Európska únia presadzuje nízkouhlíkovú budúcnosť.
Slovensko znížilo objem emisií podľa Ministerstva životného prostredia v období medzi rokmi 1990 do 2020 takmer o polovicu. Vyplýva to z ostatnej národnej inventúry emisií skleníkových plynov, ktorá pripisuje najvyššiu zásluhu na poklese mitigačným opatreniam, čiže znižovaniu emisií a zároveň zvyšovaniu schopnosti odoberať ich z atmosféry.
![klima oxid uhličitý](https://refstatic.sk/article/b471a6a88ac23eb4fa57.jpg?is=1200x2000&s=16d3aed610d2dfe93c61d4856d0ff2ef4f852e67702aeaebd1e764cad297d44f)
K ďalšiemu znižovaniu množstva skleníkových plynov má prispieť aj nový „zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii SR“. Podľa envirorezortu tento zákon stanoví ciele zníženia emisií skleníkových plynov pre jednotlivé sektory mimo systému obchodovania s emisnými kvótami. Bude teda regulovať výstavbu, cestnú dopravu, odpady, poľnohospodárstvo a sektor využívania krajiny ako aj zmeny vo využívaní krajiny a lesníctve.
Slovenská legislatíva je v otázke znižovania množstva skleníkových plynov zásadne ovplyvnená európskou legislatívou, ktorá dlhodobo presadzuje stratégiu budovania nízkouhlíkovej budúcnosti.
K nižším emisiám môžu prispieť aj obyvatelia krajiny. Na Slovensku totiž v rámci cestnej dopravy tvoria až 60,6 percenta emisií osobné autá. Z ich výfukov sa do ovzdušia dostávajú škodlivé látky ako oxidy dusíka, oxid uhoľnatý či pevné častice. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sú vysoké koncentrácie pevných častíc a oxidu dusičitého na Slovensku príčinou asi 1 600 predčasných úmrtí ročne.