Psychické zneužívanie v rodine je ťažké spoznať, no jeho vplyv môže pretrvávať roky. Oslovila som psychologičku Karolínu Kollárovú, aby nám objasnila, ako sa takéto správanie prejavuje. Respondentka Vanesa sa podelila so svojou osobnou skúsenosťou.
Mnoho mladých ľudí si často ani neuvedomuje, že to, čo prežívali v detstve, mohlo byť psychické zneužívanie – a práve to výrazne ovplyvňuje ich súčasný život aj vzťahy nielen k iným, ale aj k sebe.
Oslovila som preto psychologičku Mgr. Karolínu Kollárovú z platformy Ksebe, aby nám priblížila, ako môže vyzerať toxické správanie zo strany blízkych – a čo môžeme urobiť, ak zistíme, že sa to týka aj nás.
- Aké sú varovné signály psychického zneužívania
- Ako sa môže neskôr prejaviť na správaní obete
- Čo robil Vanese jej vlastný otec
- Prečo si obete v dospelosti vyberajú toxických partnerov
Dieťa začne veriť, že problém je v ňom
Psychické zneužívanie, ktoré sa neraz skrýva za masku „normálnej“ výchovy, je obzvlášť nebezpečné tým, že je spoločensky tolerované, zľahčované a mnohokrát zostáva nezvedomené.
Ak dieťa zažije fyzické násilie, vie, že sa niečo stalo. Ale keď je bolesť zabalená do lásky, poslušnosti a „rodičovskej starostlivosti“, začne veriť, že ten problém je v ňom.
Dieťa často nemá možnosť pomenovať, ako sa v takomto vzťahu cíti alebo cítilo - jeho pocity zostávajú nepochopené. Ak sú pocity dieťaťa vnímané ako preháňané, dieťa im prestáva veriť a v dospelosti sa môžu prejaviť ako úzkosť bez jasnej príčiny, výbuchy hnevu, emočné otupenie alebo rôzne somatické ťažkosti.
Strach z opustenia či vyhýbanie sa blízkosti
Odborníčka zdôrazňuje, že práve rodičia sú pre nás prvé vzory pre mužské a ženské postavy v našich životoch. „To, aké vzťahy s nimi máme, ovplyvňuje aj naše výbery partnerov a štýl, akým sa vzťahujeme k druhým ľuďom,“ dodáva.
Dieťa, ktoré vyrastalo v nestabilnom a emočne neistom prostredí, si môže do dospelosti odniesť strach z opustenia – čo sa prejaví buď silným pripútaním k partnerovi, alebo vyhýbaním sa blízkosti.
Môžeš milovať rodičov a zároveň s nimi nesúhlasiť
Ak si zažil/-a psychické zneužívanie, neboj sa konfrontovať svoju rodinu. Najskôr si ale uvedom, čo vo vzťahu vnímaš ako škodlivé, radí psychologička. Identifikácia je podstatná, pretože ti pomôže odlíšiť skutočnosť od pocitov viny. Je nevyhnutné si stanoviť vlastné hranice a nebáť sa stáť si za nimi. Ak by došlo k ich porušeniu, je potrebné reagovať.
„Stanovenie zdravých hraníc nie je prejav nelojality, ale spôsob starostlivosti o vlastné duševné zdravie. Je možné milovať svojich rodičov, no zároveň nesúhlasiť s ich správaním,“ hovorí odborníčka.
Varovné signály, ktoré by si nemal/a prehliadať
Niekedy je veľmi náročné uvedomiť a priznať si, že to, čo sa deje v našich rodinách, nie je v poriadku, pretože to, v čom vyrastáme, berieme do určitého obdobia ako normu. „Zdravé rodinné prostredie by sa malo vyznačovať predvídateľnosťou, vzájomným rešpektom a emocionálnou dostupnosťou,“ vysvetľuje psychologička.
2. Neschopnosť zabezpečiť pocit bezpečia: Niektorí mladí ľudia zažívajú pravidelný stres z toho, čo ich doma čaká, ako sa rodičia voči nim budú správať - pre zdravý vývin je dôležité, aby boli rodičia predvídateľní.
3. Manipulácia a psychická kontrola: Využívanie hanby, výčitiek či citového vydierania na udržanie moci. („Bez teba mi je lepšie“ a iné)
4. Nedovolia mu osamostatniť sa: Súvisí aj s psychickou kontrolou a manipuláciou. Rodičia nedokážu nechať dieťa bez kontroly a nedovolia mu vyrásť.
Vanesu otec psychicky zneužíval, pomohli jej terapie
Vanesa si psychické zneužívanie zo strany otca zažila na vlastnej koži. Otec ju nikdy fyzicky nenapadol, takže jej dlhšie trvalo si uvedomiť, že jeho správanie nebolo v poriadku, hoci jej po ňom nezostali na tele modriny.
„Vždy bol veľmi prísny, ale vysvetľoval to tým, že mu na mne záleží a chce mi najlepšie. Keď som dostala zlú známku alebo spravila niečo, čo sa mu nepáčilo, buď kričal a zhadzoval ma alebo ma začal úplne ignorovať,“ prezrádza Vanesa. Bolo bežné, že ju aj jeden celý deň ignoroval a tváril sa, že ju ani nevidí.
Často jej hovoril veci, ktoré jej ubližovali. Zvykol jej hovoriť, že ho zas sklamala, alebo že by mu mala byť viac vďačná za to, ako sa o ňu stará. Keď mala 14 a jej telo sa prirodzene začalo meniť, pribrala pár kíl. Otec ju namiesto podpory neustále ponižoval a tvrdil, že by mala schudnúť. Začala mať kvôli tomu nízke sebavedomie.
Každé obdobie vývinu dieťaťa a človeka je veľmi dôležité pre ďalšie jeho fungovanie a ak nevyrastá v zdravom prostredí, môže to mať na neho veľké dopady.
Vanese vyčítal aj jej citlivosť a pravidelne ju nazýval hysterickou. Nezvykol ju objať či spýtať sa, ako sa má, či povedať jej, že ju má rád. Mala pocit, že si lásku musí zaslúžiť, a preto sa snažila, aby v jeho očiach bola správnou dcérou, hoci on sám nebol správnym otcom.
Keď mala 19 rokov, začala pravidelne chodiť na terapie, pretože pochopila, že sama to nevyrieši. Cítila, že v sebe nesie traumu, ktorá jej zasahuje do fungovania. Na terapii sa prvýkrát stretla s pojmom emocionálne zneužívanie.
Na terapie stále chodí, už to bude tretí rok. „Ak si zažil/a niečo podobné, fakt sa neboj ísť za niekým, kto ťa vypočuje. Nie je dobré to v sebe potláčať, lebo potom to nikdy nevyriešiš. Terapie mi pomohli pomenovať to, čo som zažívala, a vysvetliť pocity, ktoré som cítila,“ dodáva.
Psychologička nám vysvetlila, ako môže osoba, ktorá týmto prešla, spoznať a riešiť následky. „Jedinec, ktorý v dospelosti čelí následkom takýchto traumatických zážitkov, môže začať cestu k uzdraveniu primárne prostredníctvom rozpoznania a uvedomenia si prepojenosti medzi súčasnými psychickými ťažkosťami a minulými traumatickými udalosťami,“ hovorí Mgr. Karolína Kollárová.
Toto uvedomenie často prichádza postupne, prostredníctvom identifikácie symptómov, ktoré môžu zahŕňať široké spektrum emocionálnych, vzťahových, kognitívnych a dokonca aj fyzických prejavov.
Psychoterapia poskytuje bezpečný a podporujúci priestor pre spracovanie traumatických spomienok, identifikáciu a premenu maladaptívnych myšlienkových a behaviorálnych vzorcov, ktoré sa v dôsledku zneužívania vyvinuli.
Toxickí partneri
Odborníčka varuje, že byť vo vzťahu s toxickým partnerom môže byť dôsledok psychického zneužívania v detstve. „Psychické zneužívanie v detstve vytvára hlboké rany v emocionálnom vývine jedinca a narúša formovanie zdravej sebaúcty a sebavedomia,“ vysvetľuje.
Dieťa, ktoré je neustále kritizované, ponižované, manipulované alebo ignorované, si v dospelosti môže vyberať toxických partnerov. Je to kvôli tomu, že im pripomínajú dynamiku, ktorú zažili, a vnímajú ju za prirodzenú.
Správanie otca sa neskôr odrazilo aj na vzťahoch Vanesy s mužmi. Bola priťahovaná k mužom, ktorí mali podobné znaky ako jej otec, pretože jej to bolo známe. „Neskôr som si uvedomila, že sa vo vzťahoch bojím byť sama sebou, len aby ten druhý neodišiel. Musela som sa naučiť veriť svojim emóciám a nespochybňovať dookola to, ako sa cítim,“ prezrádza Vanesa.
Psychologička obetiam odkazuje, aby si v prvom rade uvedomili, že to nie je ich chyba. „Keď boli deťmi, konali tak, aby prežili, ale v súčasnosti majú príležitosť to zmeniť. To, čo sa im stalo v minulosti, už neurčuje, kým sú teraz,“ zdôrazňuje.
Majú plné právo cítiť voči svojim rodičom akékoľvek emócie a zároveň žiť svoj život presne tak, ako si želajú.
Nezabúdaj, že nič nemusíš riešiť sám/a. Ak cítiš, že si v sebe nosíš traumu z detstva, obráť sa na odborníkov. Niekedy stačí len zdieľať svoje zážitky a pocity s niekým, komu dôveruješ, a už to môže výrazne pomôcť. Neboj sa o tom hovoriť.
