My na Slovensku sme voči moriam dobre chránení, no desiatky ďalších krajín už majú problémy, ktoré my nepoznáme.
Klimatické zmeny neutíchajú, no aj napriek ich stupňujúcej sa hrozbe im verejnosť nevenuje dostatok pozornosti. Raz za čas si niekto pozrie fotografiu bieleho medveďa sediaceho na ľadovej kryhe uprostred mora či posmúti nad videami ukazujúcimi zmeny jednotlivých kútov Zeme. Pri vode teraz aj zostaneme. Ingrediencia, bez ktorej by život na našej planéte pravdepodobne nikdy nevznikol, sa stáva čoraz vzácnejšou. Nemyslíme teraz slanú vodu, ale sladkú. Tá je zadržiavaná v riekach, jazerách i na póloch. A práve sever i juh zemegule akosi stráca bielu farbu. Síce ešte sa nám oba póly úplne neroztopili, no keď raz situácia dôjde ku kritickému bodu, bude zle.
Mnohé holandské územia už dnes ležia pod úrovňou hladiny mora:
Nás Slovákov sa zvyšovanie hladiny oceánov priamo nedotýka, nakoľko nehraničíme so žiadnym morom a najbližšie, Jadranské more, je od našich hraníc vzdialené 350 kilometrov. Ako je ale všeobecne známe, veľké počty ľudí žijú práve na pobreží a akonáhle sa začnú napĺňať nepríjemné scenáre, dôjde v budúcnosti k veľkým problémom. K akým a kto bude ohrození? Bližšie informácie nám podáva priamo stránka World Ocean Review. Podľa jej údajov až 200 000 000 ľudí v súčasnosti žije na pobreží v nadmorskej výške do 5 metrov nad morom. Podľa odhadov by do konca aktuálneho storočia malo toto číslo vzrásť až na 500 000 000. Situácia nie je ružová ani v Európe. Ak by sa hladina morí zdvihla iba o jeden jediný meter, ohrozených by zostalo 13 000 000 ľudí. A ešte jeden údaj, vyše 1 000 000 000 ľudí žije v nadmorskej výške do 20 metrov nad morom.
Typické problémy Slovenska s nadmernými množstvami vody. Naše potoky a rieky sa vylejú, zaplavia okolie, no o pár dní sa všetko dá do poriadku. Avšak morská hladina bude stúpať natrvalo, nielen na pár hodín:
Ku kritickým miestam na európskom kontinente patria severozápadné pobrežia (Belgicko, Holandsko, Anglicko, Dánsko), taktiež aj pobrežie Nemecka a Poľska, talianska Pádska nížina či delty veľkých riek ako Rýn, Dunaj, Visla a podobne. Keby už dnes neexistovali rôzne mechanizmy na udržanie vody mimo domovov mnohých rodín, stovky holandských i nemeckých oblastí by už dávno ležali pod vodou.
Dôsledky katastrofy globálne rozmeru by boli zlé. Ľudia by sa začali presúvať viac do vnútrozemia a mnohé krajiny by museli byť dokonca aj opustené, pretože voda berie nielen životy a domy, ale aj pôdu, prístavy, dôležité uzly a tak ďalej. Sami dobre vieme, čo s našim kontinentom spravila nedávna migračná kríza, a to k nám prichádzali iba pomerne malé počty utečencov. Predpokladá sa, že ľudia budú o pár desiatok rokov utekať zo svojich domovov nielen kvôli vojne, ale aj vode. A keď ku všetkému pripočítame zvyšujúce sa teploty, suchá a nedostatok vlahy, máme sa na čo "tešiť".
