Sú kvalitné umelé kvety ekologickejšie než tie živé?
Hoci sú médiá preplnené článkami o ekológii a už toho začína byť všade priveľa, pravdou zostáva, že táto téma sa dotýka každého z nás, či už patríš k zástancom eco-friendly životného štýlu, alebo vyznávaš tú bohémskejšiu stránku života. V obidvoch prípadoch sa totiž dá existovať tak, aby si bol spokojný so svojím životom a popritom mal minimálny negatívny vplyv na životné prostredie okolo seba.
Ak rád skúmaš, aký vplyv na ekológiu majú jednotlivé zložky tvojho života, určite si sa už stretol s faktami, ktoré ťa zaskočili. Ak totiž berieme do úvahy všetky faktory, výsledky sú mnohokrát veľmi prekvapujúce.
Jednou z tém, ktoré riešia mladé rodiny, sú obyčajné detské hračky. Vybrať si z toho obrovského množstva tie správne, nie je práve ľahké – či už z výchovného, alebo zdravotného hľadiska. Nedávna štúdia vedcov z Michiganskej univerzity a Dánskej technickej univerzity sa zaoberala materiálmi v detských hračkách a výsledok bol pomerne šokujúci. Z vyše 419 chemikálií, ktoré obsahovali napríklad detské pískacie knižky, hrkálky alebo rôzne skladačky, bolo 126 takých, ktoré mohli poškodiť zdravie dieťaťa. Dokonca aj obľúbené drevené hračky obsahovali rôzne spomaľovače horenia a zmäkčovadlá, ktoré boli zdraviu nebezpečné. Zaujímavé bolo aj zistenie, že priemerne malo jedno sledované dieťa až 18 kg hračiek. To je obrovské množstvo plastov, ktoré ho denne obklopujú. Výsledok štúdie znel, že pokiaľ sa nezakáže používanie ftalátov (používajú sa ako zmäkčovadlá), tak tento problém nemá riešenie. Slabou náhradou sú hračky z plyšu, látok, dreva.
Ako problém sa teda javí umelá hmota ako taká. Z tohto zistenia vyplýva rovnako zlý výsledok aj pre umelé kvety a umelé rastliny. Už z ich názvu je zrejmé, že sú vyrobené z umelej hmoty, a teda z princípu nemôžu byť ekologickými výrobkami. Napriek ich názvu polyetylén je len malou zložkou ich objemu. Vyrábajú sa totiž z hodvábu. Pri umelých kvetoch tvorí hodváb až 90 % rastliny. Recyklovaný plast použitý na vetvičky je len zlomkom zloženia umelej rastliny. Aj umelé stromy majú často pravý, drevený kmeň, listy sú textilné a skutočne umelé sú len samotné vetvičky. Hovoríme o profesionálnych umelých náhradách, nie o najlacnejších umelých kvetoch, ktoré spoznáš už z diaľky.
Kvalitné umelé rastliny dokážu oklamať nielen zrak, ale aj hmat. Vďaka silikónu a jemnému hodvábu dokážu vyvolať hmatový vnem živej rastliny. Vo svojej podstate tak profesionálne „umelé“ kvety obsahujú viac ako 93 % prírodných látok, ktoré nie sú nijak zdraviu škodlivé.
Obľúbeným slovným spojením súčasnosti je „uhlíková stopa“. A tu opäť pomerne prekvapivo zisťujeme, že výroba mnohých vecí dennej potreby nie je bez umelých látok možná a planétu to zaťažuje prekvapivými objemami. Naproti tomu výroba hodvábu, z ktorého sú umelé rastliny vyrábané, je až prekvapivo ekologická. Hodváb sa získava z kukiel húsenice priadky morušovej. Jej chov využíva všetky potrebné látky takmer bezodpadovo. Húsenice slúžia po opečení v ázijských krajinách ako bežná potrava, z chybných kukiel sa robia masážne tampóny, dokonca aj trus húseníc sa využíva ako náplň do vankúšov – vraj zaručuje pokojný spánok. Celý cyklus je schopný samoreprodukcie, je to malé perpetuum mobile. Približne 3 % húseníc sa nechávajú na ďalší cyklus; každý vyliahnutý motýľ nakladie až 500 vajíčok, z ktorých sa vyliahne maličká priadka morušová, ktorá požiera listy moruše a po 25 dňoch sa zakuklí. Celý cyklus je čistý, prírodný, trvalo udržateľný.
Vyzerá to na nekritický prístup k umelým kvetinám, pozrime sa teda na celý proces pestovania a distribúcie tých živých. Viete, kto je najväčším dodávateľom kvetín na svete? Samozrejme, je to Holandsko – má 52 % celosvetový podiel (na druhej priečke je Kolumbia s 15 %, veľmi rýchlo rastie Ekvádor, špecialista na ruže). Na jeho obrovských kvetinových burzách sa každý deň zobchodujú kvety za milióny eur. Odhaduje sa, že ide až o 70 % svetovej produkcie kvetín. Prevažná časť týchto kvetov sa však nevypestuje v Holandsku. Pochádzajú z Afriky. Keňa, Zambia, Etiópia – to sú kvetinové záhony sveta. A to je aj ekologický problém, ktorý je potrebné urgentne riešiť. Na vypestovanie ruží na ploche jedného hektára je potrebných 30 000 litrov vody. Kvety sa pestujú na státisícoch hektárov plochy. Navyše sa používajú chemické látky proti škodcom alebo na konzerváciu pri prevoze, ktoré sú v Európe dávno zakázané. V Afrike však nie. A tak okrem odčerpávania pitnej vody dochádza aj k jej čiastočnej kontaminácii.
Aj pre tieto dôvody vzniklo v USA hnutie „pomalé kvety“. Cieľom je propagovať miestnu poľnohospodársku a kvetinársku produkciu. V poslednom čase veľmi rezonuje aj vo Francúzsku. Tam získalo popularitu najmä počas pandémie a v dôsledku covidových obmedzení. Kvety, ktoré sa vypestujú vo Francúzsku, totiž putujú na najväčšiu holandskú kvetinovú burzu Royal Flora Holland v meste Aalsmeer a odtiaľ ich kupujú Francúzi späť. Ide vraj až o 85 % všetkých kvetín. Navyše Francúzom sa ani neoplatí pestovať kvety doma, pretože holandská vláda dotuje elektrickú energiu, ktorá sa spotrebuje v kvetinových skleníkoch. Aj preto bolo v roku 1972 vo Francúzsku vyše 30-tisíc skleníkov na pestovanie kvetín, v súčasnosti ich je 3 500. Denne sa na burze v Aalsmeeri predá 17 miliónov kvetov a 2 milióny rastlín v tzv. holandských dražbách. Komplex burzy je druhý najväčší komerčný objekt na svete. Má veľkosť 165 futbalových ihrísk. Okamžite po dražbe sa kvety triedia a rozvážajú klimatizovanými kamiónmi alebo idú na neďaleké letisko Schiphol. Najčastejšie putujú do Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska.
Toto všetko je potrebné vidieť v súvislostiach, aby sme mali reálny pohľad na veci a dokázali správne posudzovať vplyvy rôznych činností na svet. Je to dôležité aj vtedy, ak chceme prispieť k zlepšovaniu sveta okolo nás. Samozrejme, neznamená to, že teraz nebudeme kupovať deťom hračky a ženám živé kvety pre radosť. Len rovnako ako sme to urobili pri umelých vianočných stromčekoch, môžeme vziať na milosť aj rôzne umelé kvety a rastliny. Najmä ak zistíme, že v skutočnosti sú menšou záťažou pre ekosystém ako mnohé iné veci, ktoré denne používame. Ak ťa táto téma zaujala, viac ekofaktov môžeš nájsť na portáli hk-green.sk.
Dnešné profesionálne náhrady rastlín a stromov majú svoje miesto v akejkoľvek lokalite a pri takmer každej udalosti. Umelá svadobná kytica nezvädne a vydrží roky krásna, umelá rastlina dokáže skrášliť prostredie v úplne nevyhovujúcich podmienkach (nedostatok tepla, svetla, prievan, prach). A alergici alebo dlhodobo chorí pacienti určite radšej uvítajú peknú umelú rastlinu než žiadnu. Umelá náhrada je totiž zdravotne neškodná a môže byť aj na hygienicky veľmi prísnych miestach. Pri výbere kvetov a rastlín je proste potrebné zvážiť všetky faktory. Je to podobné ako pred rokmi boj medzi zástancami umelých a živých vianočných stromčekov. Niekedy výsledok proste prekvapí.
