Placebo semaforov je plné Slovensko.
Potrebuješ prejsť cez cestu a nájdeš priechod pre chodcov so semaforom vybaveným modrým či žltým dopytovým zariadením, ktoré má slúžiť, aby križovatka zistila, že na priechode čaká chodec. Ak áno, malo by mu po chvíli pustiť zelenú. Väčšina ľudí k takémuto zariadeniu príde a nádejne ho stlačí. A nestane sa nič. Nestane sa nič ani o pár sekúnd, kedy by skončili všetky oranžové a cesta by sa chodcom mohla uvoľniť. S drvivou väčšinou takýchto zariadení však križovatka nepočíta a doslova slúžia len na to, aby si si do nich šťuchol. V Bratislave je množstvo priechodov doplnených semaformi, ktoré však na ostatné križovatky nemajú žiaden vplyv (príklad: Mladá garda v Bratislave). Preskočenie na zelenú by tak ovplyvnilo len jeden prúd áut a situácia by bola ideálna. To sa však nedeje. Viac než 90 percent podobných zariadení vo svete slúži len ako placebo a ani Slovensko nie je výnimkou. Množstvo miest sa najprv nefunkčnosť zariadení snažilo obhájiť tvrdením, že na väčšej križovatke toto tlačidlo stlačilo viac ľudí na rôznych prechodoch a obslúžiť všetky nie je jednoduché (príklad: Hodžovo námestie v Bratislave), po čase to však s obhajobou vzdali.
Nemôžeme však povedať, že sú takéto dotykové tlačidlá úplne zbytočné. Človeku, ktorý si naozaj myslí, že sa po stlačení niečo stane to pomocou placebo efektu dodá pocit kontroly nad situáciou a na malú chvíľu ho to zbaví stresu. Navyše, cez takéto križovatky ľudia menej prebiehajú na červenú. Po čase sa však čakajúci ľudia začnú hnevať a do zariadení mlátiť. V roku 2013 BBC zistila, že v Londýne je tlačidiel, ktoré prúd áut ovplyvňujú len minimum. Tlačidiel, ktoré nič nerobia je plná aj Bratislava (v roku 2011 ich bolo podľa portálu bratislava.sme.sk až 226 na 31 križovatkách). Po otázke verejnosti bolo podané vysvetlenie, že tie zvyšné predsa slúžia nevidiacim (to, ako slúžia je záhadou, nie všetky totiž pípajú podľa farby na semafore) a magistrát ich vybavil špeciálnymi nálepkami.
Správa New York Times z roku 2004 tvrdí, že mesto New York deaktivovalo asi 2500 (asi dve tretiny) takýchto zariadení už dávno, veľa križovatiek je dnes automatických. Verejnosti však priamo vedieť nedalo. V Bratislave zasa pribúdajú inteligentné križovatky, ktoré sledujú prílev áut a snažia sa križovatku riadiť čo najefektívnejšie. V takýchto prípadoch tlačidlo skutočne rolu hrá, systém si dopyt hodí na koniec všetkých požiadaviek, ktoré musí vyriešiť a po čase sa ti zelenej dostane. Pravdepodobne by si však bezpečne prešiel aj tak, systém pre istotu raz za čas povolí prúd áut či chodcov z každého smeru, v prípade poruchy. Väčšina zariadení by však mohla byť pokojne presunutá na miesta, kde by boli užitočné, takto ich len ľudia agresívne stláčajú. Mnoho ľudí už tak nejak podvedome tuší, že zariadenia na semaforoch nefungujú, no i tak ich stlačia, veď čo keď náhodou. Podobným prípadom sú napríklad aj tlačidlá na rýchlejšie zatváranie dverí vo výťahu. O nich si však väčšina ľudí naozaj myslí, že funguje a približne polovica aj áno - väčšina z nich nám však len má navodiť dobrý pocit. Podľa ankety portálu pozrisi.sk tak spraví až 51,2% ľudí, ako to robíš ty? Veríš, že ti po čase dokáže modrá či žltá skrinka pomôcť alebo na ňu len otrávene zazrieš?
