Inštitút diplomatickej imunity je oveľa zložitejší, ako si množstvo bežných ľudí myslí.
Mýty, polopravdy a legendy. Množstvo Slovákov už v mladom veku prvýkrát započuje slovné spojenie diplomatická imunita a potom kráčajú životom s túžbou získať ju aj pre seba. Diplomatická imunita však nie je jednotvárna, ukrýva množstvo písaných aj nepísaných pravidiel a nedostane ju každý, kto pracuje v diplomatickej službe svojej krajiny v zahraničí. Imunita je čarovné slovíčko, ktoré človeka priťahuje, pretože vytvára ilúziu života nad zákonom, kde ho nikto nemôže postihnúť za jeho činy, ale v skutočnosti býva diplomatická imunita krehkejšia, ako by si človek mohol myslieť.
Jedným z prvých mýtov je diplomatický pas. Väčšina ľudí považuje držiteľa diplomatického pasu za človeka, ktorý si automaticky užíva aj diplomatickú imunitu, ba čo viac, imunita mu platí po celom svete. V skutočnosti pri držiteľoch diplomatických pasov platia výraznejšie obmedzenia.
Diplomatický pas amerického prezidenta Nixona
Diplomatický pas nie je v žiadnom prípade spoľahlivým indikátorom diplomatickej imunity. Vydáva sa zvyčajne diplomatickým pracovníkom štátu a členom delegácií, ktorí cestujú na oficiálne stretnutie do zahraničia za účelom reprezentovať svoju krajinu. Na to, aby diplomat aj skutočne získal diplomatickú imunitu, musí byť štátom riadne akreditovaný podľa pravidiel Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch.
Diplomatické pasy pritom na Slovensku automaticky získavajú aj poslanci parlamentu, avšak s diplomatickou imunitou by nepochodili. Výhodami diplomatického pasu zvyčajne bývajú možnosti rýchlejšieho prechodu cez letisko, kde často existujú oddelené kontroly pre diplomatov, a miernejšie pravidlá na získavanie víz.
Diplomatický pas pritom musia diplomati po návrate zo služobnej cesty, umiestnení v zahraničí či skončení kariéry vrátiť späť svojmu štátu, takže sa s ním ani nebudú môcť pochváliť kamarátom. Diplomatický pas nie je nikdy používaný na súkromné cesty. Ak sa slovenský veľvyslanec v Nemecku vyberie na dovolenku do Ázie, pri opúšťaní Nemecka sa preukáže diplomatickým pasom, ale pri vstupe do ázijskej krajiny použije svoj osobný pas, pretože cesta nemá nič spoločné s výkonom jeho profesionálnej funkcie.
Držitelia diplomatického pasu si však môžu užívať aj diplomatickú imunitu. Aby ju získali, musia byť korektne akreditovaní na území štátu, do ktorého sa chystajú pôsobiť. V praxi to znamená, že diplomatická imunita prestáva platiť, ak diplomatický pracovník opustí krajinu svojej pôsobnosti, a tak musí dodržiavať rovnaké zákony a nariadenia ako akýkoľvek občan jeho rodnej krajiny.
Ak pôsobíš v zahraničí a si aj držiteľom diplomatickej imunity, život vie byť v mnohých ohľadoch oveľa jednoduchší. Základ diplomatickej imunity tvoria výsady a imunity. Najhlavnejšou imunitou je osobná nedotknuteľnosť. Akreditovaní diplomati nemôžu byť v krajine svojej pôsobnosti akokoľvek trestne stíhaní, ani odsúdení, ak nejde o závažný trestný čin, ktorého vyšetrenie je vo verejnom záujme.
Bez zrušenia diplomatickej imunity zo strany vysielajúceho štátu však neexistuje možnosť, pri ktorej by prijímajúci štát mohol diplomata postaviť pred súd. Existuje tak alternatíva, ktorá sa volá vyhostenie. Momentálne vo svete prebieha vyhosťovanie mnohých ruských diplomatov, čo znamená, že ich prijímajúce krajiny označili za neželané osoby, persona non grata, a dali im niekoľko desiatok hodín na to, aby sa zbalili a opustili územie krajiny. Nemohli by ich akokoľvek trestne stíhať, a tak je vyhostenie jedinou možnosťou.
Základným stavebným kameňom diplomatickej imunity je aj nedotknuteľnosť. Nedotknuteľnosť je aplikovaná na osoby, obydlie aj majetok, a tak polícia nemôže len tak zadržať diplomata, prehľadať mu auto či vstupovať mu do bytu. Na druhej strane, mýtus o tom, že diplomat nemôže dostať pokutu za parkovanie jednoducho nie je pravdivý. Vo veľkých svetových mestách ako Londýn či New York policajti pravidelne pokutujú aj diplomatické autá, čo im nič nezakazuje, avšak problematický je následný výber pokút.
Nedotknuteľnosť a oslobodenie od platenia mnohých daní a poplatkov diplomati využívajú aj tak, že pokutu síce dostanú, ale následne ju nezaplatia, a tak na záver dlžia prijímajúcej krajine obrovské čiastky peňazí. Len pre ilustráciu, v New Yorku pred pár rokmi dosiahla celková čiastka za nezaplatené pokuty 16 miliónov dolárov, pričom najviac nezaplatených prehreškov mal na konte Egypt.
New York sa pritom už pred rokmi rozhodol zaviesť pravidlo, pri ktorom po troch nezaplatených pokutách za sebou môže mesto zadržať diplomatické parkovacie označenie. Aj keď diplomatická imunita na najvyššej úrovni platí aj pre diplomatov v rámci Európskej únie, nepísané pravidlo znie tak, že ju netreba zneužívať na žiadnej úrovni. Imunitou sa preto nezvyknú diplomati oháňať ani pri prehreškoch na cestách či nesprávnom parkovaní, pretože podobné tresty nestoja za medzinárodný škandál a zhoršovanie vzťahov medzi blízkymi krajinami.
Medzi neoddeliteľnú súčasť diplomatickej imunity aplikovateľnú najmä na celé ambasády, ale aj jednotlivých diplomatov, patrí diplomatická pošta. Diplomati sú v prijímajúcej krajine oslobodení od akýchkoľvek priamych daní, a preto neplatia daň z príjmu či daň z nehnuteľnosti. Nevyhnú sa však nepriamym daniam, ktoré sú už započítané do cien produktov, ako daň z príjmu.
Diplomatická pošta umožňuje ambasádam a diplomatom vykonávať jednu z najdôležitejších súčastí ich práce. Diplomatická imunita garantuje bezproblémovú komunikáciu s domácou krajinou, a pri nej sa využíva aj diplomatická pošta. Diplomatickú poštu nesmú policajti či colníci otvárať a musia ju nechať prejsť bez kontroly, pričom v minulosti práve diplomatická pošta otvárala dvere pašovaniu cigariet, alkoholu či nebodaj drog. Diplomati pritom nemusia platiť ani poplatky za import a export tovaru.
Diplomatickú poštu sa nedávno snažil zneužiť aj držiteľ ukrajinského diplomatického pasu na slovensko-ukrajinskej hranici. V polovici roku 2016 sa manžel ukrajinskej diplomatky snažil dostať na Slovensko aj s autom plných cigariet, ale slovenskí colníci mali vážne podozrenia, a tak kontaktovali priamo ukrajinské ministerstvo vnútra, ktoré im dalo povolenie na prehľadanie auta. Bez povolenia by auto prehľadať nemohli. Na prepravu diplomatickej pošty pritom musí ministerstvo zahraničných vecí vydať povolenie, čo vtedy manžel diplomatky nemal. Na záver treba podotknúť, že diplomatickú imunitu získavajú aj rodinní príslušníci akreditovaných diplomatov v konkrétnych krajinách.
Diplomatickú imunitu môže v prípade závažných trestných činov zrušiť len vysielajúci štát. Ani pri závažných zločinoch však neexistuje pravidlo, podľa ktorého tak krajina musí urobiť, a ide len o udržiavanie dobrých vzťahov. Rusko v roku 2001 odmietlo zrušiť diplomatickú imunitu svojmu diplomatovi v Kanade.
Andrej Knyazev šoféroval pod vplyvom alkoholu, vyšiel autom na chodník a zabil kanadskú právničku, zatiaľ čo jej kamarátku ťažko zranil. Kanada ho chcela postaviť pred súd priamo v krajine, ale Rusko odmietlo imunitu zrušiť, a tak bol Knyazev vyhostený. Súdny proces potom prebehol priamo v Rusku, pričom na vyšetrovaní obe krajiny spolupracovali. Diplomat bol najskôr vyhodený z diplomatickej služby a následne mu súd udelil štvorročný trest za neúmyselné zabitie.
