Liek pôvodne určený na liečbu Alzheimerovej choroby úspešne otestovali na myšiach.
Zuby sú počas nášho života neustále pod vplyvom rôznych baktérií, ktoré sú schopné pokryť ich vrstvou špecifického biofilmu. Jednotlivé baktérie sú schopné medzi sebou komunikovať a prispôsobovať sa okolitému prostrediu tak, aby sa mohli množiť, vďaka čomu na zuboch vytvárajú zubný povlak, pred ktorým sa môžeme brániť správne uskutočnenou ústnou hygienou. V prípade, že sa povlak udržuje na zuboch dlhší čas, dochádza vplyvom baktérií k produkcií metabolitov vedúcich k vzniku zubného kazu, ktorý poškodzuje zubné tkanivo, vytvára dutinky, vyvoláva zápal a zvyšuje citlivosť zubov na teplo, chlad či bolesť. Tieto problémy vo väčšine prípadov privedú pacientov do ordinácie stomatológa, ktorý odstráni napadnuté tkanivo a nahradí ho anorganickým materiálom. Ten však nie je účinný vždy a niekedy sa môže stať, že aj pod ním sa začne opätovne vytvárať kaz.
Tím vedcov z londýnskej King’s College, zdá sa, prišiel na to, ako zabezpečiť, aby oprava takto poškodených zubov bola vždy stopercentná. Biodegradovateľnú špongiu nechali nasiaknuť liekom a umiestnili ju do priestorov myšieho chrupu na miesto, kde sa pôvodne nachádzal poškodený zub. To stimulovalo kmeňové bunky, aby vyprodukovali novú zubnú dreň a zaplnili tak prázdne miesta v oblasti chrupu. Tím v štúdií označil svoje zistenia za kompletnú a efektívnu prirodzenú obnovu poškodených tkanív. Najzaujímavejším na celom zistení je ale fakt, že objavenou účinnou látkou je liek proti Alzheimerovej chorobe.
Tideglusib, ako sa táto látka nazýva, je inhibítorom enzýmu GSK-3 a okrem liečby Alzheimera sa úspešne používa aj u pacientov s bipolárnou poruchou, demenciou či autizmom. Blokovanie daného enzýmu vedie k podpore funkcie génu Axin2, podieľajúceho sa, okrem iného, aj na regulácii opráv zubného dentínu. Hoci súčasné výsledky poukazujú na možnosť opravy menších dutiniek, vedecký tím už usilovne pracuje na tom, aby sa v budúcnosti ním dali opravovať aj oveľa väčšie defekty.
