Vyrastal u pestúnov, bojoval v indočínskej vojne a mal byť mäsiarom. Filmový festival v Cannes mu zmenil život na nepoznanie a on sa stal hviezdou svetového formátu.
Francúzsky James Dean, chlapec s najkrajšími očami na svete, herecký velikán, nepolepšiteľný sukničkár, karierista bez zábran, nezávislý búrlivák, ktorý v minulom storočí spoločne s Luisom de Funèsom a Jeanom-Paulom Belmondom pritiahol do kín najviac divákov - to je iba zlomok prívlastkov, ktoré svojho času dostával v médiách. Jeho meno je zosobnením závratnej kariéry, desiatok kvalitných filmov, množstva milostných afér a nejedného škandálu. Kľúčom k vysnívaným úlohám mu bol nielen obdivuhodný talent, ale aj cudzie postele a okrem množstva fanúšikov a pobláznených žien ho prenasledovalo aj podozrenie z vraždy a vlastná výbušná povaha. Reč je o francúzskom hercovi Alainovi Delonovi, ktorého si dnes predstavíme.
Alain Delon sa narodil ako Alain Fabien Maurice Marcel Delon 8. novembra 1935 v Sceaux, teda na predmestí Paríža. Jeho otec Fabien bol prevádzkarom kina a matka Edith pracovala v lekárni. Nefungujúca a mnohými problémami poznačená rodina sa rozpadla, keď mal Alain iba štyri roky. Jeho rodičia si našli nových partnerov, vstúpili do nových manželstiev a splodili nových potomkov a ich syn sa po viacerých problémoch ocitol u pestúnov v neďalekom Fresnes, kde vyrastal v rodine väzenského dozorcu a spoločne s jeho deťmi trávil čas na väzenskom dvore. „Len málokto o mne vie, že som vyrastal vo väzení,“ zaspomínal si Alain, na ktorého výchovu akosi nikto nemal náladu. Preto sa mu ani nemožno čudovať, že sa uzatvoril do vlastného sveta, kde zamedzil vstup akýmkoľvek autoritám vyžadujúcim od neho disciplínu a poriadok.
Alain, Romy a ich matky - Edith Delon a Magda Schneider, 1961
Po smrti pestúnov a vystriedaní viacerých škôl z dôvodu problémového správania sa na istý čas ocitol v jezuitskom internáte v Igny, odkiaľ pravidelne utekal. Počas štúdií sa ho učitelia snažili presvedčiť, aby vstúpil do kňazského stavu, no on sa radšej u nevlastného otca vyučil za mäsiara. Sekáčik v ruke mu však nestačil, a tak sa ako 17-ročný nechal naverbovať do radov francúzskej námornej pechoty a odišiel bojovať. „Bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života. Za jedinú noc som sa tam naučil zákony džungle a zabíjania a cítil som sa ako pravý chlap,“ vyjadril sa k indočínskej vojne, z ktorej sa po dvoch rokoch vrátil do Paríža. Jeho pôsobenie v armáde sa pre rebelskú povahu a časté väznenie (dokopy 11 mesiacov) kvôli rôznych priestupkom skončilo po štyroch rokoch a Alain sa následne živil ako čašník, vrátnik, predavač zeleniny a asistent. Zabudnúť nesmieme ani na povolanie, ktoré on sám pomenoval ako „chránenec bohatých dám“ a čo konkrétne zahŕňalo, si môžete domyslieť.
Úplne iná etapa jeho života nastala po zoznámení s francúzskou herečkou Brigitte Auber. O sedem rokov staršia a omnoho skúsenejšia Brigitte ho predstavila v umeleckých kruhoch a poskytla mu základy hereckého vzdelania. Očarená jeho príťažlivým vzhľadom a charizmou ho pozvala na filmový festival v Cannes, po ktorom Alainova kariéra nabrala ten správny smer. Na vychytenú udalosť plnú zvučných mien sa vybral so svojím priateľom, hercom bisexuálnej orientácie Jeanom-Claudeom Brialym a očaril tam nielen hollywoodskeho producenta Davida Selznicka, ale aj francúzskeho režiséra Yvesa Allégreta. Zatiaľ čo David ho pozval na kamerové skúšky, Yves mu ponúkol jeho prvú úlohu a filmom Keď sa do toho zapletie žena odštartoval sľubnú kariéru jedného z najznámejších hercov minulého storočia.
Alain v Cannes, s herečkou Marianne Faithfull a producentom Raoulom Lévym
Po úlohe nájomného vraha, ktorou vstúpil do dejín francúzskej a v podstate aj svetovej kinematografie, sa objavil v komédii Buď pekná a mlč, kde sa zoznámil so Jeanom-Paulom Belmondom. Média sa takmer okamžite pokúsili o senzáciu a z týchto dvoch urobili rivalov, čo sa s nimi na stránkach novín vlieklo azda už naveky. V skutočnosti ich však nespájala len rovnaká profesia a niekoľko spoločných filmov, ale aj dlhoročné priateľstvo. "Belmondo a ja, to nie je len spoločná kariéra, to je spoločný život," vyjadril sa Delon na adresu svojho kamaráta.
Ďalšia veľká zmena v jeho živote nastala počas natáčania filmu Kristína. Režisér Pierre Gaspard-Huit si k stvárneniu hlavnej ženskej postavy vybral mladučkú herečku z Rakúska - krásnu Romy Schneider známu z filmov o cisárovnej Sissi. Prvé stretnutie Alaina a Romy môžeme pokojne nazvať príšerným a budúci kolegovia a milenci sa počas neho stihli aj pohádať. „Úsmevy, fotografi, blesky a množstvo ľudí. Pod schodmi stál až príliš pekný, dobre učesaný mladík, vyfešákovaný ako gentleman v košeli, kravate a prehnane módnom obleku. Kytica červených ruží v jeho ruke bola až príliš červená. Celé to bolo príšerne nevkusné a gentleman absolútne nezaujímavý. Neskôr sa na moju adresu vulgárne vyjadril, že mu je zo mňa na zvracanie. Vraj som sladké, hlúpe dievča z Viedne a ešte k tomu úplne bez šmrncu a posťažoval sa, že s takouto obludou musí šesť týždňov natáčať. Nerozprával po anglicky a ja som nevedela po francúzsky. Z mojej reči vedel iba „Ich liebe dich“ a neustále to opakoval. Zrejme mu to pripadalo komické, avšak k humoru to malo poriadne ďaleko,“ takto opísala ich prvé stretnutie Romy, ktorá sa napriek tomu do drzého fešáka zamilovala. Aj u Alaina sa pocity na zvracanie veľmi rýchlo zmenili na lásku a svoju vyvolenú presviedčal, aby s ním odišla do Francúzska. Romy napokon podľahla a na jeho naliehanie opustila rodinu - matku a lakomého otčima. Jej kroky viedli do Paríža a romanca storočia, ako ich vzťah nazývali médiá, sa začala.
S Romy Schneider, ktorú nazval láskou svojho života
Hviezdny pár spolu začal žiť v Paríži a po roku známosti sa zasnúbil. Ich svety však boli diametrálne odlišné a zatiaľ čo Alain žil bohémsky, citlivá Romy mu to pre lásku trpela. O tom, že ju podvádzal vedel každý vrátane nej. Vzťah s talianskym režisérom Luchinom Viscontim a neželaný potomok s nemeckou modelkou Nico (k tomuto synovi sa Delon nikdy nepriznal a do opatery si ho vzala jeho matka Edith) boli len zlomkom toho, čo stíhal popri svojej snúbenici. Po piatich rokoch spoločného života sa ich cesty rozišli a Alain sa k záležitosti ohľadom nepríjemného rozchodu vyjadril: „Romy pochádza zo spoločenskej vrstvy, ktorú úprimne nenávidím. Za päť rokov som nedokázal vymazať to, čo do nej natlačili za dvadsať rokov. Tak ako vo mne existujú dvaja, traja, či štyria Delonovia, v nej boli vždy dve Romy Schneider. Tú prvú som nadovšetko miloval a druhú som rovnako nenávidel.“
Skutočným dôvodom rozchodu s Romy nebola spoločenská vrstva, ale marocká modelka a herečka Nathalie Berthelémy, vlastným menom Francine Canovas. Tú mal Delon odkúpiť od korzického gangstra a bankového lupiča Françoisa Marcantoniho, keď pracovala ako barmanka v Marseille. Nathalie sa ešte v tom istom roku stala Alainovou manželkou a matkou jeho „prvorodeného“ syna Anthonyho. Šesťdesiate roky boli pre Delona skutočne divoké, a to nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote. V tomto období nadviazal vzťahy s podsvetím a dokonca mal mať z týchto kruhov aj dvoch milencov.
S Nathalie a synom Anthonym
Spolu so spomínaným Marcantonim bol podozrivý z vraždy svojho bodyguarda, Juhoslovana Stevana Markovića. Ten v liste adresovanom svojmu bratovi Aleksandarovi uviedol: „Ak ma zabijú, na sto percent za tým bude Alain Delon a jeho krstný otec François Marcantoni.“ Markovićovo telo bolo nájdené 1. októbra 1968 na verejnej skládke na okraji Paríža a za jeho smrťou mali byť kompromitujúce fotografie skupinového sexu z Delonovho domu zachytávajúce (okrem iných) aj manželku budúceho francúzskeho prezidenta Georgesa Pompidou. Prípad tak nabral politický charakter, Delon si posedel vo väzbe a nasledovalo niekoľkomesačné vyšetrovanie s „nečakaným“ záverom - Markovićovu vraždu sa pre nedostatok dôkazov nepodarilo objasniť.
Po piatich rokoch sa Delon a Nathalie rozviedli a on sa znovu stretol so svojou bývalou láskou Romy Schneider. Ako svoju hereckú partnerku si ju vyžiadal do filmu Bazén a pomohol jej tak opätovne naštartovať jej hereckú kariéru. Po spoločnom filme Jeff sa na obdobie dlhých pätnástich rokov stala jeho partnerkou francúzska herečka Mireille Darc, pričom ich vzťah sa nikdy nepreklenul do manželstva a nepochádza z neho žiaden potomok.
S dlhoročnou partnerkou Mireille Darc
Mireille vystriedala holandská modelka Rosalie van Breemen, ktorá sa v roku 1987 stala Alainovou druhou manželkou. Páru sa v roku 1990 narodila dcéra Anouchka a o štyri roky neskôr syn Alain-Fabien. Napriek tomu došlo v októbri 2002 k rozvodu. „Moja rodina bola peklo. Otec nebol násilnícky len voči mojej matke, ktorej dva razy zlomil nos a osem rebier, ale aj ja a môj starší brat Anthony sme boli vystavení jeho záchvatom zúrivosti,“ na adresu svojho otca uviedol Alain-Fabien a k rodinnej situácii sa vyjadrila aj samotná herecká legenda: „Som nekonečne smutný z toho, čo povedal. Jeho matka je nahnevaná, jeho sestra plače. Urobili sme pre neho všetko. Tým, čo robí a ako sa správa, si môže pokaziť celý život. Keď sa raz však oslobodí od drog a dostane rozum, bude z neho chlap. Ja tu však už asi nebudem, aby mi to mohol povedať.“
Delon má v súčasnosti 81 rokov a žije v obci Douchy v spoločnosti svojich domácich miláčikov. Samotu považuje za dlh, ktorý musí splatiť za roky na výslní a za to, že podľa vlastných slov priveľa bral a málo dával.
S Rosalie a ich ďeťmi - Alain-Fabien a Anouchka. Na druhej fotografii so synom Anthonym z predchádzajúceho manželstva s Nathalie
