V lete má najradšej, keď hneď ráno nasadne do auta, odvezie sa do McDrivu a dá si svoju prvú kávu a k tomu „mekáčovskú“ zmrzlinu. Bez toho sa mu začiatok dňa ani neráta. A ešte bez studenej sprchy.
Mladý herec a moderátor Oliver Oswald miluje autá, kávu a svoju prácu, ktorú ani nevníma ako povinnosť. V sieti McDonald's s ním hovorili o tom, aké má leto, aj o nedávnej skúsenosti z nakrúcania československého hororu inšpirovaného filmovou sériou Saw.
Mnohí sme v lete spomalili a nemáme toľko povinností, ale Oliver je zaneprázdnený stále. Zastihli ho dva dni pred odletom na dovolenku do Turecka a k rozhovoru si dali aktuálne ružové menu v kaviarenskej časti v rámci reštaurácií McDonald's, ktorú všetci poznajú ako McCafé.
Medzi letnými chuťovkami nechýbajú ľadové kapučíno a ľadové latté, ktoré skvelo povzbudia. Počas posedenia pod slnečníkom Oliver ochutnal aj skvelo vyzerajúce malinové frapé a jahodové smoothie, ktoré dokonale naladia na letnú vlnu.
„Denne vypijem tak tri až štyri kávy denne. Ale nemôže to byť príliš neskoro, lebo sa mi potom zle zaspáva,“ vysvetľuje Oliver. Hovorí, že kávu má oveľa radšej ako čaj a že má najmä v lete špeciálny zvyk: „Najskôr si dám doma studenú sprchu, potom sadnem do auta, dám si v McDrive kávu a zmrzlinu a vyrážam riešiť veci.“
Studená sprcha pramení z otužovania, ktorému sa začal venovať koncom minulého leta. Ráno sa zvyčajne vybral k jazeru a postupne si zvykal na čoraz studenšiu vodu, až sa dostal na trojstupňovú, ktorú okúsil uprostred zimy na severe Slovenska. „Najhorší pocit je na začiatku, keď tam má človek vojsť. Potom, keď tam už si, snažíš sa iba dýchať, vydržať a myslieť na to, že ťa na brehu čaká čaj,“ spomína Oliver a hovorí tiež, že otužovanie mu pomáha odbúrať tlak na psychiku v časoch, keď je pracovne veľmi vyťažený.
V rámci debaty o príjemnom trávení času pri Oliverovi neomylne prešli k autám. Každodenná jazda po meste mnohých stresuje. On ju, paradoxne, miluje. „Snažím sa byť v aute čo najviac. Pred časom sme šli karavanom do Talianska a ja by som najradšej šoféroval celú cestu, bavilo ma to, aj keď som bol unavený. Ale priznávam, že som nervózny šofér,“ smeje sa Oliver.
Oliver však vraj nejazdí rýchlo a ani nevytrubuje na ostatných. „Nie, práve ľudia s rukou v okienku, hudbou nahlas a obiehaním bez blinkrov ma vytáčajú,“ hovorí a dodáva: „Rodičia ma naučili, že radšej stratiť minútu v živote ako o minútu život.“ On vraj jazdí zodpovedne – dosť rýchlo na to, aby nikoho zbytočne nebrzdil, ale zároveň bezpečne, aby sa nikomu nič nestalo. „Keď sa začne ozývať môj mladý pud, že potrebuje dávku adrenalínu, idem na Slovakia Ring, tam sa vyšantím a vybavené. Nemusím to robiť na ceste ako úplný idiot.“
Medzi milovníkmi áut je veľa takých, ktorí na svoje vozidlá nedajú dopustiť a jedenie či pitie v nich je totálne tabu. Oliver má áut niekoľko: od retro Škody 105 cez starý kabriolet, v ktorých si toho dovolí viac, až po novší model auta, ktorý používa bežne a je naň veľmi citlivý. Hovorí však, že sa už naučil v aute jesť tak, aby nenarobil neporiadok: „Pravidelne v aute jedávam McMuffin alebo hash brown a nikdy v živote som nenatrúsil ani som nič nezašpinil, lebo sa dobre jedia. Pitie mi tiež vôbec nevadí.“
S Oliverom by sa o autách dalo rozprávať donekonečna. Hovoril o tom, že si objednal svoju vysnívanú teslu, na ktorú si však ešte bude musieť niekoľko rokov počkať. Aj o tom, ako kedysi šoférovanie zbožňoval aj jeho otec a ako dnes chodí takmer všade peši či na bicykli a že Oliver si myslí, že ho to čaká tiež. Zaujímavé sú však aj jeho herecké ambície.
Ak by sme to mali rýchlo zhrnúť, Oliver sa vidí skôr pred kamerou ako v divadle, ale skôr v seriáli ako vo filme. „Som presvedčený, že dnes je dobrý herec ten, kto sa vie presadiť a otvárajú sa mu ďalšie dvere – či je to dabing, moderovanie, eventy, alebo čokoľvek, kde sa môže ukázať. Nie som úplne dobrý herec, ale viem sa presadiť. A to je, myslím si, v dnešnej dobe viac.“
Olivera široká verejnosť spoznala vďaka seriálom. Rozpoznateľnosť mu priniesla postava Lukyho v Oteckoch a práve toto nakrúcanie mu vypĺňa dopoludnia: „Poobede – po Oteckoch – som každý pracovný deň v rádiu a večer sa učím texty. Nedávno som točil film v Prahe, takže som mal niekoľko namáhavých dní plných cestovania.“
Film The Show je psychologický triler v československej produkcii. „Moja postava bude väčšinu filmu zatvorená v klietke. Hrám uleteného, zatrpknutého chalana, ktorý je trochu mimo, má tiky, nerozpráva... Všetko to pramení z toho, že ho znásilňoval strýko. Musím povedať, že keď som odchádzal z nakrúcania, mal som čo robiť, aby som sa dostal do normálu.“ Film bude o hraničných situáciách, keď sa v ľuďoch objavujú stránky, o ktorých možno ani oni sami netušili, že ich majú.
Od ťažkej témy filmu prechádza Oliver k tomu, ako prežíva leto. Hovorí, že po dvoch rokoch sa konečne dostane na poriadnu dovolenku: „Vždy to bolo o tom, že som niečo točil. Ale mňa to baví, neberiem to ako prácu. Robím to od deviatich rokov a naozaj to nie je žiaden stereotyp. Vždy sa niečo nové naučím a hlavne, vždy spoznám nových ľudí.“
Oliver by sa možno hercom nikdy nestal, keby ako deväťročný nestál s mamou v tom správnom rade na vianočného kapra. „Bol som živé dieťa a vyzeral som netypicky. Pred nami v rade stála pani, ktorá bola z televízie, a povedala, že by som sa hodil do telky, nech sa prídem ukázať. Tak som sa prišiel ukázať a vyšlo to. Nikto z mojej rodiny ani zo známych nebol z televízie, takže som nemal vydláždenú cestu, len som bol v správnom čase na správnom mieste.“
Na záver padla otázka, či si Oliver myslí, že by sa k herectvu skôr alebo neskôr dostal. Hovorí, že nie: „Ja som chcel byť vojakom. Ale som rád, že sa to stalo, a som za to extrémne vďačný. Povedal som si, že aj keď nie som fanúšik tetovania, tak keď si niekedy nejaké malé tetovanie dám, bude to niečo s kaprom. Pretože vďaka tomu kaprovi som dnes v telke. Vďaka kaprovi a mojej mame.“
