Paradoxom je, že judaizmus tu vyznáva dnes už len 0,2% obyvateľov.
Pojmy ako Židia a štát ukrývajú hlbokú kontroverziu. O prvotných príbehoch sa môžeme dočítať ešte z Biblie, odkiaľ je veľmi známy napríklad Mojžiš a jeho snaha vyprevadiť židovský národ z egyptského otroctva a priviesť ho do zasľúbenej zeme. Následne po skončení druhej svetovej vojny vznikol na Blízkom východe nový štát s názvom Izrael. Dnes v ňom žije vyše 8 000 000 ľudí, z toho väčšina Židov. Na ich smolu, okolité arabské krajiny s nimi nemajú zrovna najideálnejšie vzťahy, čoho dôsledkom je napríklad aj fakt, že Izrael hráva rôzne športové kvalifikácie (futbal a podobne) radšej s európskymi družstvami. Ak by vycestovali východnejšie, nemuseli by zápasy dopadať dobre.
Aktuálne teda ide o jediný židovský štát na zemeguli. Avšak nie vždy tomu tak muselo byť. Za zmienku stojí tzv. Plán Madagaskar. Išlo o výsledok nemeckej snahy o riešenie židovskej otázky. Podrobnejšie sme o ňom už písali, no v skratke - ostrov Madagaskar mal poslúžiť ako oblasť, kde by postupne nasťahovalo 1 000 000 Židov každé 4 roky. Samozrejme, príliš slobody by si neužili, pretože malo ísť o policajný štát pod patronátom príslušníkov SS. To je tak v krátkosti z histórie snáh o vytvorenie domova hebrejského národa. My vám teraz ukážeme zaujímavosť z Ruskej federácie, o ktorej ste pravdepodobne nikdy nič nepočuli ani nečítali.
Už len dlhý názov krajiny - Ruská federácia naznačuje, že na celom území sa rozprestiera hneď niekoľko republík. Či už ide o Tatársku, Dagestanskú, Čuvašskú, Karelskú, Čečenskú, Altajskú či inú. Ruské územie sa delí okrem nich aj na kraje, oblasti, mestá federálneho významu, federálne okruhy, ekonomické rajóny či autonómne oblasti. Pre nás je teraz najzaujímavejší posledný spomenutý pojem. V súčasnosti na sa území Ruska nachádza jedna jediná autonómna oblasť - Židovská autonómna oblasť. Jej pôvodný názov je Еврейская автономная область.
Nachádza sa ďaleko na východe a hraničí s Čínou. Čo sa týka geografických faktov, rozprestiera sa na ploche 36 000 kilometrov štvorcových a na danom území žije dnes len niečo vyše 176 000 ľudí. Populácia sa rovná akoby dvom Prešovom, čo nie je ohromujúce číslo na tak veľké územie. Čo sa týka histórie, k prvej zaujímavejšej udalosti došlo v roku 1858, kedy bolo tamojšie územie začlenené k Ruskej ríši. Prvými obyvateľmi regiónu sa stali ruskí vojaci. Prišlo ich sem okolo 40 000 a postupne si postavili drevené domčeky a usídlili sa. No okrem nich sem chodili aj vedci, prírodovedci, bádatelia a ďalšie osoby, aby preskúmali lesy, polia i rieky. Po dlhých rokoch spolunažívania došlo k významnej investícii - začala sa tadiaľto budovať Transsibírska magistrála.
Miestna železničná stanica:
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa Lenin rozhodol osloviť židovské menšiny. Bolo samozrejmé, že v krajine zastávajú významné pozície, no po revolúcii sa začala zvyšovať ich nezamestnanosť. Aby si Lenin zabezpečil ich podporu, rozmýšľal nad presídlením Židov do určitej oblasti, kde by mohli pokojnejšie spolunažívať. V počiatkoch sa silno uvažovalo nad Krymom a južných častiach dnešnej Ukrajiny, kde aj isté rajóny koniec-koncov vznikli. Neskôr ale prišiel zvrat. Samotný Stalin rozhodol, že väčšia židovská autonómna oblasť vznikne na východe krajiny. Za všetkým boli jasné úmysly. Krajinu pri hraniciach s Čínou vybrali pre niekoľko dôvodov. Nakoľko na východe bolo osídlenie redšie a zálusk na tamojšie územia si robilo Japonsko, chcel zvýšiť počet obyvateľov vo vojensko-poľnohospodárskej oblasti. A preto dal zelenú vzniku Židovskej autonómnej oblasti (7. máj 1934), čím posilnil postavenie Ruska v regióne. Dôležitý je pojem oblasť, pretože nevznikla nová republika, čím miestni nemohli príliš rozhodovať o svojom vlastnom osude.
Zosilnela propaganda i snahy o prísun väčšieho počtu Židov. Za jej vrchol sa považuje vyprodukovanie filmu s názvom Искатели счастья (Hľadači šťastia) lákajúci na príchod do regiónu kvôli práci, plneniu snov či spomenutému šťastiu. Vznikali židovské školy, noviny i divadlo. Prichádzali sem aj rodiny z Južnej či Severnej Ameriky. Potom ale prišla druhá svetová vojna. Nakoľko Židovská autonómna oblasť bola pomerne ďaleko od diania všetkého, prišla ďalšia vlna prisťahovalcov. V roku 1945 tu žilo už 50 000 ľudí a v 1948 tvorili Židia 25% celkovej populácie ŽAO.
Na ich smolu, rok 1948 bol aj veľmi nešťastný, pretože Stalin začal proti Židom v krajine brojiť. Strácali prácu, postavenie v spoločnosti i ďalšie slobody. Éra v Sovietskom zväze v druhej polovici 20. storočia bola neúnosná a Židia začali odchádzať do novovytvoreného štátu s názvom Izrael. Po sčítaní v roku 2010 sa zistilo, že v oblasti zostalo len 1 600 Židov (1% z celkového počtu obyvateľov ŽAO). Etnickí Rusi tvorili drvivú väčšinu. Dnes je situácia taká, že jidiš kultúra hovorí aspoň niečo už len malému počtu starcov a región má so Židmi spoločný už len svoj názov.
Vývoj počtu Židov:
Centrom sa stalo mesto Birobidžan. Dnes v ňom žije vyše 74 000 ľudí a pri pohľade na mapu je naozaj "na konci sveta". Čo je však pozoruhodné, je možnosť prezrieť si miestne ulice prostredníctvom služby Google Street View. Vďaka nej vidno, že židovská kultúra skutočne zmizla a ide už len o typické ruské sídlo. Cez letu tu teploty vystupujú k 30°C, no počas zimy príde chlad okolo -15°C. Skoro ako u nás.
Vitajte v Birobidžane!
Plánujete niekedy ísť sem na výlet?
