Samota je najväčším strašiakom každého z nás.
Samota a osamelosť väčšinou kráčajú ruka v ruke, ale nemusia sa vždy dopĺňať. Človek je spoločenský tvor, ktorý potrebuje mať okolo seba dostatok ľudského kontaktu a stimulácie, aby sa jeho mozog jednoducho nezbláznil a nezačal donekonečna analyzovať sám seba, avšak množstvo ľudí po celom svete zostáva osamelých aj bez toho, aby sa o to akokoľvek pričinili.
Najčastejšie sa samota dotýka staršej generácie ľudí, ktorým zomrel celoživotný partner a deti sa už dávno odsťahovali, aby žili svoje vlastné životy, pričom človek potom často zostáva vo svojom dome úplne sám a ak nemá aj v pokročilom veku vybudovanú sieť priateľov a známych, svoje dni trávi pozeraním televízie a rozmýšľaním. Práve na životné ťažkosti starších ľudí sa snaží upozorniť iniciatíva The Loneliness Project, v rámci ktorej si na vlastnej koži vyskúšal celý týždeň samoty aj Joe.
Zvyknutý na neustále sledovanie svojho telefónu, Joe smartfón vypol a odložil, aby zistil, či sa ľudská myseľ po týždni v izolácii vlastného bytu nezblázni. Joe síce mal k dispozícii rôzne stimulácie ako televízia, knihy či hlasy susedov, a tak sa jeho myseľ nemusela úplne uzavrieť do seba, ale osamelosť sa mu veľmi rýchlo dostávala do mysle a postupne nemohol zaspať a celé hodiny trávil rozmýšľaním nad prázdnotou, ktorú momentálne prežíval.
Po úspešnom zvládnutí týždňa samoty napokon navštívil svojho suseda Barryho, ktorého manželka zomrela v roku 2015 a on odvtedy trpí osamelosťou. Ľudia potrebujú kamarátstva a nezáleží pritom na veku, pretože naša myseľ nemôže zostať na dlhú dobu osamote, keďže sa neustále pohybujeme neďaleko hranice šialenstva.
