunizmu.
Podľa tohto prieskumu si až 38 % Slovákov myslí, že pred novembrom 1989 bol lepší ekonomický systém ako v súčasnosti. Bývalý politický režim zase pozitívne ohodnotilo až 27 % Slovákov. Socializmus, vývoj Slovenska aj mnohé významné míľniky, ktoré sa počas našej samostatnej éry udiali, sú totiž stále opradené mnohými nepravdami, dezinformáciami či dodnes prekrúcanými faktmi.
Mladosť podľa socialistických pravidiel
Táto zradná nostalgia zahmlieva úsudok väčšinou starším ľuďom, ktorí počas komunizmu prežívali svoju mladosť. Bola však ich mladosť skutočne taká bezchybná? Predstav si napríklad, že by si mohol na dovolenku k moru vycestovať iba do Juhoslávie, a aj to len vo výnimočných prípadoch, na nedostatkový tovar by si čakal v dlhokánskom rade pred obchodom a dokonca by si si nemohol vybrať školu či prácu, po akej sám túžiš.
To najhoršie by však bolo, že by si nebol slobodný a tvoje skutočné sny, plány a myšlienky by väčšinou museli zostať len v tvojej hlave. To neznie ako príjemne strávená mladosť, čo povieš? Našťastie, dnes žijeme v slobodnej krajine. Paradoxom však je, že mnohí z nás si túto vymoženosť prestávajú vážiť. Poďme si teda pripomenúť, prečo sa nám dnes žije lepšie ako pred tridsiatimi rokmi.
Kedysi bolo všetko lacnejšie
Niektorí dokola opakujú, že počas socializmu bolo všetko lacnejšie. Základné potraviny stáli len pár korún a každý si ich vraj mohol dovoliť. Tento mýtus zrozumiteľne rozobrala iniciatíva Mladí proti fašizmu. V nasledujúcom krátkom videu sa dozvieš, že aj keď maslo či benzín stáli len niekoľko korún, na tieto ceny sa dnes musíme pozerať v kontexte platov, ktoré v tom čase ľudia dostávali. Pri takomto komplexnom pohľade zistíme, že konkrétne produkty pri pomere socialistických cien a platov vychádzali drahšie ako dnes.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Patríme na východ
Mnoho Slovákov sa tiež stále odvoláva na akési slovanské bratstvo, podľa ktorého by sme v rámci zahraničnopolitickej orientácie mali prirodzene smerovať na východ. Slovensko však na východ nikdy nepatrilo. Bolo tam len násilne pripojené po druhej svetovej vojne. „Rusi navyše neváhali vtedajšie Československo napadnúť, hneď ako sme začali uvažovať nad voľnejším režimom. Ak má niekto pocit, že patríme na východ, odporúčam mu na ten východ vycestovať a zažiť si, ako vyzerá ich (ne)sloboda,“ povedal Andrej Stančík, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Avšak keby sme dodnes boli súčasťou „východu“ a neboli by sme v EÚ či NATO, ako by to s našou krajinou vyzeralo? „Posledné mesiace sú bolestným, ale veľmi silným pripomenutím, že vstup do EÚ a NATO bol jedným z najdôležitejších rozhodnutí našej modernej histórie. Je to členstvo v týchto organizáciách, ktoré dáva našim občanom tie najlepšie možné bezpečnostné záruky, zaisťuje našu slobodu a posilňuje schopnosť zvládať ekonomické problémy aj vďaka solidarite a pomoci našich partnerov a spojencov. Máme niečo, o čo prejavila záujem Ukrajina a dnes za to platí životmi svojich občanov, ktorí nebojujú len za nezávislosť a slobodu, ale aj európsku budúcnosť svojej krajiny,“ skonštatoval Peter Bátor, stály predstaviteľ SR pri NATO.
Viac dostávame, ako dávame
To, že sa naša zahraničnopolitická orientácia počas našej samostatnej éry zmenila, nám prinieslo množstvo výhod. Vedel si napríklad, že Slovensko od roku 2004 do 2020 získalo z eurofondov takmer 30 miliárd eur? Z európskeho rozpočtu teda stále viac dostávame, ako doň vkladáme. Vďaka tomu sme na Slovensku obnovili a postavili takmer 2 250 km ciest, podporilo sa viac ako 940 výskumných projektov a napríklad taký Erasmus+ umožnil štúdium v zahraničí približne 40 000 vysokoškolákom.
Naše členstvo sa tiež stalo pozvánkou pre zahraničných investorov. Približne 90 % priamych zahraničných investícií totiž pochádza z členských krajín. Spotrebiteľské práva sú v EÚ jednotné a kúpený tovar má dvojročnú záruku. Výraznou zmenou prešla aj minimálna mzda. Tá sa od vstupu Slovenska do EÚ zvýšila o 337 %, pričom HDP našej krajiny narástlo o 67 %.
Môžeš vidieť celý svet
Ďalším dôvodom, vďaka ktorému sa nám dnes žije lepšie a rozmanitejšie, je omnoho jednoduchšie cestovanie. Máš možnosť vidieť celý svet. Od Machu Picchu až po Nový Zéland. Navyše vďaka vstupu do Európskej únie sa nám výrazne uľahčilo cestovanie v rámci členských krajín. Netreba ti pas, prechody cez hranice sú omnoho plynulejšie a vo väčšine prípadov si nepotrebuješ meniť peniaze.
Podľa Petry Vargovej, stálej predstaviteľky SR pri EÚ, nám členstvo v Európskej únii prinieslo obrovské množstvo praktických výhod. „Dokážeme voľne cestovať do iných európskych krajín, sme súčasťou najväčšieho jednotného trhu na svete. Mnohí z nás vďaka EÚ mohli ísť študovať do zahraničia, či už na celé štúdium, alebo vďaka programu Erasmus, ktorý tento rok oslávil 30 rokov. Členstvo v EÚ tiež zjednodušilo možnosť pracovať a žiť v zahraničí. Od 2009 tiež máme spoločnú menu euro a málokto vie, že práve slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa zaslúžilo o zrušenie roamingových poplatkov v Únii.“
Výhody využívaš dennodenne
Ako ministerstvo pripomína, z nášho členstva v Únii ťažíme aj v bežnom živote. Zrušené roamingové poplatky sú však iba špičkou ľadovca. EÚ nám tiež priniesla prísne štandardy kvality a bezpečnosti potravín, kozmetiky aj liekov. Okrem iného sme, samozrejme, získali prístup na pracovný a obchodný trh EÚ a stali sme sa súčasťou eurozóny, vďaka čomu slovenskí podnikatelia netrpia kurzovými stratami. Ako európski spotrebitelia máme funkčnú právnu ochranu, o ktorej sa nám pred vstupom do Únie ani nesnívalo, a, samozrejme, veľkým a najznámejším benefitom sú aj eurofondy.
Či si to Slováci pripúšťajú, či nie, vstupy našej krajiny do Európskej únie, ale aj NATO boli skrátka tými najväčšími udalosťami počas našej samostatnosti. „Tieto dva míľniky nás vrátili na správnu stranu dejín a ukázali svetu, že demokracia má na Slovensku tradíciu a že princípy solidarity, spolupatričnosti, ale i prispievanie k svetovému mieru a vzájomnej bezpečnosti sú pre našu samostatnú krajinu kľúčové,“ povedal Rastislav Káčer, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Chránia hodnoty demokracie
S ministerstvom zahraničných vecí sme komunikovali aj preto, že si v roku 2023 nepripomíname len vznik samostatnej Slovenskej republiky, ale spolu s ním aj 30. výročie samostatnej slovenskej zahraničnej služby. Slovenská diplomacia počas 30 rokov existencie Slovenska presadzovala a hájila základné hodnoty, na ktorých je postavená každá vyspelá demokracia. Týmito hodnotami sú sloboda slova, upevňovanie právneho štátu, dodržiavanie medzinárodného práva či rešpektovanie základných ľudských práv. Sú to totiž tie hodnoty, ktoré našu spoločnosť posúvajú vpred.
Ak ťa bude niekto najbližšie presviedčať, že pred 30 rokmi sa na Slovensku žilo omnoho lepšie, vytiahni tieto argumenty. Spomeň mu čísla, ktoré hovoria jasné, zrozumiteľné fakty, či konkrétne príklady a pokús sa pokojne a konštruktívne vyvrátiť všetky nezmyselné dezinformácie, ktorým verí. Pretože aj keď má Slovensko stále čo doháňať, to aký veľký kus cesty sme od 1. januára 1993 prešli, by sme si mali uvedomovať všetci.
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
Národný projekt „Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy“. Kód projektu v ITMS2014+: 314011CDW7
