I on má zásluhy na dnešných slobodných Spojených štátoch amerických, ako ich poznáme.
"Snívam o tom, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby svojej kože, ale podľa kvality charakteru. O tom dnes snívam.“ To je len veľmi malý úryvok z prejavu Martina Luthera Kinga Jr. predneseného pred Lincolnovým pamätníkom vo Washingtone, ktorý vzišiel do histórie ako „I have a dream“. Neskrotný aktivista za občianske a ľudské práva, kazateľ, teológ a pacifista. To sú len niektoré charakteristiky, ktorými môžeme opísať Martina Luthera Kinga, jedného z najvýznamnejších bojovníkov za ľudské práva afroamerickej komunity. Hoci často čelil násiliu a útokom, on podobný štýl boja odmietal.
Narodil sa ako tretie dieťa Martina Luthera Kinga Sr. a Alberty Kingovej v roku 1929 v štáte Georgia. I keď vyrastal v lepšej černošskej štvrti, vždy pociťoval svoj druhoradý spoločenský význam. Navštevoval školu pre čiernych a denne sa musel vyrovnávať s rasovo orientovanými pravidlami. Avšak s ponižovaním a neprávom sa nehodlal zmieriť. Od detstva v sebe prechovával túžbu pomáhať ľudom, preto chcel byť lekárom alebo právnikom. Rodinná tradícia mala však prednosť, a tak kráčal po stopách svojho otca reverenda. Po strednej škole sa zapísal do rochesterského teologického seminára, ktorý viedol Mordecai W. Johnson. Jeho učenie skrz filozofiu Maháthmu Gándího na Luthera významne vplývalo. Gándího odvaha a odhodlanosť Luthera priam uchvátili. V Lutherovi vzplanula myšlienka, či by sa nenásilné boje za slobodu indického vodcu nedali aplikovať aj pri boji za ľudské práva Afroameričanov v USA. To, že raz bude stáť na čele občiansko-demokratickej mašinérie, však ani len netušil.
Na prvom mieste u neho pretrvávalo vzdelanie. Teologické semináre ukončil ako premiant a ďalej pokračoval v štúdiu na Bostonskej univerzite. Práve tu sa zoznámil so svojou životnou láskou Corettou Scottovou, študentkou umeleckej fakulty. K svadbe sa mladí zaľúbenci dopracovali po dvoch rokoch, kedy sa aj následne presťahovali z Bostonu do Montgomery, kde začal King pracovať ako duchovný. Pre objasnenie situácie, Montgomery je mesto ležiace v štáte Alabama na juhovýchode USA, kde bola kedysi rasová neznášanlivosť a separácia obyvateľstva jedna z najvyšších v celých Spojených štátoch. Veď práve tam na konci 19. storočia vznikla rasistická organizácia Ku Klux Klan, ktorá bola v roku 1966 zakázaná. V 50. rokoch bol teda juhovýchod USA silno rasisticky ladený a práve tu nastal zlom v Lutherovej kariére. Typické južanské mesto so silno zakorenenou segregáciou obyvateľstva sa malo onedlho premeniť na kolísku protestov a bojkotu. Všetko odštartoval škandál, ktorý sa odohral v mestskej verejnej doprave, keď mladá Afroameričanka Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje sedadlo obyvateľovi bielej pleti, čo bolo vtedy považované za zločin.
S manželkou Corettou Scottovou
Mladá černoška totiž porušila zákon, ktorý jej prikazoval v prípade obsadenia prednej časti autobusu, ktorý bol určený pre belochov, uvoľniť aj svoje miesto, aby tak umožnila obyvateľom bielej pleti pohodlnejšiu prepravu. Parksová však niekoľkokrát opakovanú výzvu na opustenie sedadla neuposlúchla, a tak bola z autobusu vyhodená, pričom putovala priamo za mreže. Reakcie afroamerickej komunity na seba nenechali dlho čakať a zdvihla sa vlna kritiky a solidarity. Afroameričania sa okamžite spojili a začali s bojkotom verejnej dopravy. Na čelo protestov sa vtedy po prvýkrát postavil Martin Luther King. Mestské zastupiteľstvo v hromadnom bojkote autobusovej dopravy spočiatku nevidelo zásadný problém, keďže očakávalo, že situácia sa čoskoro upokojí a všetko sa vráti do zabehnutých koľají. Tak sa však nestalo. Bez ohľadu na počasie a hrozby, ktoré hrozili organizátorom protestov, sa černosi nehodlali vzdať.
Netrvalo dlho a Kingov dom sa premenil na nechránený terč, na ktorý boli viackrát podniknuté útoky. Finančné straty mesta rástli do astronomických výšin a protesty nie a nie skončiť. Dopravná spoločnosť prichádzala mesačne o 90 % tržieb, čo vzbudzovalo značnú nervozitu. Od udalosti uplynul viac než rok, ale bojkot pokračoval i naďalej. Nad organizátormi protestov mal onedlho rozhodnúť súd. V kuloároch sa šepkalo o niekoľkoročnom väzení pre stovku obžalovaných. Celý prípad však dopadol tak, ako nik neočakával. Tesne pred vynesením rozsudku rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov, že vymedzovanie priestoru na základe príslušnosti k tej či onej rase je protiústavné. Martin Luther King si tak vybudoval silné meno, ktoré začalo zrazu siahať až za hranice Alabamy.
Montgomerský autobusový triumf, ako sa udalosť neskôr prezývala, sa tak stala štartovacou pozíciou nielen pre Kinga, ale najmä pre postupné zrovnoprávňovanie černošského obyvateľstva. King bol onedlho zvolený na čelo hnutia SCLC (Southern Christian Leadership Conference), ktoré operovalo v boji za ukončenie rasovej diskriminácie. Organizácia usporadúvala najmä nenásilné protestné akcie a pochody, no v roku 1957 členovia predložili prezidentovi Eisenhowerovi manifest zaoberajúci sa volebným právom a desegregáciou škôl. Prezident však nebol zástanca extrémne rýchlych zmien v spoločnosti a otázky rasovej diskriminácie chcel riešiť postupne. Hnutie sa dostávalo čoraz viac do popredia a na pochodoch sa zrazu zúčastňovali desaťtisíce ľudí. Tento stav sa samozrejme značnej časti obyvateľstva nepozdával, a tak boli členovia, ako aj prívrženci často fyzicky napádaní a zatýkaní. Zmena nastala až po príchode J. F. Kennedyho k moci. Začiatkom 60. rokov bol tak schválený nový volebný zákon, ako aj nová verzia občianskych práv. Veľkej podpory sa však King nedočkal u Kennedyho brata, generálneho prokurátora, ktorý videl v revolucionárovi potencionálnu hrozbu. King sa tak dostal do hľadáčika FBI.
Prišiel rok 1963 a s ním aj jeden z najznámejších prejavov v ľudskej histórii. Reč, ktorá si vyslúžila názov „Mám sen“ a zároveň sa stala spojením obyvateľstva všetkých rás, sa konala pred Lincolnovým pamätníkom pred davom desaťtisícou ľudí. King sa od svojho dopredu pripraveného prejavu čoraz viac vzďaľoval, až nakoniec rozprával čisto improvizovane. „Takže vám chcem povedať, priatelia, že aj keď musíme dnes rovnako ako v budúcnosti čeliť ťažkostiam, mám stále jeden sen. Ten sen je hlboko zakorenený v spoločnom americkom sne, že jedného dňa sa tento národ vzpriami a zakúsi skutočný význam svojho kréda: Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní.“ Táto časť je len nepatrnou ukážkou toho, o čom 16 minútový prejav hovoril a ktorý si následne vyslúžil veľkolepý aplauz od ľudí bez rozdielu vyznania a farby pleti. Po ňom získal King mnoho ocenení a čestných doktorátov od popredných svetových univerzít, ako aj nomináciu na Nobelovu cenu za mier, ktorú aj následne vo veku 35 rokov vyhral a stal sa tak najmladším držiteľom tejto prestížnej ceny.
Koniec 60. rokov nesužovali nepokoje len Československo, ale aj USA. Memphis zachvátil chaos, násilie a protesty, ktoré mali za ciel zlepšiť sociálnu situáciu černochov. King do Memphisu zavítal, aby celú situáciu upokojil a dal tak priestor pokojnejšiemu priebehu. Po výstupe na balkón bol však 4. apríla 1968 zastrelený. Reakcia na smrť na seba nenechala dlho čakať a prinajmenšom v šesťdesiatich amerických mestách vypukli nepokoje. Polícia 2 mesiace po smrti vypátrala, že za činom stojí fanatický rasista James Earl Ray, ktorému súd vymeral 99 rokov väzenia. Prejaviť úctu jednému z najväčších bojovníkov za ľudské práva prišlo takmer 300 000 ľudí.
