Unikátna reklamná typografia spred roku 1989 sa v mnohých krajinách radí medzi dedičstvo, no u nás sadá prachom.
U nás doma je bežné, že pri prechádzke do najrušnejších mestských častí vidíme kopu pozostatkov po dobách spred roku 1989. Nie vždy sú to krásne historické centrá z dôb klasicizmu, romantizmu či baroka. Moderným srdciam miest nechýbajú „tŕne minulosti“ – pozostatky zo socializmu. Hovoríme o architektúre - či už budovách, sochách alebo unikátnych predajných nápisoch z obchodov, ktoré by si v niektorých svetových metropolách hľadal len ťažko.
Prečo ale vznikali? Súdruhovia z bývalého režimu v tom mali jasno. Priblížiť sa jasnou žiarou z výkladov obchodov západným bulvárom. Najčastejšie sa svietiacimi nápismi zdobili ulice v dobách, keď sa chystala veľká spoločenská udalosť. Napríklad v roku 1959 pri príležitosti Spartakiády v metropole bývalej ČSR, Prahe, pribudlo 246 neónov. Až po 60. rokoch minulého storočia môžeme vidieť prvú expanziu tohto typu reklamy do ďalších miest, čiže aj na Slovensko.
Obrovskou škodou je, že táto forma dedičstva nie je natoľko obľúbená, že by ju ľudia sami chránili. Nápisy končia na skládkach, ale napríklad v takom Maďarsku a Poľsku vznikli rôzne spolky zberateľov a fanúšikov reklamnej typografie z čias normalizácie snažiace sa zachovať tento kus histórie.
O tento netradičný, no zaujímavý typ pamiatok sa na Slovensku zaujíma architekt Rado Sinčák a grafik/typograf Samuel Čarnoký, ktorí si vyslúžili prezývku “lovci neónov”. Prvý spomínaný o ich netradičnom hobby na úvod povedal: “Brali sme to hlavne ako zábavu, akýsi divný cestopis za starými neónkami a reklamnými pútačmi na východe Slovenska.” Namiesto nudného a nekonečného listovania po archívoch sa dvojica rozhodla akčnejšou cestou – voľným hľadaním a mapovaním skúsiť rozšíriť svoje obzory a zbierku.
Vrcholom ich tvorivého počínania v súvislosti s pútačmi a svetielkujúcimi neónmi možno nazvať vydanie knihy NEÓNa, (skratka dlhšieho názvu „Neón a reklamná typografia do roku 1989 na východe Slovenska“). Najpútavejším prvkom publikácie je práve fakt, že okrem samotnej typografie a kvality daných nápisov skúma aj lokality, cez ktoré tvorcovia prechádzali. Pre čitateľa môže poslúžiť ako sprievodca východnými „metropolami“. Hľadali súvislosti medzi priemyslom v mestách a názvami rôznych podnikov, čoho príkladom môže byť napríklad Hotel Metal v Košiciach, kvôli blízkym železiarňam, alebo aj z dôvodu blízkosti chemického závodu trefne nazvané Kino Chemik v Strážskom. To je len jeden z mnohých príkladov, ako zmýšľal režim pred nami.
V knihe stavajú vedľa seba obrazy minulé a terajšie. Fotky boli ponechané v kontexte s okolím, aby si človek uvedomil kvalitatívne rozdiely dnešnej a starej reklamy, ktorá napriek veľmi prísnej regulácii v mnohých ohľadoch svoju mladšiu verziu poráža. Lovci neónov okrem iného hľadali aj najmenšie detaily, ktoré stáli za pozornosť. “Všímali sme si také maličkosti, akými sú chyby v textovom riadkovaní, v poprevracanej diakritike. Nevieme, či to boli schválnosti, ako v mnohých logotypoch dneška, alebo nedbalá invencia inštalatérov. Tešili nás nájdené písané - kaligrafické formy reklám. Aspoň ja ich vnímam, ak sa podaria, pre dnešnú klávesnicovú kultúru ako najreprezentatívnejšie.”
Režim bol, čo sa pútačov týka, naozaj neúprosný. Výnimočnosť medzi nimi sa rodila práve v typografii. Niekdajšie svetielkujúce alebo kvalitne kaligraficky stvorené nápisy časom vybledli a stratili na svojej sláve. Čo však nestratili je, že nesú so sebou ideu bývalého režimu, či už sa jedná o nemocnice, hotely alebo lahôdkarne. Príkladom snahy vodcov krajiny ukázať dynamiku a progres režimu boli takzvané skripty, čiže akoby rukou písané nápisy, dnes často hrdzavejúce na vrcholoch obchodných domov.
Typizované písma vznikali v dnešnom Česku v závode na typizované blokové písmená Chřibská. Preto je možné vidieť rovnaké „mäsiarstvo“ či „obchodný dom“ vo viacerých slovenských či českých krajských mestách. Výstavba časti nápisov bola bohužiaľ často veľmi krátkozraká – životnosť nekrytých neónových trubíc sa odhadovala len na 5000 prevádzkových hodín, čiže približne 208 celých dní.
Vyššie spomínaná kniha NEÓNa je jedným z najlepších príkladov zachovania nášho dedičstva 20. storočia po druhej svetovej vojne. Keďže sa autori výhradne venujú problematike reklamnej typografie na východnom Slovensku, môže byť práve na tebe, aby si sa stal „lovcom neónov“ pokrývajúcim západné Slovensko. A my si myslíme, že tu toho je ešte dosť. Stačí dobrý foťák a môžeš zachytiť kus histórie, ktorá tu už možno o pár rokov nebude.
