Diváci si v prvej chvíli mysleli, že maskovaní útočníci sú súčasťou scenára.
Dva roky pred beslanským masakrom, o ktorom sme vám priniesli článok len nedávno, Ruskom otriasla rukojemnícka dráma, ktorá je ojedinelá aj na celosvetové pomery. Čečenskí islamskí teroristi tentokrát zaútočili v samom srdci Ruska – v Moskve, kde si za cieľ vybrali vypredané divadlo. Motív útoku bol jasný, stiahnutie ruskej armády z Čečenska, ukončenie čečenskej vojny a uznanie Čečenska za nezávislú krajinu. Požiadavky však neboli pre ruských pohlavárov absolútne prípustné, a tak sa začala krvavá vyslobodzovacia akcia, pri ktorej zomreli desiatky ľudí. Rukojemnícka dráma sa teda neskončila podľa predstáv a neskorším vyšetrovaním bolo zistené, že viac obetí paradoxne zahynulo pri samotnom vyslobodzovacom útoku ako v čase držania teroristami. Túto skutočnosť vnímali mnohí Rusi ako neospravedlniteľný zločin na nevinných ľudí, keďže za mnohými životmi stáli priamo špeciálne jednotky Alfa a Vympel.
Prvá časť muzikálu Nord-Ost síce skončila smutne, no nebolo to nič oproti tomu, čo na približne 850 divákov čakalo v druhom dejstve. Vtedy sa totiž na pódiu objavil maskovaný muž so samopalom. Len málokomu pritom napadlo, že toto už nie je scenár divadelnej hry, ale krutá realita. Aj po vypálení prvých rán do vzduchu si stále mnohí užívali dych vyrážajúcu autenticitu celého prevedenia. Avšak o pár sekúnd neskôr už o teroristickom útoku nik nepochyboval. Bolo 23. októbra 2002 asi deväť hodín večer, keď pred moskovským divadlom Dubrovka zastal autobus, z ktorého vystúpilo 40 až 50 ozbrojených útočníkov. Veľkú časť teroristov tvorili tzv. čierne vdovy, manželky zabitých čečenských povstalcov. Strieľajúc samopalmi do vzduchu vnikli za vedenia iba 22-ročného Movsara Barajeva do budovy divadla, ktoré bolo v tom čase vypredané. Počas prvých minút útoku zavládol v budove chaos, vďaka čomu sa podarilo desiatkam ľudí utiecť cez okná či únikové východy. I tak sa ale maskovaným mužom a ženám vydarilo zadržať približne 850 rukojemníkov. Boli medzi nimi aj turisti z Ukrajiny, USA, Kazachstanu, Holandska, Rakúska či Arménska. Tých zhromaždili v hlavnej sále a celú budovu posiali výbušninami. Podľa odhadov bolo v budove toľko výbušnín, že po odpálení by sa pravdepodobne celé divadlo zrútilo.
Po pár hodinách rukojemníckej drámy sa situácia mierne upokojila a nastal značný zlom, keď sa teroristi dobrovoľne rozhodli prepustiť 150 až 200 ľudí. Prevažne išlo o malé deti, tehotné ženy, zahraničných návštevníkov a ľudí potrebujúcich zdravotnú starostlivosť. O pol druhej ráno sa do divadla pokúsila vstúpiť 26-ročná žena, ktorá nevedno ako prešla cez policajné zátarasy. Po vstupe do divadla začala podnecovať rukojemníkov, aby sa svojim únoscom postavili zoči-voči. Teroristi však mladú Oľgu Romanovú pokladali za tajnú agentku FSB, ktorú nastrčili sami vyjednávači. Preto ju po niekoľkých minútach zastrelili. Jej telo bolo neskôr odpratané tímom lekárov. Počas druhého dňa sa politici pustili do ostrého vyjednávania. Na rozhovoroch sa zúčastnili mnohé známe tváre ruskej politiky ako Vladimir Putin, Boris Nemtsov či Mikhail Gorbachev. Kvôli vzniknutým udalostiam bol Putin dokonca nútený zrušiť vtedy naplánovanú zahraničnú cestu za mnohými svetovými lídrami vrátane Georga Busha. Podľa FSB bolo druhého dňa prepustených ďalších 39 rukojemníkov, avšak čečenskí teroristi sa stále väčšmi vyhrážali, že ak ich požiadavky nevezmú politici vážne, začnú strieľať jedného rukojemníka za druhým. A keďže sa vnútri nachádzalo približne 600 na smrť vystrašených rukojemníkov, v hre bolo stále veľa.
I keď boli do budovy krátkodobo vpúšťaní novinári a lekári, atmosféra bola i naďalej na bode mrazu. Ruské politické špičky požiadavkám čečenských teroristov neplánovali vyhovieť, no tí zase nemali problém behom sekundy kohokoľvek zastreliť. Postrelený bol dokonca aj plukovník FSB Konstantin Vasilyev po tom, čo sa pokúsil dostať na pozemok divadla. Aby toho nebolo málo, v druhý deň vyjednávania prasklo potrubie, z ktorého sa začali valiť hektolitre vody. V priebehu pár hodín voda zaplavila celé prízemie, čo vnímali teroristi ako naplánovanú akciu zo strany bezpečnostných zložiek. Neskôr vyšlo najavo, že kanalizáciu využívali ruské špeciálne jednotky na odpočúvanie. V tretí deň moskovskej drámy už boli všetci na pokraji svojich síl. Vyjednávania politických špičiek nikam neviedli, bezpečnostné zložky boli v koncoch a podobne tomu boli zrejme aj teroristi vo vnútri. O rukojemníkoch ani nehovoriac. Na krk pritom začali politikom dýchať aj príbuzní uväznených. Tí na tretí deň zorganizovali v Moskve protivojnovú demonštráciu. Únoscovia sa v priebehu tretieho dňa napokon dohodli na prepustení ďalších 75 zahraničných občanov za prítomnosti diplomatických zástupcov ich krajín.
Skutočné zábery z kamery v divadle
Novinárom kanála NTV sa podarilo spraviť rozhovor aj s hlavným veliteľom celého zásahu - Movsarom Barayevom. Ten ruskej vláde prostredníctvom novinárov odkázal, že do Moskvy neprišli zabíjať nevinných ľudí ani bojovať proti špeciálnym jednotkám, keďže v Čečensku majú dosť bojov. Prišli s jediným cieľom – skončiť vojnu. Večer 25. októbra do budovy vnikol opäť neznámy civil. Ukázalo sa, že ide o staršieho muža, ktorého syn je stále medzi rukojemníkmi. Individuálna záchranná akcia sa preňho však neskončila dobre. Teroristi ho okamžite popravili. Vo večerných hodinách zahynuli okrem postaršieho muža ďalší dvaja rukojemníci po tom, čo sa pokúsili o útek. 26. októbra, teda štvrtý deň od obsadenia divadla, sa ruské špeciálne sily Specnaz rozhodli konať. Približne o 05:00 spustili záchrannú akciu, ktorá sa však pre mnohých skončila fatálne. Neustále osvetlený hlavný vchod sa zrazu ocitol v tme a do vnútorných priestorov začali cez ventiláciu vpúšťať neznámy plyn, ktorý mal únoscov uspať či minimálne spomaliť ich reakcie. Účinky plynu boli však natoľko silné, že spôsobili katastrofu väčšiu ako celý doterajší únos. O zložení plynu ruské úrady mlčia doteraz, no odborníci sa nazdávajú, že išlo o deriváty fentanylu – lieku, ktorý si využíva na tlmenie extrémne silnej bolesti a svojimi účinkami je podobný či dokonca silnejší ako heroín. Jedná sa teda o extrémne silný opioid.
Vladimir Putin na následnej návšteve zachránených rukojemníkov v nemocnici
30 minút od zahájenia oslobodzovacej operácie vnikli jednotky Alfa a Vympel do budovy. Následne sa z divadla začali ozývať výstrely a došlo aj k niekoľkým výbuchom. Hodinu od vniknutia špeciálnych jednotiek však mali ruské úrady divadlo opäť po dlhých troch dňoch pod kontrolou. Okamžite sa začalo s evakuáciou všetkých rukojemníkov. Pred divadlo začali mieriť sanitky azda z každej moskovskej nemocnice. Krátko po ukončení operácie boli protiteroristické jednotky chválené za precízny protiútok, no na radosť bolo ešte priskoro. V priebehu transportu zranených do nemocníc totiž lekári zistili, že väčšina z nich vykazuje známky otravy neznámou chemickou látkou. Nemocnice boli pripravené na strelné poranenia, no chemický útok nik nepredpokladal. Spočiatku správy informovali o pár desiatkach mŕtvych, no v priebehu dňa sa ich počet vyšplhal na neuveriteľných 170, z čoho bolo 130 rukojemníkov. Spomínaný plyn síce nebol smrteľne jedovatý, avšak jeho dlhodobá inhalácia znamenala najmä pre malé deti a starších ľudí značné problémy.
K obrovskému počtu mŕtvych taktiež prispelo utajovanie použitej chemickej látky. Dokonca ani lekárom v nemocniciach nebolo poskytnuté presné zloženie onoho plynu. Smrť mnohých tak bola zapríčinená aj nesprávnou liečbou. Ďalšie úmrtia mali byť spôsobené neorganizovanou evakuáciou, vďaka ktorej sa mali zachránení rukojemníci udusiť v preplnených sanitkách. Chaotická evakuácia a neadekvátny zásah ruských špeciálnych síl sa napokon stali všade premieľanou témou. Ruské úrady sa tak museli vysporiadať s obrovskou kritikou verejnosti aj justície. Obzvlášť obviňovaní boli za použitie nebezpečnej látky a jej následné utajovanie. Tie sa však bránili tým, že ak by spomínaný plyn nepoužili, mohli byť odpálené bomby a škody na životoch by boli ešte omnoho väčšie. Či bol alebo nebol takýto zásah primeraný, je už na postoji každého jednotlivca, avšak obrovské straty na životoch v divadle Dubrovka sa okrem teroristov už navždy pripíšu aj bezpečnostným zložkám.
