Každý z bleskov má v sebe energiu na rozsvietenie 100 miliónov žiaroviek.
Na juhu venezuelského lagúnového jazera Maracaibo sa každú noc odohráva svetelná šou aká nemá vo svete obdoby. Okrem stolových hôr, safari v Llanos a Agelovych vodopádov sú blesky vo Venezuele tiež veľkým turistickým lákadlom, na ktorom miestni profitujú. Miesto známe ako magnet na blesky láka mnoho turistov na nezabudnuteľný zážitok. Za deň sa obloha priemerne rozjasní 3 200-krát, no v extrémnych prípadoch môže oblasť zasiahnuť až 40 000 bleskov, ročne je to potom cez milión bleskov. V španielčine sa toto nebeské divadlo nazýva Relámpago del Catatumbo. Slúži nie len ako navigačný pomocník pre rybárov a cestovateľov, ale v minulosti tiež niekoľkokrát pomohol zabrániť útoku nepriateľov. Intenzita s akou rozžiaria čiernočiernu tmu v momente rozjasní celú oblohu, čo je pre miestnych námorníkov veľmi nápomocné. Často je jav označovaný za prírodný maják, pretože je vidieť až na vzdialenosť 450 kilometrov. Miestni už mnohokrát nepriamo využili blesky aj pri obranných manévroch. Keďže spočiatku nenápadné flotily sa s každým priblížením stávali v žiari bleskov čoraz viac viditeľné.
Búrky sa na sútoku rieky Catatumbo a jazera Maracaibo vyskytujú asi 260-krát ročne. V Catatumbo pripadá približne 250 bleskov na kilometer štvorcový, čo robí z oblasti najväčšiu prírodnú elektráreň. Rozloha jazera Maracaibo je potom 13 200 kilometrov štvorcových, no búrky sa väčšinou odohrávajú len na južných 5 000 kilometroch štvorcových. Catatumbská búrka produkuje blesky s dĺžkou 5 kilometrov a za minútu sa ich niekedy objaví až neuveriteľných 60. Celý jav trvá približne 7 hodín a venezuelská vláda sa už dlhodobo pokúša bleskový fenomén zapísať do prírodnej pamiatky UNESCO. Podľa výpočtov má každý z bleskov silu na rozsvietenie 100 miliónov žiaroviek. Na rozsvietenie celej Južnej Ameriky by tak stačilo 10 minút.
Oblasť má tiež ďalšie prvenstvo - právom je totiž považovaná za najväčšieho producenta ozónu na svete. Pri prechode blesku vzduchom produkuje oxid dusnatý a ten sa vplyvom slnečného žiarenia následne mení na ozón. Či ale ozón z Relámpago del Catatumbo skutočne končí v ozónovej vrstve našej planéty však vedci nepotvrdili. Existuje rada teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť extrémnu koncentráciu bleskov. Niektorí sa prikláňajú k názoru, že za všetkým stoja geologické vlastnosti, ktoré spôsobujú nepretržitý nízky tlak. A ten, ako vieme, spôsobuje búrky. Isté je, že zrážky vyhriateho vzduchu z Karibiku a studeného vzduchu z Ánd majú takisto veľký podiel na každodenných búrkach. Pri návšteve Južnej Ameriky tak určite neopomeňte toto úchvatné prírodné divadlo.
