Príliš aktívne premýšľanie vraj skracuje život.
Už dlho sa hovorí, že pravidelný relax a meditácia prispievajú k lepšiemu zdraviu a psychickej pohode. Posledný výskum ale naznačuje, že priamo súvisia aj s dlhším životom, píše Greenwich Time.
Lekári totiž skúmali posmrtné mozgové tkanivá ľudí, ktorí žili „extrémne dlho“, teda viac než 100 rokov, a porovnali ich s mozgami ľudí, ktorí zomreli medzi 60-tym a 80-tym rokom života. Ukázalo sa, že prílišná aktivita buniek v tejto časti tela može byť škodlivá.
Paradoxne, toto zistenie môže byť v rozpore s doteraz zaužívaným poznatkom, že pravidelná aktivita, čítanie a tréning seniorom pomáha udržať sa v lepšej kondícii. „To, že limitovanie neurálnej aktivity je pri zdravom starnutí (vlastne) dobré, je super-nečakaná vec,“ uvádza Michael McConnell z Lieberovho inštitútu pre rozvoj mozgu.
Výskumníci využili vzorky z tzv. ľudských mozgových bánk, kam putovali z tiel viacerých darcov práve za účelom výskumu. Následne sa zamerali na množstvá proteínu s príznačným názvom REST (v angličtine aj „oddych“), o ktorom už vieme, že pomáha chrániť napríklad pred Alzheimerovou chorobou.
Platí, že ľudia, ktorí zomreli mladší, mali menšie hladiny REST-u ako vekoví rekordéri a potvrdzujú to aj ďalšie pokusy na myšiach a hlístovcoch. Ak im vedci ekvivalent ich REST-u zvýšili, mozgová aktivita u nich klesla a žili dlhšie. No a naopak, ak proteín REST zablokovali, červy zomierali skôr, príčom myši dostávali až hyperaktívne záchvaty.
Cynthia Kenyonová, viceprezidentka výskumu starnutia z iného nezávislého laboratória však naznačuje, že pravda a kľúč k ideálnemu životu na dôchodku leží niekde uprostred: „Chcete, aby neuróny boli aktívne vtedy, keď si to želáte, nie aby v zásade vybuchovali. Prílišná aktivita a nekontrolované vzrušenie pre mozog nie je zdravé,“ vraví.
Pripomína tiež, že mozgové tkanivo nie je jediné, ktoré dĺžku nášho života ovplyvňuje. Je tu aj srdce a iné svaly a koniec-koncov, aj darcovia, ktorých orgány boli podrobené skúmaniu, nakoniec zomreli z úplne rozdielnych príčin.
Navyše, starší ľudia musia pri riešení totožných úloh zvyčajne aktivovať viac mozgových buniek než ich mladší, šetrenie sa teda nie je až také jednoduché.
Cielené zvyšovanie hladín REST-u liekmi ale zrejme môže pomôcť aspoň pri liečbe mozgových ochorení či spomaľovaní samotného starnutia. Ďalšie výskumy teda určite budú nasledovať.
