Asi 150-tisíc ľudí žijúcich na severe Afriky sú občania Európskej únie. Sú izolovaní z jednej strany Marokom a z druhej strany Stredozemným morom.
Na svete existuje niekoľko krajín, ktoré sa rozprestierajú na viacerých svetadieloch. Ruská federácia je asi najznámejšia, no aj také Turecko má svoju európsku a ázijskú časť. Takto by sa dalo polemizovať napr. aj o Dánsku, ktorého autonómnym územím je Grónsko patriace k Severnej Amerike atď. No to už sme skôr pri kolóniách, a to by sme predsa mohli takto niektoré krajiny lokalizovať po celom svete. Existuje však jedna krajina, ktorá sa nachádza v Európe aj v Afrike a málokto to vôbec tuší. Je ňou Španielsko.
Všetci vieme, kde na mape Španielsko hľadať – na Pyrenejskom polostrove, v juhozápadnej časti Európy. Keď si ale nalistujete dobrý atlas (google maps to istí), zistíte, že Španielsko má časť svojho územia aj na africkom kontinente. A teraz nemáme namysli Kanárske ostrovy, ale malé kúsky území na severe Afriky, ktoré spadajú priamo pod Španielske kráľovstvo.
To malo v minulosti nemalý vplyv na severozápadnú časť Afriky, čo z geografického hľadiska nie je prekvapením. V severnej časti dnešného Maroka bolo ešte v roku 1955 územie nazývané Španielske Maroko. V tej dobe už ale európske koloniálne mocnosti nedokázali udržať svoje postavenie v týchto územiach a cesta k vytúženej nezávislosti Maroka bola otvorená. Napriek tomu až dodnes ostalo na severe Afriky pár maličkých území na pobreží Stredozemného mora súčasťou Španielska.
Jedným takýmto "ostrovčekom" na Africkom území je Melilla, ktorá je súčasťou provincie Málaga. Má 12 km2 a takmer 80 tisíc obyvateľov. Keďže je to osídlená časť územia patriaca pod Španielsko a priamo hraničí s Marokom, vyvstal z tejto situácie problém s utečencami. Pre nich je Melilla vidinou jednoduchého vstupu do EÚ. Odpoveďou preto bol vysoký dvojitý plot, infračervené kamery, hlásiče pohybu a niekoľko strážnych veží.
Plot na hraniciach Maroka so španielskou Melillou.
Ďalším podobným územím je Ceuta. Nachádza sa v blízkosti Gibraltaru. Má 18,5 km2 a okolo 75 tisíc obyvateľov. Aj toto územie je od Maroka oddelené vysokým plotom. Narozdiel od Melilly, v Ceute sa nenachádza letisko a spojenie s Európou je teda možné výlučne po vode.
Melilla a Ceuta boli pred vstupom Španielska do EÚ tzv. slobodnými prístavmi. Momentálne sú ako autonómne mestá jedinými oficiálnymi územiami Európskej únie v Afrike.
Súčasťou Španielska sú okrem týchto dvoch miest aj neobývané exklávy. Ako prvú spomenieme Peñón de Vélez de la Gomera, ktorá má iba necelé dva hektáre. Z pôvodného ostrova z nej spravili piesočným násypom polostrov. V súčasnosti tu má základňu vojenská hliadka španielskej armády so 60 členmi, čo sa však nepočíta ako civilné obyvateľstvo. Medzi touto časťou Maroka a Španielska je hranica dlhá 80 m. Je to pravdepodobnejšie najkratšia suchozemská hranica medzi dvomi štátmi na svete.
Ďalšou exklávou je Isla Perejil – malý ostrov ležiaci blízko pobrežia Maroka. Má iba 15 hektárov a je neobývaný. Na mape sveta vyzerá tento ostrov ako absolútne nedôležitý kus skaly vyčnievajúci z mora. Napriek tomu aj o takýto malý kúsok územia sa vedia dve krajiny hádať. Španielsko tam svojho času poslalo svoje námorné jednotky, pretože Maročania ho predtým obsadili a vztýčili tam svoju vlajku. Dosť tragikomické. O aktivitách na tomto ostrove sa hovorí rôzne. Napríklad, že ho využívajú marockí pastieri na pasenie kôz, alebo že ho využívajú teroristi a pašeráci.
Ďalšími ostrovčekmi sú Peñón de Alhucemas, kde sa nachádza pevnosť, ktorá je domovom pre malú španielsku vojenskú posádku a ostrovčeky Chafarinas, ktoré majú status národnej prírodnej rezervácie.
Peñón de Alhucemas.
No a keď sme už takto načreli do témy neobvyklých španielskych hraníc, nemôžeme obísť ani opačnú stranu krajiny, kde sa tiež nachádza jedna exkláva. Pár kilometrov východne od Andorry sa nachádza Llivia, takmer 13 km2 veľký kúsok zeme zo všetkých strán obkolesený Francúzskom. Od zvyšku Španielska je vzdialený jeden a pol kilometra a žije tu vyše tisíc ľudí.
A máme tu ešte jednu čerešničku, znova na hraniciach s Francúzskom. Medzi španielskym mestom Irun a francúzskym mestečkom Hendaye tečie rieka, ktorá tvorí štátnu hranicu. Nič neobvyklé. Na tejto rieke je však jeden ostrovček s názvom Isla de los Faisanes, ktorý sa už od roku 1659 každých 6 mesiacov nachádza v inej krajine. Správne, Francúzsko a Španielsko si takto priateľsky striedajú „kontrolu“ nad týmto malým riečnym ostrovom.
Ostrov patriaci dvom krajinám.
