Za našu planétu treba bojovať.
Na našej planéte existujú tisíce fascinujúcich miest, ktoré by stáli za to, aby si sa tam vybral na krátky či dlhší výlet, ale množstvo z nich v nasledujúcich rokoch a desaťročiach zmení svoju tvár. Cestovný ruch, priemysel a najmä klimatické zmeny môžu tieto miesta premeniť na pustatiny, a tak sa poďme pozrieť na to, ktoré z nich by mohli byť výrazne poznačené.
Veľkonočný ostrov
Určite si už niekedy počul o svetoznámom Veľkonočnom ostrove, ktorý sa nachádza v južnej časti Tichého oceánu a preslávil sa najmä svojimi zaujímavými sochami. Po celom ostrove sa nachádzajú väčšie či menšie sochy znázorňujúce najmä rôzne tváre a postavy. Sochy na ostrove existujú už stovky rokov a s najväčšou pravdepodobnosťou sa o ich výrobu postarali pôvodní obyvatelia ostrova, lenže v budúcnosti sa Veľkonočný ostrov môže premeniť na pustinu. Obrovské návaly turistov spôsobujú, že je ostrov postupne zapĺňaný odpadkami aj tam, kde by byť nemali, a tisíce cudzích osôb narúšajú aj miestnu ekologickú situáciu. V budúcnosti je teda možné, že ostrov doslova stratí svoju pôvodnú vizáž.
Kilimandžáro
Najvyššia hora afrického kontinentu Kilimandžáro je už storočia obľúbeným bodov, či už miestnych obyvateľov alebo aj turistov a horolezcov. V tejto chvíli je vrch Kilimandžára ešte stále pokrytý veľkou vrstvou snehu, avšak o niekoľko desaťročí to tak ani zďaleka nemusí vyzerať. Za posledných 100 rokov sa sneh na vrchole Kilimandžára postupne začínal roztápať a situácia sa zrejme v najbližších rokoch nijak nezlepší, takže vedci predpokladajú, že okolo roku 2033 by už mal sneh z Kilimandžára zmiznúť nadobro. A najvyššia africká hora by tak stratila svoju ikonickú podobu.
Culebra, Portoriko
Portorický ostrov Culebra nepatrí medzi najvyhľadávanejšie dovolenkové destinácie, ale aj tak má svoje čaro. Ešte v 20. storočí by si tam pritom turistov hľadal len ťažko, pretože bol ostrov využívaný americkou armádou na testovacie bombardovanie, čo narobilo hromadu problémov s miestnym ekosystémom. Postupom času armáda od svojich testov ustúpila, čo sa nadobro stalo pravdou v roku 1975, a turisti sa viac či menej na Culebru začali hrnúť, čím sa už tak dosť poškodená príroda dostala ešte do horšieho stavu a v súčasnosti jej hrozí ekologická katastrofa. Necelé dve tisícky stálych obyvateľov sa proti nej snažia bojovať, ale následky bombardovania v kombinácii s turizmom sa zakryť nedajú.
Madagaskar
Madagaskar patrí medzi jeden z najfascinujúcejších a samozrejme aj najväčších ostrov na celej planéte. Na druhej strane, ľudia si ho očividne aj napriek tomu nedokážu vážiť, pretože Madagaskar v posledných desaťročiach zasiahla obrovská miera deforestácie a predpovede dokonca hovoria o tom, že do roku 2025 budú všetky madagaskarské lesy vyrúbané. Viaceré organizácie na ochranu prírody proti silnej deforestácii bojujú, ale zatiaľ to vyzerá ako boj s veternými plynmi. Na výrub lesov by pritom nemusela doplatiť len samotná vegetácia, ale najmä rôzne druhy zvierat, ktoré lesy a porasty využívajú ako svoj domov.
Veľký čínsky múr
Veľký čínsky múr je nepochybne jednou z najväčších ázijských turistických atrakcií a kvôli svojej popularite to v budúcnosti nebude mať ľahké. Už dnes si tisíce a tisíce ľudí pri návšteve múru zoberú jeden či dva kamene ako suveníry a dlhočízny múr sa samozrejme nedá efektívne a dokonale spravovať po celej svojej dĺžke. Informácie hovoria o tom, že v súčasnosti neexistuje už 22 percent múru, čo je okolo 2000 kilometrov, ale ľudská aktivita ako vandalizmus, krádeže, odoberanie suvenírov a taktiež aj prírodná erózia môžu ešte z múru zopár percent ukrojiť.
Bagan
Staroveké mjanmarské mesto Bagan predstavovalo pre pôvodných obyvateľov posvätné miesto, čomu sa prispôsobili aj stavy na jeho území. Aj dnes by si v okolí našiel viac ako 2000 rôznych budhistických chrámov či stĺpov, ktoré boli postavené ešte v 11. a 12. storočí, avšak ich budúcnosť nevyzerá až tak ružovo. O chrámy bolo skvele postarané v období od roku 1995 do roku 2008, ale keď sa potom do oblasti začali hrnúť turisti, aby toto posvätné miesto zažili na vlastnej koži, stav stĺpov aj chrámov sa zhoršoval. Turisti neváhajú vyšplhať na stĺpy, aby mali na mesto lepší výhľad, čím potom spôsobujú škody a zhoršujú ich celkový stav. Ak to takto bude pokračovať, množstvo z nich postupne jednoducho spadne, alebo sa dostanú do neopraviteľného stavu.
Nuuk, Grónsko
Azda najväčšie ekologické problémy v súčasnosti zažívajú miesta nachádzajúce sa v arktickej oblasti, kde sa už prejavujú účinky klimatických zmien. Grónske hlavné mesto Nuuk síce nepatrí medzi tie turisticky najvyhľadávanejšie, ale aj tak jeho návšteva stojí za to, lenže grónska vláda by v budúcnosti chcela v jeho okolí obnoviť ťažbu rôznych drahokamov. Existujúce bane sa už prevažne nepoužívajú a rozvoj baníctva by znamenal aj vznik nových baník, čo by sa nepochybne prejavilo na už aj tak dosť poškodenej ekologickej situácii. A ak sa k tomu pridá aj značné topenie ľadovcov, pri ktorom odborníci predpokladajú, že pobrežné ľadovce pri Grónsku zmiznú do roku 2100, mestu Nuuk možno bude hroziť aj ďalšia katastrofa.
Jazero Nikaragua
Nikaragua je pre väčšinu z nás aj dnes stále neobjaveným klenotom Strednej Ameriky, ale miestna vláda si na udržiavanie svojej prírody v dobrom stave zdá sa až tak veľmi nepotrpí. Zaujímavosťou je, že Nikagarua je jediným miestom na svete, kde sa vo voľnej prírode vyskytujú sladkovodné žraloky, avšak aj ich život zrejme ovplyvní projekt, ktorý sa dal do pohybu ešte v roku 2014. Vláda schválila investíciu v poobe vytvorenia Nikaraguajského prieplavu, vďaka čomu by vzniklo spojenie medzi Tichým a Atlantickým oceánom, lenže samotné vybudovanie kanálu tvrdo zasiahne vzácne ekosystémy v krajine. Nielenže na stavbu prieplavu doplatia tisíce obyvateľov, ale zmiznú aj veľké územia pokryté dažďovým pralesom, ktoré by sme si mali chrániť a nie ich v záujme biznisu vo veľkom odstraňovať.
Seychely
Neďaleko Madagaskaru ležia najstaršie stredooceánske žulové ostrovy na Zemi, a teda Seychely. Obľúbená dovolenková destinácia mnohých Európanov pritom zažíva a v budúcnosti bude ešte výraznejšie zažívať problémy vychádzajúce z klimatických zmien. Zvyšujúce sa hladiny oceánov a globálne otepľovanie výrazne vplývajú aj na eróziu, kvôli čomu sa miestne pláže dostávajú každým rokom o trošičku hlbšie do mora a doslova sa postupne potápajú. Aj keď to potrvá ešte dlhý čas, je prakticky možné, že Seychely doplatia na dvíhajúcu sa hladinu oceánov natoľko, že napokon sa vo vode stratia úplne.
Veľká koralová bariéra
Veľká koralová bariéra už niekoľko rokov zažíva jednu ekologickú katastrofu za druhou a viaceré odborné štúdie už prišli na to, že väčšina koralov už prakticky zahynula. Viac než dve tretiny koralov už nevydržali súčasné prírodné podmienky a klimatické zmeny, a tak Veľká koralová bariéra dlhá cez 2300 kilometrov v najbližších desaťročiach zrejme nadobro vyhynie. Úkaz, ktorý by si mohol vidieť aj z vesmíru, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostane len tieňom svojho ikonického mena.
