Príbeh bývalého námorníka a jeho premena na pašeráka drog.
Deväťdesiate roky neboli divoké len na Slovensku, ale aj v ďalších častiach sveta. Platilo to aj o španielskom regióne Andalúzia, kde po náročnej kariére v britskom kráľovskom námorníctve žil aj Boris. Boris nie je jeho skutočné meno, ale po svojich skúsenostiach za posledných 30 rokov radšej používa vymyslenú prezývku, aby mal väčší pocit bezpečia. V tom čase pracoval na pobreží Stredozemného mora a učil turistov, ako sa správne potápať, takže jeho život bol oveľa menej stresujúcejší a on si ho nevedel vynachváliť až do chvíle, kým si ho nevšimla partia pašerákov z Maroka. Dlhší čas ho pozorovali a vedeli, že ide o profesionála s bohatými skúsenosťami, tak ho oslovili s ponukou, či by im nechcel pomôcť s prevážaním hašiša z Maroka do rôznych európskych krajín. Neváhal a ponuku takmer okamžite prijal, pretože rád trávil svoj čas na mori a pašeráci ho zaujali aj vďaka tomu, že podľa nich vyzeral veľmi nevinne. Väčšina z pašerákov už na prvý pohľad vyzerala ako skupina, ktorá rada žije na hrane zákona, avšak Boris vyzeral ako obyčajný milovník morí.
The ridiculous life of UK drug smuggler who took part in huge drug deals... https://t.co/p1xBeashkQ pic.twitter.com/X9TeFsnfZ2
— LADbible (@ladbible) 17. července 2017
Borisov život sa onedlho výrazne zmenil, pretože už viac neučil turistov potápať sa, ale trávil niekoľko týždňov na mori spoločne s tvrdými kriminálnikmi z Maroka. Dlhšie obdobia strávené v izolácii od civilizácie na lodi mu neprekážali a často jednotlivé cesty využívali aj samotní pašeráci, pretože množstvo z nich bolo závislých na drogách. Na loď sa preto vybrali ako na odvykačku a verili, že keď sa vrátia naspäť domov, už ich to ku drogám lákať nebude. Drogovo závislí pašeráci sa často utiahli do seba a svojej psychiky, aby závislosť porazili, lenže s Borisom sa plavili aj tvrďasi ako Chunky. Volali ho tak preto, lebo si nechal odrezať kúsok ucha, aby dokázal príslušnosť ku svojmu gangu. Boris medzi nimi preto vyzeral ako neviniatko a často to využívali na maskovanie toho, čo skutočne na lodiach prepravovali. Desiatky až stovky ton hašišu prúdili z Maroka do Španielska, Francúzska, Švajčiarska či dokonca aj do Spojeného kráľovstva a výplata nebola vôbec biedna, pretože za týždeň práce dostala celá posádka približne 250-tisíc eur, ktoré si museli rozdeliť medzi sebou.
Vždy po návrate do prístavu v Španielsku či Maroku sa Boris dočkal väčšej a väčšej popularity, pretože o jeho tajomnej práci sa čoskoro dozvedeli jeho známi aj neznámi, a tak bol menšou lokálnou celebritou. Mal miesto v najlepších španielskych prístavoch a ľudia ho doslova oslavovali, čo nečakal a predpokladal, že sa bude musieť oveľa výraznejšie skrývať. Popularitu si získal nielen medzi mužmi, ale aj medzi ženami, čo si aj náramne užíval. V jednom momente sa záujem žien dokonca dostal až do takej nepredstaviteľnej miery, že miestna polícia chcela Borisa aj s jeho kumpánmi zatknúť za prevádzkovanie veľkej operácie zameranej na prostitúciu. Vyšetrovanie napokon neprinieslo ich zatknutie, avšak policajný šéf z regiónu sa dozvedel o tom, ako si chlapi zarábajú na živobytie. Opletačky so zákonom však vyriešil samotný policajný šéf, keď na margo ich pašovania povedal len to, že im želá veľa šťastia, keďže očakával čosi závažnejšie ako obyčajný hašiš. Boris nemá problém priznať, že vo svojich najlepších časoch vo veľkom podplácali policajtov a nebyť jedného nespoľahlivého člena posádky, ktorý si za peniaze na úplatok kúpil dom, zrejme by ich nechytili ani v roku 2007.
Marockí námorníci ich chytili aj so 4,5-tonami hašiša na palube, namierili na nich zbrane a priviezli späť na pobrežie, kde ich už čakalo takmer celé mesto. Ľudia sledovali, ako námorníci postavili z hašišu stenu a Borisa postavili pred ňu, za čo bol odsúdený na 10 rokov v marockom väzení a dostal aj vysokú pokutu. Boris strávil čas za mrežami aj v Španielsku či Spojenom kráľovstve, ale najviac si ho užíval práve v Maroku. Navštevovala ho tam rodina, mal pri sebe mobil a jedlo bolo skvelé, zatiaľ čo v Španielsku hrával s bacharmi poker a fajčil s nimi marihuanu. V marockom väzení síce na vlastnej koži vyskúšal waterboarding, čiže vodné mučenie, ale po dvoch rokoch dostal kráľovskú milosť, ktorá sa tam udeľovala celkom pravidelne. Marockým väzňom skrátili tresty a zahraničných poslali rovno domov, takže sa Boris vrátil do Spojeného kráľovstva, kde žije dodnes, avšak v zime sa plánuje presťahovať do Španielska. Pašovanie hašišu sa dnes vraj už neoplatí, a tak žije svoj život v hausbóte a nemôže si ho vynachváliť.
