Sobota 19. 8. 2017 meniny má Lýdia

hľadaj na refresheri

Zaujímavosti - Ľudia

Američan milujúci Slovensko sa rozhodol opustiť USA a začať nový život v našom regióne (Rozhovor)

Ani Spojené štáty americké nie sú zárukou šťastia a pohody, o čom sa presvedčil aj sám Ryan, ktorý sa s nami pozhováral o svojom živote, plánoch i o našej krajine.

28. január 2017, 13:47
28. január 2017, 13:47

Na začiatku roka sme vám ponúkli príspevok ohľadom Američana menom Ryan Socash pôsobiaceho na YouTube pod prezývkou Kult America, kde má "len" vyše 62 000 odberateľov, podobne ako veľa ďalších tvorcov. Avšak oproti zvyšku je niečím výnimočný, a preto sme sa ho rozhodli osloviť a nájsť odpovede na niekoľko otázok. Na začiatok si Ryana v krátkosti predstavme. Svoju životnú púť začal v roku 1981 v Illinois, kde strávil celé detstvo aj stredoškolské časy. Následne sa začal venovať fotografii, žurnalistike, práci v rádiu a tiež aj hudbe, vďaka ktorej so svojou kapelou precestoval mnohé kúty Spojených štátov amerických. Potom sa ale rozhodol opustiť USA a usadiť sa v Poľsku. Ryan považuje sám seba za akéhosi amerického imigranta cestujúceho po Európe, ktorý sa snaží sprostredkovať náš kontinent vlastným pohľadom. Nás Slovákov zaujal predovšetkým jeho videami o našej krajine, o ktorých sme písali minule.

 

Ahoj Ryan! Sme veľmi radi, že konečne môžeme pristúpiť k rozhovoru. Začnime klasicky - predstavíš sa nám?

Čau! Verejne by som sa predstavil ako ľavák, dyslektik a škorpión (znamenie) veriaci, že domov sa nachádza všade. V mojom osobnom živote som zasa hrdým otcom a manželom. Niektorí ľudia ma poznajú ako speváka a tvorcu textov z Let Me Introduce You To The End, iní zasa ako zamestnanca poľského národného rádia. Aktuálne som generálnym riaditeľom Medfiakraft.TV, jednej z najväčších poľských internetových TV sietí.

 

 

Nedávno sme na YouTube videli tvoje videá o našej krajine, no nič konkrétne sme o tebe nevedeli. Si zo Spojených štátov amerických, takže ako vyzeral tvoj život za veľkou mlákou?

Môj tamojší život je ťažké sumarizovať, ale pokúsim sa. Keď som mal 6 rokov, moji rodičia sa rozviedli a v 12 rokoch som žil oddelene a následne v chudobe. Aby toho nebolo málo, zistila sa u mňa dyslexia, a tak som bol štátom Illinois umiestnený do špeciálnej triedy, ktorú normálne deti zo školy nazývali ako "malá trieda". Mal som dostať viac pozornosti od učiteľov, ale namiesto toho som bol ponižovaný, bitý a následne vystavovaný užívateľom drog a členom mexických gangov, ktorí ma paradoxne najviac chápali (nikdy som sa nesnažil drogovať ani piť). Nanešťastie je veľa z nich už dnes mŕtvych, a preto som rád, že som tam, kde som. Keď som bol tínedžerom, matka mi zabezpečila prostredie špeciálneho vzdelávania a v rovnakom čase sa oženila s doktorom, ktorý vyštudoval na Harvarde.

 

Práve on mal na mňa veľký vplyv a vďačím mu za moju profesionalitu. Zatiaľ, čo iní hľadali svoju identitu v Ježišovi, ja som ju našiel v hudbe. Neskoršie som študoval umeleckú fotografiu na Columbia College Chicago, kde som bol zároveň asistentom jazz hudobníka menom William Russo, ktorý spolupracoval s osobami ako Stan Kenton či Duke Ellington. Bol posledným z jeho generácie, zobral si ma pod svoje krídla a dal mi väčšiu vášeň pre umenie. Pamätám sa, ako som ho fotil v New Yorku mysliac si, že čoskoro môže odísť na druhý svet a jeho hudba sa môže stratiť. Následne, keď skonal, som sa stal produktívnym riaditeľom kapely Chicago Jazz Ensemble až dovtedy, pokiaľ som neopustil USA.

 

Veľa Američanov má pôvod u nás v Európe, vieš teda niečo o svojich vlastných koreňoch?

Môj pôvod je pre mňa dôležitý a som hrdý na to, že mám slovanské korene. Toto som riešil najmä v posledných mesiacoch, pretože mi zomrel otec, ktorého som nevidel od svojich 12 rokov. Opustil som ho len so strohými spomienkami z detstva a vinou, že sme nemali spolu žiaden bližší vzťah. Každopádne, práve toto zamiešalo veľa emócií pri hľadaní mojich koreňov, a preto som sa rozhodol vydať video s názvom Death, heritage, and Poland, kde všetko sumarizujem podrobnejšie.

 

 

Američania nemajú národnú identitu ako ľudia z európskych krajín, nemáme skutočnú históriu spätú s naším územím a jednoducho povedané, všetci sme imigranti, a preto je genealógia (hľadanie predkov) v USA veľmi populárna. Všetci sa stotožňujeme s vlajkami našich "starých krajín" až pokiaľ na našu krajinu nezaútočia teroristi, vtedy sme všetci Američanmi. Ale inak sme Taliani, Íri či Európania. Domnievam sa, že Spojené štáty americké sú len miestom, kde ľudia idú zarobiť peniaze a zostávajú tu, aby si udržali majetok. Európania pracujú, aby sa mali dobre, Američania žijú, aby pracovali. V minulosti, keď sa ma niekto spýtal, kto som, odpovedal som: 25 % Ír, 25 % Rumun a 50 % Poliak napriek tomu, že som v daných krajinách nikdy predtým nebol.

 

Až po prvej návšteve Európy v roku 2000 som si uvedomil, že som bol hlavne Američanom. Neznášal som to, pretože som bol hrdý na svoje korene a chcel som byť Európanom. Vzhľadom k mojim slovanským koreňom som pátral po predkoch v Poľsku a bol som v úžase, keď som zistil, že jeden z nich, Michael Regiec z dediny Sromowce Niżne, bol 22. septembra roku 1814 pokrstený v kostole v Spišskej Starej Vsi pri Kežmarku. Pravdepodobne mal rodiča Slováka, takže som spätý aj so Slovenskom. Chcem v blízkej budúcnosti vytvoriť video, kde pátram po svojom pôvode a zároveň chcem tak navštíviť aj danú slovenskú obec, nájsť, kde je daný kostol, ale potrebujem viac kontaktov na Slovensku, aby som mal prístup k týmto miestam.

 

 

Kedy si prvýkrát navštívil Poľsko a prečo?

V 16 rokoch som pracoval na letnom tábore, kde som stretol istú Martu z Poľska. Bola úplne odlišná od amerických dievčat. Bol som veľmi zvedavý, čo sa skrýva za jej slovanskými očami. O rok neskôr, keď som predčasne ukončil školu, som sa rozhodol presťahovať do Veľkej Británie, aby som s kapelou cestoval po Európe. Tesne pred koncom pobytu som si kúpil lístok na autobus a vydal sa do Krakova, aby som videl, odkiaľ pochádzali moji predkovia. Mal som bujné čierne vlasy, nevedel som povedať ani slovo po poľsky a bol som jednoducho veľmi nepripravený. Keď som dorazil do Krakova, zostal som zhrozený a potešený zároveň, dostal som sa do úplne odlišného sveta a nikoho som nepoznal. Briti ma varovali, aby som tam vôbec nešiel, pretože ma môžu uniesť či dokonca aj zabiť, zostal som opatrný. Následne som sa pokúsil nájsť niekoho, kto by mi prezradil, kedy ide autobus do Nowého Targu, kde som mal v pláne hľadať hroby predkov. Vôbec som netušil, kde Nowý Targ vlastne je, kde by som prespal, nič.

 

Bol som ale nadšený, že som šiel na miesto, ktoré Američania nazývajú východnou Európou. Pamätám si prvú tunajšiu noc, kedy som z hotelového okna pozeral na neďalekú priemyselnú zónu a bol som hrdý. Na ďalší deň som chodil po meste, no nenašiel som žiadne náznaky mojej rodinnej histórie, no miestni mi ponúkli jedlo. Cítil som sa divne, pretože v USA vás pozývajú domov iba podivíni a vrahovia. Keď sa na to pozriem spätne, ide o jednu z vecí, ktorú som sa naučil o Európe - ľudia vás pozvú do svojich domovov aj s dobrým úmyslom. O deň neskôr som vyrazil do obce Sromowce Niżne, kde som stretol pani, ktorej kedysi moja mama posielala fotografie. Ona bola vlastne vzdialeným príbuzným, a preto ma pozvala k nej a dala mi najesť. Veľa vecí bolo pre mňa divných, ako napríklad konzumovanie sendvičov len s jedným kúskom chleba, absencia sladkostí počas obedu a nikto nebol tlstý! Následne som nasadol do vlaku do Gdansku, kde som znova stretol Martu, a odvtedy som zanevrel na americké dievčatá - pomalý život, pôvabnosť dievčiny a poľská kultúra sa náhle stala mojou posadnutosťou.

 

 

Vedel si vôbec niečo o strednej Európe ešte predtým, ako si na náš kontinent pricestoval?

Američania považujú strednú Európu za východnú Európu z ideologických dôvodov. Mnohí si ihneď predstavujú komunizmus ako nešťastné dedičstvo druhej svetovej vojny, ale stále je badať vplyv propagandy z obdobia Studenej vojny. Napríklad, keď som bol tretiak, mali sme v škole stále úkryty, vďaka ktorým sme mali byť pripravení na jadrový útok voči USA. V danom období bola Studená vojna na úplnom konci, no medzi ľuďmi stále panoval strach z východného bloku a vždy keď sa spomenie nejaká krajina z tohto regiónu, Američanom sa vybavujú v hlave len kryty. Takto to jednoducho funguje. Napriek tomu radi jedávajú pyrohy, klobásy či zemiakové placky.

 

Čo sa ti najviac zapáčilo na Poľsku? Nakoľko si sa sem dokonca presťahoval, musel si byť veľmi očarovaný, všakže?

Bolo tu veľa vecí, ktoré som si užíval. Napríklad jednoduchý život, kvalita jedla, prístup k zdravotníckej starostlivosti, dobrá verejná doprava, bohatá kultúra a tiež aj cit mnohých ľudí pre umenie. Keď som tu "začínal", venoval som sa primárne hudbe. Chodil som po mestách a koncertoval, ľudia prichádzali a stotožňovali sa s hudbou. Všetko bolo ešte hlbšie, keď som videl oči slovanských žien, v ktorých bola akási iné dimenzia žiadajúca preskúmanie a nakoľko som bol iba cudzincom bez väčšieho dôvodu bytia v Poľsku, umenie sa stalo mojou cestou. Postupom času som začal chápať príbehy a pocity ľudí, pochopil som, čo je to chudoba, rozvody či smrť, čiže veci, ktorým som čelil aj vo svojom osobnom živote. Začal som sa cítiť ako Európan uvedomujúci si odkiaľ prišiel, no chápal som aj poľskú politickú minulosť. Veď Poliaci si napríklad počas Varšavského povstania radšej nechali zbúrať celé mesto, poumierali v boji, ako by sa mali vzdať okupantovi. Takto nejako som sa vždy cítil, mohli ste ma dať do stredu triedy pre retardov, urážať ma či obklopiť zlými ľuďmi, no nikdy by som sa s tým neuspokojil a nedal by som sa na chodníčky, ku ktorým by ma niekto nedobrovoľne viedol, aj za cenu úteku do Európy.

 


Ako veľmi sa odlišuje život v Spojených štátoch amerických a v Poľsku, teda v našom regióne?

Ľudia sú všade rovnakí, ale majú iné životné hodnoty podľa toho, v akej krajine žijú. Poľsko je jednoduché miesto vhodné na vychovanie svojich detí. Keď som obdržal občianstvo, predseda miestneho vojvodstva mi povedal, že je hrdý na Poľsko preto, lebo je normálnou a bezpečnou krajinou, vhodné miesto pre akúkoľvek rodinu a ja s ním len a len súhlasím. Vyrastal som v prostredí, kde boli policajné naháňačky normálnymi záležitosťami (každý večer boli v správach). Keď som nastúpil do školy, bol som udivený, že niekto tu môže mať zbraň v skrinke. Americká polícia je tak agresívna, že každý člen mojej rodiny bol zatknutý za úplne banálne veci. Keď som žil v Chicagu, počas mojich každodenných ciest do školy som sa potýkal s bezdomovcami. Nedali mi pokoj a keď som im dal peniaze, ani len nepoďakovali a pýtali ešte viac. Priveľmi nábožensky založení ľudia v USA sú totálne mimo kontrolu a učia deti, že evolúcia je blbosť. Nemôžem povedať, že by som niečo podobné badal v strednej Európe, čo je úžasné. Táto časť kontinentu je pre mňa stále veľmi prirodzená a ľudská a verím, že tomu tak bude aj naďalej. Poľsko je pre mňa síce až príliš konzervatívne, ale vzhľadom k mojej spokojnosti mi to nevadí.

 

Máš rád slovanskú kultúru? Je pravda, že Slovania sú pohostinní?

Milujem Slovanov, síce ma občas udivujú ich jazdecké schopnosti, ale pohostinnosť ma fascinuje dodnes. Milujem aj rôzne detaily ako napríklad situácie, že ľudia neustále dávajú malý tanierik pod šálok čaju a vajíčka podávajú na jedenie priamo z hrnca. Tieto nepatrné záležitosti ukazujú tú milosť, ktorú som predtým nepoznal. Najviac rezonujúca vec pri slovanských ľuďoch je to, že vám dokážu dať čokoľvek, aj keď nemajú takmer nič. V niektorých prípadoch táto štedrosť zachádza ďalej, než dokážem chápať.

 

 

Prečo si sa rozhodol navštíviť naše Slovensko?

V Poľsku som sa cítil, akoby som bol mimo tej časti sveta, na ktorej záležalo. Práve to je pre mňa dôležité, no na Slovensku som mal daný pocit o stokrát silnejší. Nepoznám tu ani jedného jediného človeka a keď som prišiel na Slovensko, cítil som sa ako duch. V Poľsku som generálnym riaditeľom známej spoločnosti a dlhodobo sa venujem biznisu, takže som obklopený ľuďmi, ktorí pre mňa pracujú a poznajú moju prácu, čo je vyčerpávajúce. Keď som navštívil Slovensko, unikol som z mojej každodennej reality, čo je vynikajúci spôsob, ako si vyčistiť hlavu. Z toho dôvodu sa vašu krajinu snažím navštevovať niekoľkokrát do roka. Ako ste už videli, naposledy som sa rozhodol prísť s kamerou, pretože som navštívil Slovensko snáď päťdesiatykrát a nikdy som nešiel hlbšie do miestnej kultúry a k ľuďom. Úprimne, neočakával som, že niekto zo Slovenska bude pozerať moje videá, urobil som ich skôr pre vlastné potešenie a zo zvedavosti. Môj producent mi dokonca povedal, že sem ani len nemám ísť, pretože to nikoho nebude zaujímať a teraz som v bode, kedy sa k vám plánujem vrátiť a zhotoviť veľa ďalších videí.

 

 

Počul si o našej krajine vôbec niečo ešte skôr, ako si k nám zavítal?

Počul som, že Slovinsko a Slovensko si častokrát vymieňajú medzi sebou poštu kvôli podobnosti názvu, no pred výletom som nepoznal žiadneho Slováka, takže som nemal nejaký základný a ucelený názor. Úprimne, pre Američanov je ťažko pochopiť, že Česko a Slovensko už nie sú Československom a ak zistia, že ide o dve jednotlivé krajiny, je pre nich náročné nájsť nejaké rozdiely. Z čisto turistického pohľadu, česká mládež sa podobá viac na nemeckú a slovenská na poľskú. Slovensko je podľa mňa viac slovanskou krajinou ako Česká republika.

 

Čo sa ti na Slovensku najviac páči?

Mám veľmi rád Slovensko a strávil som u vás priam medové týždne! Udivila ma príroda, priateľskí ľudia a excelentné jedlo. Aj vo videu som sa vyjadril, že Slovensko nie je komerčnou krajinou. Som z miesta, kde ľudia dávajú svojim deťom odpad namiesto jedla a idú radšej do nákupného centra namiesto nejakého kultúrneho zážitku. Som smutný, že niečo podobné sa začína prejavovať aj v Poľsku a bojím sa, že o 20 rokov tu budú ľudia tuční a hlúpi ako Američania. Napríklad Krakov, európske mesto kultúry, sa stalo mestom pre britskú pracujúcu triedu, kde sa chodia ožierať a medzitým obyvatelia Krakova sa naháňajú po nákupných centrách, aby skonzumovali a pokúpili nepotrebný odpad od nablýskanej značky. Nedokážem si predstaviť, čo všetko robia ľudia pre chvíľkové potešenie snažiac sa "odomknúť" nový spôsob života. Všetko smeruje k americkému modelu. Som si istý, že sa raz budú chcieť vrátiť späť do lokálnych obchodov a pekární na rohu, avšak dovtedy tam už nemusia byť. V USA sú bohatí ľudia chudí a vo forme, jedia veľmi kvalitné jedlo a na Slovensku? Tu som nevidel žiadne propagácie fast-foodov a ľudia tu vyzerajú zdravo. Verím, že vaša krajina nie je ovládaná korporáciami a rôznymi spoločnosťami, mám to tu rád!

 

 

Takže sa k nám plánuješ niekedy vrátiť? Ak áno, kde presne?

Určite áno, veľa ľudí mi písalo príspevky na môj Facebook ohľadom rôznych tipov na výlety. Mám taký cieľ, že by som chcel stráviť jednu večeru s typickou slovenskou rodinou v ich dome, vidieť hrady a zámky a tiež aj jaskyne. Zaujímajú ma aj tunajšie rómske komunity a ak k nim jedného dňa dostanem prístup, rad natočím zaujímavé videá. Keď som tu bol naposledy, bolo to kvôli niektorým miestam, nabudúce sem pôjdem kvôli ľuďom. Takže teraz by som chcel získať slovenských kamarátov a kamarátky, ktorí mi ukážu Slovensko z rôznych uhlov.

 

Čo plánuješ do budúcnosti?

Aktuálne plánujem výlet do Spojených štátov amerických kvôli natáčaniu niektorých nových videí na štýl mojej série "Standing in 3 countries at once". Viem, že to znie hlúpo, bude to stáť veľa peňazí, treba precestovať tisícky kilometrov a najazdiť veľké diaľky, aby som stál v troch krajinách naraz. Chcem to urobiť epickejšie, čiže navštívim aj dom Alberta Einsteina, miesto pádu Hindenburgu a ďalšie historické lokality, čo budú po ceste. Akokoľvek nezmyselne to znie, je to pre mňa výzva.

 

 

Býva u nás zvykom, že na záver nechávame ľuďom priestor pre ich odkaz našim čitateľom, takže nech sa páči.

Skutočne nepoznám miesto, ktoré by som nazval jediným domovom. Keď zomrel môj otec, navštívil som po prvýkrát jeho dom a pochopil som čosi viac o mojom pôvode. Sedel som na mieste, kde naposledy vydýchol, bol som tam celé hodiny a nemohol som uveriť, že som ho nevidel 22 rokov. Uvedomil som si, že rodina nie je iba o vzájomných rozhovoroch či spoločných skúsenostiach, je v našej krvi. Napríklad aj keď som cestoval po severnom Slovensku som pociťoval, že som doma. Možno mnohé konexie jednoducho nemôžu byť zabudnuté, akokoľvek sa človek snaží. V skutočnosti, moji predkovia pochádzajú z dediny, odkiaľ je z okna vidno slovenské územie, moja rodová línia bola mimo Európy cez tri generácie a keď som v tejto časti kontinentu, tak cítim, že je to moje pravé miesto. To, že som tu, mi dodáva hlboký pocit komfortu a zároveň možnosť byť aspoň malilinkou súčasťou vašej krajiny, aj keď len prostredníctvom videí na YouTube, no pre mňa to znamená celý svet. Bol by som veľmi rád, ak by Slováci začali sledovať moju Facebook stránku či YouTube kanál Kult America, aby vedeli, kedy sa vrátim a aby videli, ako vyzerá ich krajina z pohľadu cudzinca.

 

 

Ryanovi veľmi pekne ďakuje za obsiahly a zaujímavý rozhovor, no na záver nám dovoľte pripojiť aj jeho hlavné platformy. Určite nezabudnite sledovať jeho Facebook stránku, kde pravidelne pridáva všetky novinky, YouTube kanál Kult America či napríklad aj taký Instagram.

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Zobraziť 3 komentáre
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených
3 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
NoVeďJa29. január 2017, 23:21

pYrohy? joooooooooooj!

5 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
janko z lazov30. január 2017, 9:27

super produkcia ! palec hore

1 Odpovedať · Nahlásiť
Linda Magáthová10. február 2017, 23:24

Celkom zaujímavý článok, pekne! Len skúste si dať nabudúce ešte trochu záležať na preklade :) . Miestami je to minimálne úsmevné (napr. "jazdecké schopnosti", "ˇšálok" a podobné - hlavne tu: "Milujem Slovanov, síce ma občas udivujú ich jazdecké schopnosti, ale pohostinnosť ma fascinuje dodnes. Milujem aj rôzne detaily ako napríklad situácie, že ľudia neustále dávajú malý tanierik pod šálok čaju a vajíčka podávajú na jedenie priamo z hrnca. Tieto nepatrné záležitosti ukazujú tú milosť, ktorú som predtým nepoznal."
Teším sa na ďalšie zaujímavé rozhovory!

0 Odpovedať · Nahlásiť
Odoberaj REFRESHER videá
Najčítanejšie na webe
24 hodín7 dní30 dní