„Čo by tu bolo? H*vno! Napíšte tam ale tak pekne, že sme raj na Zemi, no nie pre každého,“ odkázal nám pán, ktorý obýva starší dom takmer na začiatku dediny. V Príkrej nepremávajú žiadne autobusy a ľudia musia za základnými potravinami šliapať kilometre.
Navštívili sme najmenšiu dedinu na Slovensku. Do obce, ktorá má podľa zverejnených údajov len 11 obyvateľov, sme sa vybrali v pondelok popoludní. Krátko po príchode sme mali pocit, že sme sa počas horúceho letného dňa ocitli v dedine, v ktorej zastal čas a kde nestretneme žiadnu živú dušu. A predsa.
„Čo by tu bolo? H*vno! Napíšte tam ale tak pekne, že sme raj na Zemi, no nie pre každého,“ odkázal nám na rozlúčku pán, ktorý obýva starší dom takmer na začiatku dediny. „Ľudia v Bratislave, s bratislavskými platmi, si ani len nevedia predstaviť, ako sa tu žije. Chodia tu, obdivujú, no život tu je strašný. Do obchodu musím chodiť pešo niekoľko kilometrov, inak by som skapal! Veď si tu vyskúšajte prežiť pár dní a potom sa uvidí,“ pokračuje rozhorčený dôchodca s cigaretou v ústach.
O Príkrej existuje viacero článkov, videí aj reportáží. My sme sa išli na život v odľahlej obci, takmer úplne odrezanej od sveta, pozrieť na vlastné oči. A možno sme poodhalili potenciál, ktorý by aspoň na chvíľu dokázal spojiť zdanlivo nespojiteľné svety. Zhon života mladého pracujúceho človeka a relax v obklopení prírody, na ktorý nedajú dopustiť miestni.
Dedinka Príkra leží na severovýchode Slovenska, na samej hranici s Poľskom. Od okresného mesta Svidník je vzdialená približne 17 kilometrov. Na miesto sa dostaneš po ceste smerom k slovensko-poľským hraniciam. Prvá odbočka ťa čaká v dedine Krajná Poľana a keď sa ti bude zdať, že si došiel na samotný kraj krajiny, v obci Bodružal odbočíš ešte raz, naposledy.
Google mapy hovoria o „turisticky zaujímavom mieste - najmenšej obci na Slovensku,“ a dokonca nechýbajú ani recenzie turistov. „Koniec sveta. Príjemné je sem prísť na výlet. Či by som tu chcel bývať? Ťažko povedať...“ zamýšľa sa Pavol. Život v najmenšej obci na Slovensku fascinuje mnohých možno viac, ako by si čakal. Do Príkrej pred pár rokmi zavítal aj známy youtuber a vášnivý cestovateľ PPPíter, ktorého video videlo na Youtube doposiaľ viac ako 250-tisíc ľudí.
Keď som niekoľko týždňov maródovala a manžel chodil do práce, normálne mi začali chýbať ľudia. Išla som do Svidníka aspoň na nákup, nech tu nie som sama.
Baví ťa naša tvorba a chceš čítať viac podobných článkov? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
- Ako sa žije obyvateľom najmenšej dediny na Slovensku.
- Ako vyzerá úradovanie starostu z plechového obecného úradu bez internetu.
- Kedy sme nadobudli pocit, že sme došli na „kraj sveta“.
- Čo si o definitívnom osude obce myslí jedna z obyvateľov.
- Prečo sa nespokojný obyvateľ z obce nedokáže odsťahovať.
- Aký potenciál podľa nás v sebe dedinka skrýva.
Dostať sa do okolitých obcí autobusom z Príkrej je však nemožné. Uprostred dediny síce stojí zastávka, autobusy však už nejaký čas nepremávajú. Obyvateľom na severe krajiny bol autobus k dispozícii iba počas dvoch mesiacov v roku, v období, keď do obce prichádzajú prázdninovať chatári z okolia. Rozpis spojov vyvesený na zastávke je tak už dnes neaktuálny.
Realita obyvateľov nie je ani zďaleka idylická
„V lete chodil každú stredu autobus ráno do Svidníka a poobede zo Svidníka,“ vysvetľuje nám obyvateľka, ktorú sme oslovili pri bráničke jej domu. „Asi to pre nich nie je rentabilné. Do mesta sa vieme dostať iba autom, je tu však aj jeden pán, ktorý chodí pešo do (Krajnej) Poľany. Tam si môže nakúpiť aj sa dostať do Svidníka,“ dodáva.
Idylická samota však nie je pre každého. Ľudia z miest aj novinári sa síce s údivom prichádzajú pozrieť do dedinky, kde sa život zastavil na konci minulého storočia a chvália jej atmosféru, realita obyvateľov však ani zďaleka idylku nepripomína.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa žije obyvateľom najmenšej dediny na Slovensku.
- Ako vyzerá úradovanie starostu z plechového obecného úradu bez internetu.
- Kedy sme nadobudli pocit, že sme došli na „kraj sveta“.
- Čo si o definitívnom osude obce myslí jedna z obyvateľov.
- Prečo sa nespokojný obyvateľ z obce nedokáže odsťahovať.
- Aký potenciál podľa nás v sebe dedinka skrýva.
